{"id":2860,"date":"2013-03-03T22:46:40","date_gmt":"2013-03-03T21:46:40","guid":{"rendered":"https:\/\/new.slovozivota.sk\/2013\/03\/vzostup-a-pad-scholastiky-13-15-storocie\/"},"modified":"2013-03-03T22:46:40","modified_gmt":"2013-03-03T21:46:40","slug":"vzostup-a-pad-scholastiky-13-15-storocie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/ru-ru\/2013\/03\/vzostup-a-pad-scholastiky-13-15-storocie\/","title":{"rendered":"Vzostup a p\u00e1d scholastiky (13. \u2013 15. storo\u010die)"},"content":{"rendered":"

\"\"V 13. storo\u010d\u00ed sa v z\u00e1padnej kres\u0165anskej teol\u00f3gii na\u010falej rozv\u00edja scholastika, ktorej po\u010diatky sme si op\u00edsali v predminulom \u010d\u00edsle a s\u00fa spojen\u00e9 najm\u00e4 s osobami ako Anselm z Canterbury<\/em>, Peter Ab\u00e9lard<\/em> a Peter Lombardsk\u00fd<\/em>. N\u00e1stup scholastiky priniesol zv\u00fd\u0161en\u00fd d\u00f4raz na rozum a pre teol\u00f3giu nov\u00fd sp\u00f4sob myslenia, dialektiku<\/em>, v ktorej ur\u010dit\u00e1 t\u00e9za a jej antit\u00e9za tvoria nov\u00fa pravdu, synt\u00e9zu. V 13. storo\u010d\u00ed scholastika s t\u00fdmito d\u00f4razmi dosahuje vrchol a stavia svoju impozantn\u00fa filozoficko-teologick\u00fa stavbu. Azda najv\u00fdznamnej\u0161\u00edmi postavami vrcholnej scholastiky s\u00fa Bonaventura<\/em> a Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd<\/em>.<\/p>\n

Bonaventura<\/em><\/strong> (1221 \u2013 1274) bol duchovn\u00fdm synom Franti\u0161ka z Assisi, d\u00f4raz v\u0161ak kl\u00e1dol na vzdelanie a viedol franti\u0161k\u00e1nsku katedru teol\u00f3gie v Par\u00ed\u017ei. Bol tie\u017e gener\u00e1lom r\u00e1du franti\u0161k\u00e1nov a pre jeho m\u00fadre rie\u0161enie sporov ho naz\u00fdvali \u201edruh\u00fdm zakladate\u013eom\u201c r\u00e1du. Pevne zast\u00e1val n\u00e1zor, \u017ee intelektu\u00e1lna a mor\u00e1lna istota vy\u017eaduje nadprirodzen\u00e9 bo\u017esk\u00e9 osvietenie mysle a svedomia, \u010d\u00edm sa l\u00ed\u0161il od Tom\u00e1\u0161a Akvinsk\u00e9ho.<\/p>\n

Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd<\/em><\/strong> (1226 \u2013 1274) sa narodil v Aquine, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dza na polceste medzi R\u00edmom a Neapolom. Proti v\u00f4li svojej rodiny vst\u00fapil do r\u00e1du dominik\u00e1nov a o mnoho rokov nesk\u00f4r sa stal univerzitn\u00fdm majstrom v Par\u00ed\u017ei. Svoj \u017eivot zasv\u00e4til dosiahnutiu synt\u00e9zy medzi rozumom a vierou, filozofiou a teol\u00f3giou, Aristotelom a katol\u00edckym u\u010den\u00edm. Z Aristotela \u010derpal ve\u013ea, veril, \u017ee jeho filozofia a katol\u00edcka teol\u00f3gia si neodporuj\u00fa. Na tomto z\u00e1klade staval svoj filozoficko-teologick\u00fd syst\u00e9m ako ak\u00fdsi dvojposchodov\u00fd dom<\/em>: z\u00e1klad a prv\u00e9 poschodie tvorila Aristotelova filozofia, katol\u00edcka teol\u00f3gia k nemu prid\u00e1vala druh\u00e9 poschodie a strechu. Prv\u00fdm poschod\u00edm je z\u00e1kladn\u00e9 poznanie Boha, porozumenie p\u00f4vodu \u013eudstva a zmyslu jeho existencie, druh\u00fdm poschod\u00edm s\u00fa \u201etajomstv\u00e1 viery\u201c, ako s\u00fa Sv\u00e4t\u00e1 Trojica, vtelenie Bo\u017eieho Syna, vyk\u00fapenie, vzkriesenie at\u010f.<\/p>\n

Tom\u00e1\u0161 staval t\u00fato \u201estavbu\u201c ve\u013emi usilovne. P\u00edsal koment\u00e1re k Biblii aj k Aristotelovi, filozofick\u00e9 aj teologick\u00e9 pojednania. Vrcholom jeho tvoriv\u00e9ho \u00fasilia je Summa theologiae<\/em>, rozsiahla teologick\u00e1 pr\u00e1ca, ktor\u00e1 m\u00e1 viac ako 2 mili\u00f3ny slov.<\/p>\n

Toto dielo v\u0161ak Tom\u00e1\u0161 nedokon\u010dil, 6. decembra 1273 toti\u017e za\u017eil zvl\u00e1\u0161tnu sk\u00fasenos\u0165, pri ktorej k nemu \u00fadajne prehovoril Kristus: \u201eDobre si o mne p\u00edsal, Tom\u00e1\u0161. Ak\u00fa odmenu chce\u0161 za svoju pr\u00e1cu?\u201c Tom\u00e1\u0161 na to odpovedal: \u201eNi\u010d, Pane, len Teba sam\u00e9ho!\u201c Tom\u00e1\u0161 nikdy neprehovoril o tom, \u010do n\u00e1sledne za\u017eil, ale odmietol pokra\u010dova\u0165 v p\u00edsan\u00ed. V\u0161etko, \u010do dovtedy nap\u00edsal, sa mu zdalo len ako slama v porovnan\u00ed s t\u00fdm, \u010do mu P\u00e1n zjavil. O \u0161tyri mesiace nato cestou na lyonsk\u00fd koncil zomrel. Za\u017eil Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd \u0161tyri mesiace pred svojou smr\u0165ou skuto\u010dn\u00e9 stretnutie s Kristom? Odpove\u010f sa zrejme dozvieme len v nebi.<\/p>\n

Dielo a u\u010denie Tom\u00e1\u0161a Akvinsk\u00e9ho bolo prijat\u00e9 rozporuplne. \u0160tyri roky po jeho smrti bolo ods\u00faden\u00e9 ako heretick\u00e9, no o necel\u00fdch 50 rokov bolo kanonizovan\u00e9. Dodnes tvor\u00ed podstatn\u00fa s\u00fa\u010das\u0165 katol\u00edckeho u\u010denia.<\/p>\n

V ka\u017edom pr\u00edpade bol impozantn\u00fd filozoficko-teologick\u00fd syst\u00e9m vytvoren\u00fd Tom\u00e1\u0161om Akvinsk\u00fdm vystaven\u00fd \u00fatokom a nes\u00fahlasn\u00fdm stanovisk\u00e1m. Neskor\u00e1 scholastika nabrala \u00faplne in\u00fd smer, ne\u017e tomu bolo na za\u010diatku. Viera, \u017ee Boh rob\u00ed v\u0161etko pod\u013ea nutn\u00fdch d\u00f4vodov dokonalosti a spravodlivosti, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee veriaci pochopi\u0165 a domyslie\u0165, nabrala v\u00e1\u017ene trhliny.<\/p>\n

J\u00e1n Duns Scotus<\/em><\/strong> (1266 \u2013 1308), \u0161k\u00f3tsky franti\u0161k\u00e1n, za\u010d\u00edna zd\u00f4raz\u0148ova\u0165 slobodu a nepoznate\u013enos\u0165 Boha. Nach\u00e1dza obmedzenia \u013eudsk\u00e9ho rozumu, ke\u010f ide o vysvetlenie niektor\u00fdch prvkov kres\u0165ansk\u00e9ho u\u010denia. S tzv. \u201enovou cestou\u201c prich\u00e1dza William Ockham<\/em><\/strong> (1280 \u2013 1349), anglick\u00fd franti\u0161k\u00e1n. Ten e\u0161te viac zd\u00f4raznil Bo\u017eiu slobodu a absol\u00fatnu moc. Ockham odstr\u00e1nil nepotrebn\u00e9 \u0161pekul\u00e1cie a hypot\u00e9zy zaveden\u00edm princ\u00edpu zn\u00e1meho ako Ockhamova britva<\/em>. Tento princ\u00edp hovor\u00ed, \u017ee nie je potrebn\u00e9 tvori\u0165 viac hypot\u00e9z a mo\u017en\u00fdch vysvetlen\u00ed tam, kde posta\u010duje menej.<\/p>\n

Neskor\u00e1 scholastika sa \u010falej uberala smerom zd\u00f4raz\u0148ovania Bo\u017eej slobody a nepoznate\u013enosti,<\/em> a tak uzatvorila pomyslen\u00fd kruh: na za\u010diatku bol optimizmus, \u017ee rozum n\u00e1m pom\u00f4\u017ee \u00faplne pozna\u0165 Boha, na konci ostalo roz\u010darovanie, \u017ee ho pozna\u0165 nem\u00f4\u017eeme v\u00f4bec a nem\u00e1 zmysel nie\u010do dokazova\u0165.<\/p>\n

Koniec scholastiky v podstate priniesol koniec stredoveku. Na jednej strane sa spod teol\u00f3gie vy\u010dlenilo samostatn\u00e9 filozofick\u00e9 sk\u00famanie vr\u00e1tane vedeck\u00e9ho. Na druhej strane sklamanie z mo\u017enost\u00ed rozumu otvorilo cestu h\u013eadaniu skuto\u010dnej pravdy a skuto\u010dnej autority. Pr\u00e1ve na pozad\u00ed krachuj\u00facej scholastiky doch\u00e1dza k reform\u00e1cii, ktor\u00e1 sa vracia k jednoduchej viere a k P\u00edsmu ako zjaven\u00e9mu Bo\u017eiemu slovu a skuto\u010dnej autorite.<\/p>\n

Zdroje:
Pavel Hanes: Dejiny kres\u0165anstva. Bansk\u00e1 Bystrica: Trian, 2007
Wikip\u00e9dia \u2013 Slobodn\u00e1 encyklop\u00e9dia<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

V 13. storo\u010d\u00ed sa v z\u00e1padnej kres\u0165anskej teol\u00f3gii na\u010falej rozv\u00edja scholastika, ktorej po\u010diatky sme si op\u00edsali v predminulom \u010d\u00edsle a s\u00fa spojen\u00e9 najm\u00e4 s osobami ako Anselm z Canterbury, Peter Ab\u00e9lard a Peter Lombardsk\u00fd. N\u00e1stup scholastiky priniesol zv\u00fd\u0161en\u00fd d\u00f4raz na rozum a pre teol\u00f3giu nov\u00fd sp\u00f4sob myslenia, dialektiku, v ktorej ur\u010dit\u00e1 t\u00e9za a jej antit\u00e9za […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2859,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"episode_type":"","audio_file":"","cover_image":"","cover_image_id":"","duration":"","filesize":"","date_recorded":"","explicit":"","block":"","filesize_raw":"","footnotes":""},"categories":[68],"tags":[],"series":[],"episode_featured_image":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/wp-content\/uploads\/2013\/03\/St-Thomas-Aquinas.jpg","episode_player_image":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/wp-content\/uploads\/2019\/10\/PodcastSZ-1.jpg","download_link":"","player_link":"","audio_player":false,"episode_data":{"playerMode":"dark","subscribeUrls":[],"rssFeedUrl":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/ru-ru\/feed\/podcast\/slovo-zivota","embedCode":"

Vzostup a p\u00e1d scholastiky (13. \u2013 15. storo\u010die)<\/a><\/blockquote>