V Izaiášovi 55. kapitole veršoch 8 a 9 je napísané:
„Lebo moje myšlienky nie sú vašimi myšlienkami, ani moje cesty nie sú vašimi cestami, hovorí Hospodin. Lebo o koľko vyššie sú nebesia než zem, o toľko sú vyššie moje cesty než vaše cesty a moje myšlienky než vaše myšlienky.“
Božie myšlienky a Božie cesty… Hm… Už dlhší čas nad nimi premýšľam. Je realita okolo mňa v súlade s Božími myšlienkami a Božími cestami? Respektíve, ak by to malo byť podľa Neho, bolo by to takto, ako to je? Nie že by som si myslel, že môj život a veci okolo mňa sú úplne mimo Jeho myšlienok a Jeho ciest, ale aj tak. Je môj život, moja služba, môj zbor, moje mesto, moja krajina tam, kde by mohli byť podľa Božích myšlienok a Božích ciest? Dosahujeme plný potenciál Božích myšlienok?
Nuž veru, ak sa povie Božia cesta a Božia myšlienka tak, ak mám byť úprimný, nemôže to byť plný potenciál. A dokonca dúfam že nie je, lebo ak by bol, tak by to bol trocha zvláštny Boh. No ale kde je potom problém? Čím viac nad tým rozmýšľam, tým viac som si istý, že v tom, že naše myšlienky ešte stále nie sú úplne Jeho myšlienky a naše cesty Jeho cestami.
Raz som bol na koncerte jednej veľmi populárnej kapely. Koncert sa odohrával vonku na námestí, ktoré bolo plné ľudí. Ako jedna pieseň začala striedať druhú a tretiu, ľudia vrátane mňa boli koncertom nadšení. Skákali, spievali, mávali rukami. Niekedy uprostred koncertu sa však stalo niečo neobvyklé. Uprostred tisícov hláv a rúk sa zjavil kus papiera, na ktorom bolo napísané: I want to play your guitar! (chcem si zahrať na tvojej gitare). Držal ho mladý muž, ktorého zrazu spevák tej kapely ťahal z davu k sebe na pódium. Dostal gitaru a nasledujúcu pieseň odohral na pódiu spolu s kapelou a musím povedať že fantasticky.
Som presvedčený, že nám chýba práve to, čo mal tento mladý muž. Tisíce ľudí prišli na koncert, ale on sa odvážil prísť si zahrať na gitare spolu s kapelou. A aj to dostal. Tisíce ľudí zažili koncert, on zažil niečo viac! A zažil to preto, pretože sa odvážil prekročiť hranice bežných myšlienok a bežných ciest.
Bratia a sestry verím, že toto je to čo nám chýba. A nehovorím o nejakých fantasmagorických úletoch. Hovorím o tom, aby sme sa odvážili opustiť svoje cesty a svoje myšlienky a chodiť po Božích cestách a premýšľať Božie myšlienky.