Raz som počul zaujímavý príbeh. Bol o istom človeku, ktorého panovník odsúdil na smrť za ťažký zločin. Ako bývalo zvykom, bolo mu ponúknuté posledné prianie. Mal veľmi zvláštnu prosbu. Chcel pred smrťou ešte raz vidieť svoju na smrť chorú sestru. Problémom bolo, že bývala od miesta popravy tri dni cesty. Panovník súhlasil s podmienkou, že niekto musí pod šibenicou zostať ako záloha namiesto neho, pre prípad, že by sa nevrátil. Našťastie mal dotyčný jedného dobrého priateľa, ktorý v neho ešte nestratil dôveru a bol ochotný riskovať vlastný život. Hriešnik sa vydal na cestu. Podarilo sa mu stretnúť so sestrou a potom sa vydal na spiatočnú cestu. Ako naschvál však prišli problémy. Rieka, cez ktorú mal prejsť, sa rozvodnila a zdržala ho pol dňa. Tretí deň sa chýlil ku koncu. Posledný úsek cesty bežal. Pred sebou mal zapadajúce slnko, ktoré ho zúfalo poháňalo dopredu. Medzitým sa jeho priateľ ocitol vo veľkej tiesni. Niektorí prítomní si z neho už robili žarty, že dal nezmyselne do stávky svoj život, pretože panovníkov rozkaz sa musel o malú chvíľu vykonať. Keď ho už viedli na popravu, na obzore sa objavil bežec. Keď celý zadychčaný dobehol a pýtal sa sám na šibenicu, panovník bol pohnutý milosrdenstvom a na prekvapenie prítomných mu odpustil jeho previnenie, ba dokonca sa s ním aj spriatelil.
Tento príbeh je nielen krásny, ale môžeme ho múdro aplikovať na to, čo pre nás urobil Boh v Kristovi. Niekto raz povedal, že hriechom útočíme na samotného Boha, na jeho svätú podstatu. Každý z nás hriechom porušuje Boží zákon, za ktorý náleží trest, čo je v tomto prípade večné trápenie v pekle, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o hriechy ťažkého kalibru alebo len také nevinné hriešiky, ktoré dokonca schvaľuje okolie. Tým trestancom sme teda my všetci. Východiskom zo situácie je Ježiš Kristus. Toho Boh Otec nechal na našom mieste. Bol pripravený obetovať svojho Syna za nás a na rozdiel od tohto príbehu, k smrti napokon na kríži došlo.
Ako na to zareagujeme? Niektorí prešibaní ľudia pred rozsudkom utiekli a nikdy sa na miesto popravy nevrátili. Myslia si, opraty života majú stále pevne vo svojich rukách a vôbec im neprekážajú široké lakte, nabrúsené jazyky. S obľubou dokonca pohŕdajú ľuďmi, ktorých svojou šikovnosťou dobehli… Protagonisti Superstar spievajú, že šťastie si ťa nájde. Musím k tomu dodať, že v prvom rade si ťa nájde hriech. Neudusíš ho, nezakryješ ho, raz aj tak vyjde na svetlo. Skôr či neskôr sa ti vráti ako bumerang. Mnohých prekvapí v tej najnevhodnejšej chvíli – na pravde Božej, na večnom súde, kde im azda prvý krát v živote padne sánka.
Múdrejší sa poponáhľa na miesto svojej popravy. V úžase zistí, že jeho snaha nestačila a niekto nevinný, svätý a milujúci sa obetoval za neho. To ho pohne k hlbokej ľútosti a rekapitulácii vlastného života. Božie slovo zarezonuje v jeho srdci. Pochopenie Božej rošády, keď toho, ktorý nepoznal hriechu, učinil za nás hriechom (Pozri 2 Kor 5:21) vyústi do prijatia Vykupiteľa do nového domova – do znovuzrodeného srdca.
Povedané slovami Písma – získa večný život a nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do života. (Pozri Ján 5:24).
Boh nám v milosrdenstve odpúšťa, ospravedlňuje nás, ba dokonca s nami obnovuje priateľský vzťah. Čo k tomu dodať? Azda už len poslednú otázku. A čo ty, bol si sa už pozrieť na miesto svojej popravy?