Pred niekoľkými dňami som čítala nádherný príbeh o obnove, ktorá nastala v čase kraľovania kráľa Ezechiáša – 2. Paralipomenon 29. – 31. kapitola. Na nasledujúcich riadkoch by som sa s Vami rada podelila o momenty, ktoré ma zaujali. Verím, že Vás požehnajú a možno i inšpirujú…
V Izraeli, v dobe bezbožného kraľovania Achaza a zjavného duchovnému úpadku vyrastá mladý Ezechiáš, ktorý si napriek vonkajšiemu vplyvu vtedajšej vlády a spoločnosti udržiava bázeň Božiu. Ako 25 ročný nastupuje na trón a hneď smelo začína viesť ľud späť k Bohu, povoláva späť kňazov a levitov aby sa posvätili, otvára dvere domu Hospodinovho a necháva ho vyčistiť. Keď bol dom vyčistený, kráľ Ezechiáš vstal skoro ráno a zhromaždil náčelníkov mesta a vyšiel hore do domu Hospodinovho (29:20). Obetovali bitné i zápalné obete Bohu, chválili Hospodina trúbením a žalmami Dávida a Azafa, až bola radosť a skloniac hlavy klaňali sa… V 29. kapitole môžeme vidieť obnovu služby v chráme, obnovu služobnosti, ktorá predchádzala obnove v národe. Aby sa mohol národ navrátiť k Hospodinovi, museli kňazi i Leviti znova začať konať svoju službu. Keby Ezechiáš neobnovil službu v chráme a prikazoval by ľuďom navrátiť sa k Bohu, ľudia by asi celkom dobre nevedeli, čo majú robiť. V tom čase sa rozmáhalo modlárstvo, chýbala bázeň Božia. V náboženskom chaose, ktorý vládol by len ťažko našli “správnu cestu”. To mi pripomína, aké dôležité je, aby sme my – ako kňazi – stáli na svojom mieste a konali našu službu.
Návrat kňazov k “státiu pred Bohom”, predchádzal udalostiam popísaným v 30. kapitole. Ezechiáš tu posiela poslov k celému Izraelovi a Júdovi, aby ichvyzval na návrat k Bohu – pozval sláviť Veľkú noc (30:6-9). Jeho poslovia boli na mnohých miestach vysmiati, ale našli sa ľudia, ktorí sa ponížili a prišli do Jeruzalema (30:11-12) a navrátili sa tak k Hospodinovi. Keď slávili Veľkú noc, Ezechiáš videl nedokonalosti a tak sa modlil a Hospodin vyslyšal Ezechiáša a uzdravil ľud (30:20). Boli to slávne okamihy a ľud sa radoval.. V kapitole 31 môžeme čítať ohromujúce pokračovanie: Keď sa to všetko skončilo, vyšli všetci synovia Izraelovi, ktorí sa tam nachádzali, do miest Júdových a rozlámali modlárske sochy a poslekali háje a rozborili výšiny aj oltáre…(31:1) Ľud sa nadšene navracal k Hospodinovi. Slovo Božie sa šírilo.
Tento príbeh ma fascinuje. Akoby v ňom bola skrytá paralela na súčasnosť. Keď ho čítam, musím myslieť na našu krajinu, na náš “chrám”, na naše životy… Ezechiáš “obnovil múry”, “vystaval oltár” a potom zhromaždil ľud, ochotný prísť. A to, čo sa dialo potom, by sme túžili vidieť i dnes, rovnaký oheň, rovnakú slávu, rovnakú rozhodnosť…