Na jar keď nám všetko kvitne, hriech sa v horách túlať zvykne. Chodí sem-tam, kráča svetom, až keď zrazu- je tu leto. Na jeseň list odpadne, človek hriechom prechladne… Hriech sa trasie: “všimne si ma?” Ešte že je krutá zima. Skryjem sa tu potichúčky, na jar môžem vyhnať púčky. Kým sa človek spamätá, hriech ho ťahá do sveta. Proti hriechu najlepšie je žiť v Božom slove, veď On ťa od hriechov umyl, dal ti srdce nové. Tak si buduj proti hriechu silnú imunitu – abys’ svetu Kristom svietil – tak na to si tu!
|