Cirkev, ktorá má 8000 členov

Duchovné prebudenie v Arménsku

V septembri som dostal privilégium navštíviť zbor Slova života v Jerevane, ktorý je jedným z najväčších evanjelikálnych zborov v Ázii. Musím povedať, že som naozaj prišiel do duchovného prebudenia. Zbor má 8000 členov, ktorí sú súčasťou až 800 domácich skupín. Druhý pastor zboru Bagrat Bekchyan k tomu poznamenal: „V istom čase nám zakázali verejné stretávanie sa, a tak sme sa stiahli do domácich skupín. Aj to je jedným z dôvodov, prečo máme dnes systém domácich skupín tak dobre rozvinutý.“ Dennú biblickú školu v Jerevane absolvovalo 5000 študentov a stovky ďalších zakončili misijnú školu a stali sa pastormi a misionármi. Len v Arménsku založili ďalších 28 zborov a desiatky v Európe, Amerike, ale aj na Strednom východe. Cirkev je naozaj veľká – bol to prvý zbor, v ktorom som zažil, že mali skutočných „tisícnikov“ podľa 2. Mojžišovej 18 (vedúcich nad tisíckou) – ale zároveň aj veľmi zdravá a silná vo vnútornom živote veriacich.

Arméni nemajú jednoduchú ekonomickú situáciu, no keď som prišiel do budovy, ktorú postavili pred dva a pol rokmi, bol som udivený excelenciou interiéru. Hlavná sála pojme 3500 ľudí, nehovoriac o ďalších priestoroch (na niekoľkých poschodiach) pre kaviareň, detskú službu a modlitby. Jednu miestnosť pre asi 300 ľudí majú pripravenú výhradne pre neprestajné modlitby 24/7. Priznám sa, v duchu som si pomyslel, že im isto pomohli bohatší arménski kresťania, žijúci v Amerike. No druhý pastor zboru ma rýchlo vyviedol z omylu a povedal, že ju postavili takmer výlučne zo štedrých darov členov zboru. Uprostred výstavby zažívali mnoho protivenstiev zo strany médií či mesta, no rovnako aj mnoho zázrakov. Raz ich navštívil otec jedného z misionárov, ktorý bol sám podnikateľom, a keď videl to ohromné Božie dielo, Pán ho ponúkol, aby pre cirkev nakúpil železnú výstuž potrebnú pre výstavbu budovy. Pár týždňov nato jej cena stúpla takmer dvojnásobne, no oni už mali nakúpené! Budova je jednoducho svedectvom Božej priazne.

Ako sa stať zabijakom obrov

Cirkev sa stretáva na dvoch hlavných víkendových bohoslužbách v sobotu o 18.00 a v nedeľu o 12.00. Kázal som na tému, ako sa stať zabijakom obrov, a povzbudzoval som ľudí v tom, aby neustávali v osobných zápasoch so svojimi levmi a medveďmi (1Sam 17). Dávid v týchto zápasoch obstál, a keď prišiel čas, aby čelil Goliášovi, bol pripravený. Povedal: „Hospodin, ktorý ma vytrhol z moci ľva a z moci medveďa, on ma vytrhne i z ruky tohoto Filištína“ (1Sam 17:37). Verím, že i vás povzbudí týchto päť bodov z posolstva: 1. Zabijakom obrov sa nestaneš zo dňa na deň. 2. Odmietni bojovať zbytočné boje (lebo ti zoberú silu na tie, ktoré stoja za tvoju námahu). 3. Nauč sa vytrvalosti (nepriateľa niekedy neporazíš hneď v prvom kole). 4. Obleč sa do Božej výzbroje (nepoužívaj telesné zbrane). 5. Pamätaj na to, že tvoj prielom sa vždy stáva prielomom aj pre niekoho iného (tvoje zápasy nie sú len o tebe)!
Na bohoslužbách desiatky ľudí po prvýkrát vyznali Ježiša Krista za svojho Pána a Spasiteľa. Len za ostatný rok do zboru pribudlo 1800 nových duší. Keď som sa pastora pýtal, ako sa ľudia k Pánovi obracajú najviac, odpovedal, že cez osobné priateľstvá. Veriaci jednoducho privádzajú do domu Božieho svojich priateľov. Na zhromaždeniach sme videli aj niekoľko okamžitých uzdravení, čo bol pre chorých veľký šok, ale aj radosť. Sláva Bohu za to!

Čo som si z arménskeho prebudenia odniesol?

V Arménsku som ešte slúžil na zborovej biblickej „hodine“ a strávil celý deň s pastormi všetkých zborov Slova života, kde som ich povzbudzoval k vytrvalému ohňu, ale tiež k vyváženému životu v každej oblasti života: v rodine, voľnom čase, zdraví a v morálnej čistote. Krátky zostrih z cesty po Arménsku nájdete na našom youtubovom kanále. („Šašlik“, ktorý tam podávali, bol naozaj vynikajúci!)

Ak by som mal zhrnúť, čo som si z tohto prebudenia odniesol, bolo by to toto: 1. Modlitebný zápal – každý deň od 20.00 do skorého rána sa cirkev stretáva na modlitbách, okrem toho začínajú neprestajné modlitby 24/7. 2. Jednota medzi lídrami (zbor má asi 1000 lídrov) a celého zboru. 3. Strategické vedenie – mnohokrát Boh vedie hlavného pastora Artura Symoniana a celý tím strategickým spôsobom pre jednotlivé fázy, v ktorých sa zbor práve nachádza. Len týždeň pred mojím príchodom otvorili nový ročník biblickej školy s 350 študentmi, no tentoraz nie na denné štúdium, ale niekoľko večerov počas týždňa v rámci jedného roka. 4. Úcta k Božiemu slovu a k služobníkom a zjavná odovzdanosť Bohu, cirkvi a vízii, ktorú Pán dáva. 5. Horlivá osobná evanjelizácia.
Modlím sa, aby sme aj na Slovensku a v Európe mohli vidieť, ako Boh dáva povstať takýmto cirkvám a služobnostiam, ktoré budú smelo zaberať svoje národy pre Pána Ježiša Krista. Žatvy je mnoho a polia sa len belejú, len ich žať!

Peter Čuřík

Arménsko je krajina s asi 3 miliónmi obyvateľov, z ktorých viac ako tretina žije v hlavnom meste Jerevane. Po celom svete je však ďalších asi 10 miliónov Arménov.

Do Arménska sa kresťanstvo dostalo cez apoštolov Bartolomeja a Tadeáša, ktorí tam zanechali mnohých veriacich. V druhom a treťom storočí bol významným učiteľom Božieho slova Gregor, ktorého neskôr nazvali Osvietiteľ. Arménsky kráľ však slúžil pohanským bohom a dal ho hodiť do väzenia. Panovník sa neskôr pomiatol a jeho šialenstvo bolo také veľké, že ho na raných kresbách zobrazovali ako divé prasa. Keďže sa jeho stav zhoršoval, kráľovná zavolala Gregora z  väzenia, aby sa za kráľa modlil. Gregor prišiel do paláca a modlitbou v mene Ježiš panovníka oslobodil. Kráľ bol taký šťastný, že dal Arménsko vyhlásiť za kresťanský národ už v roku 301, čím sa stal prvým kresťanským národom v histórii. (Rímska ríša až v roku 313 Milánskym ediktom).

Arménčina je jedinečný jazyk, ktorý Mesrop Maštoc zaviedol už v roku 401. Prvá veta v starej arménčine (garbar) je preklad verša z knihy Prísloví 1:2: „Poznať múdrosť a kázeň, porozumieť slovám rozumnosti.“ Mnoho literárnych diel sa zachovalo len vďaka prepisom do arménskeho jazyka. Jedným z nich je aj slávna Eusebiova Cirkevná história zo 4. storočia, ktorej vzácny obsah dnes môžeme čítať iba vďaka prepisu do arménčiny z 5. storočia.