Keby si ľudia plánovali pozemský život s rovnakou ľahostajnosťou, s akou sa pripravujú na večnosť, väčšina z nich by sa čoskoro ocitla na mizine. John Bevere nám pripomína, že všetci sa raz postavíme pred Božiu súdnu stolicu, aby sme prijali odmenu, akú si za svoj život zaslúžime. Keď sa naučíme žiť s pohľadom upretým na večnosť, náš pozemský život nadobudne ešte hlbší zmysel. Začneme žiť výnimočné životy a konečným výsledkom bude odmena, ktorá pretrvá naveky. Ďalšie podrobnosti nájdete na str.2 tohto čísla, prinášame vám úryvok z jednej kapitoly. Kniha je už v predaji, žiadajte ju u svojich kníhkupcov.
Večný súd
Boh na začiatku stvorenia určil deň súdu (Sk 17:31). V tento deň nebude ľuďom zjavená nová pravda, ale všetky veci sa budú posudzovať podľa toho, čo Boh už zjavil. V onen deň nás bude súdiť Slovo Božie, ktoré je teraz všetkým k dispozícii. Ono je večné a nemenné. Neexistujú preň žiadne výnimky, obmeny, úpravy. Nemali by sme teda vedieť, čo Boh hovorí, a žiť podľa toho? Nestačí sa iba domnievať, že vieme, čo povedal.
Rozsudok, ktorý bude v ten deň nad nami vynesený, bude večný (Žid 6:2). O tom, ako prežijeme večnosť, sa rozhodne na základe toho, či sme žili v súlade s večným Božím slovom! Toto rozhodnutie sa nikdy nezmení, pretože Písmo ho nazýva večným súdom.
Neveriaci, ale aj mnohí veriaci sa vôbec nezamýšľajú nad tým, že sa tento deň blíži. Uverili klamlivým tvrdeniam, ktoré sa nezakladajú na Biblii. Myslia si, že Boh bude na miskách váh vážiť ich dobré a zlé skutky a ak tie dobré prevážia, pôjdu do neba. Iní, ktorí tvrdia, že sú znovuzrodení, sa domnievajú, že sa neocitnú pred Ježišom ako Sudcom, pretože Ho prijali za svojho Spasiteľa. Veria, že sa na nich nevzťahuje žiadna forma súdu. Budú však veľmi prekvapení. Sú aj takí, ktorí veria, že Boh im všetko odpustí a spoliehajú sa na Bibliou nepodložené milosrdenstvo.
Ani jeden z týchto názorov sa nezhoduje s učením obsiahnutým v Novej zmluve. Tieto a im podobné tvrdenia, vytvorené ľudskou predstavivosťou, sú dočasné a v onen deň neobstoja. Osobne si myslím, že väčší šok zažijú kresťania, nie neveriaci.
Môžete mať stopercentnú pravdu, a predsa sa z pohľadu večnosti totálne mýliť.
Dôvera v deň súdu
Pred súd nemusíme predstúpiť so strachom, ale s dôverou:
„Božia láska nám dáva istotu, že sa nemusíme báť jeho súdu, lebo sa usilujeme uvádzať do života jeho lásku“ (1Jn 4:17, pr. Nádej pre každého).
Z tohto verša vyplýva, že kľúčom k dôvere v súdny deň je Božia láska, ktorá sa v nás zdokonaľuje, dozrieva. V tomto bode však mnohí veriaci robia chybu. Božiu lásku vnímajú vo svetle pominuteľnosti, nie večnosti. Spoločnosť obdivuje istú formu lásky a dobroty, ktoré sú však v protiklade s Božou láskou. Uvediem niekoľko príkladov.
„Máme sa veľmi radi a plánujeme sa vziať.“ To je častá výhovorka dvoch ľudí, ktorí spolu sexuálne žijú mimo manželstva. Ide o hriech, aj keď sa títo dvaja nakoniec zosobášia. Často som však svedkom toho, že tí, ktorí toto vyhlasujú, sa nakoniec nevezmú. Zabudli na jasné napomenutie: „Manželstvo nech majú všetci v úcte a manželské lôžko nech je nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť sám Boh“ (Žid 13:4). Biblia nehovorí, že Boh bude súdiť iba „smilníkov a cudzoložníkov, ktorí nechodia do kostola.“ Súd sa vzťahuje na všetkých, ktorí praktizujú takýto životný štýl.
„Viem, že to nebola úplná pravda, ale vďaka tomu uzavrieme obchod a každý nakoniec dostane férovú čiastku.“ Podnikatelia si často takýmto spôsobom zaisťujú zákazky. Aby klienta donútili urobiť krok, mierne pozmenia fakty. V prvom rade ide o hriech klamstva a v druhom rade z takého obchodu zvyčajne vyťaží iba jedna strana. Takíto podnikatelia zabudli na varovanie: „Všetci klamári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je druhá smrť“ (Zj 21:8).
„Čo je pravda, nie je hriech.“ Takto sa mnohí ospravedlňujú, keď ohovárajú svojho kolegu, známeho, nadriadeného atď. Môžu sa správať tak, akoby ich k tomu poháňala láska alebo starosť o danú osobu, ale aj tak ide o ohováranie. V skutočnosti môžete mať stopercentnú pravdu, a predsa sa z pohľadu večnosti totálne mýliť. Spomeňte si na Noemovho syna Cháma, ktorý svojich bratov pravdivo informoval o tom, že sa ich otec opil a leží v stane nahý. Napriek tomu padla na jeho rod kliatba, pretože svojho otca znevážil. Tí, ktorí ohovárajú a hanobia iných, zabudli na výstrahu veriacim: „Nežalujte, bratia, na seba navzájom, aby ste neboli súdení. Ajhľa, sudca stojí predo dvermi!“ (Jk 5:9).
Príkladov je mnoho, ale ich spoločným menovateľom je skutočnosť, že sa protivia večnej Božej vôli. Desí ma to, že ľudia s takýmto životným štýlom a zdanlivo neškodnými vyjadreniami často navštevujú nejaký zbor, navonok vystupujú veľmi láskavo a ostatní ich považujú za vzorných občanov. Ale ako obstoja v porovnaní s kritériami večnosti? Apoštol Ján vo svojom liste dáva odpoveď na otázku, ako v sebe zdokonaliť Božiu lásku:
„Kto hovorí: Poznám ho, ale nezachováva jeho prikázania, je klamár a niet v ňom pravdy. Ale kto zachováva jeho slovo, v tom sa Božia láska stala naozaj dokonalou“ (1Jn 2:4-5).
Pripomeňme si, že je to práve dokonalá Božia láska, vďaka ktorej sa môžeme s dôverou postaviť pred svojho Sudcu. Apoštol Ján jasne hovorí, že Božia láska sa v nás stáva dokonalou vtedy, keď zachovávame Jeho prikázania, a nie keď sa správame dobre v očiach spoločnosti. Nezabudnime, že Evu nevábila zlá časť stromu poznania dobra a zla, ale dobrá! „Žena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu, lebo strom je na pohľad lákavý a na získanie múdrosti vábivý“ (1M 3:6, dôraz pridaný autorom). Existujú veci, ktoré sú v ľudských očiach dobré a lákavé, ale protivia sa večnej Božej láske. Nie sú večné a nepretrvajú.
Písmo tiež učí, že nemôžeme dodržiavať iba určité percento Božích prikázaní a domnievať sa, že v súdny deň sa pred Pána budeme môcť postaviť so smelou dôverou. Božia láska sa v nás stáva dokonalou iba vtedy, keď dôsledne dodržiavame celé Písmo. Preto nám Boh ponúka milosť; ona nám dáva silu žiť podľa Božieho slova tak, ako sa to Hospodinovi páči. „A tak keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovávajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu s úctou a bázňou, aby sme sa mu páčili“ (Žid 12:28).
Podstatné je vedieť, po čom túži Kráľ, nie to, čo sa zdá byť dobré z pohľadu ľudskej spoločnosti. Preto nám Boh hovorí: „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, čo mu je príjemné, čo je dokonalé“ (Rim 12:2). To, čo sa môže zdať dobrým v našej kultúre, môže byť urážkou večných Božích túžob.
Uvediem príklad. Práve sa nachádzam v hoteli v Singapure, kde budem kázať takmer 22-tisícom ľudí. V tejto krajine som bol už veľa ráz. Niekoľkokrát som navštívil aj Holandsko, kde nie je protizákonné mať doma marihuanu. Ľudia ju môžu legálne fajčiť a nie sú za to právne stíhaní. Ak by vás však s malým množstvom drogy (a ide skutočne o veľmi malé množstvo) pristihli v Singapure, zatkli by vás a prísne potrestali. Ak u vás nájdu určitý druh drogy, hrozí vám smrť obesením! Po prílete do krajiny vás hneď na vstupnej karte, ktorú musíte vypísať, varuje nápis: „Priekupníci s drogami budú podľa singapurských zákonov potrestaní smrťou.“
Predstavte si, že mladý Holanďan, ktorý pravidelne fajčí marihuanu, príde do Singapuru a ponúkne cigaretu niekomu miestnemu: „Počuj, toto je skvelá vecička. Upokojí ťa a zabudneš na všetky starosti. Vezmi si.“
Okamžite ho zatknú a mladík je v šoku. „Prečo ma zatýkate?“ To je prvá otázka, ktorú vyhŕkne na policajtov. Nadíde deň súdu. Holanďan sa postaví pred sudcu a je presvedčený, že ide o nedorozumenie. Sudca ho však vyhlasuje za vinného a oznamuje mu výmer trestu.
Muž šokovane odpovedá: „Ctihodnosť, v krajine, z ktorej pochádzam, je povolené fajčiť marihuanu a ponúkať ju iným.“
Sudca na to reaguje: „Nie ste v Holandsku, ale v Singapure a tu je to protizákonné!“
Mladíkova sebadôvera spľasla ako bublina; už sa nemá o čo oprieť. Pred najvyšším súdom tej krajiny ho nemá kto obhájiť.
Všetci sa raz postavíme pred najvyšší súd vo vesmíre, ktorého rozsudok bude mať večnú platnosť. V ten deň bude mnoho ľudí prekvapených. A čo vy, ste pripravení? Božie slovo hovorí, že sa pred Sudcu sveta môžeme postaviť s dôverou. Cieľom tejto knihy je pomôcť vám pripraviť sa na to. Keby sa spomínaný mladý Holanďan pred vstupom do Singapuru oboznámil s miestnymi zákonmi, bol by sa vyhol prísnemu trestu. O čo skôr sa my potrebujeme pripraviť na onen deň, keďže rozhodnutia Sudcu budú platiť naveky?