Duch excelencie

Úryvok z knihy Diamanty v blate

Peter Čuřík

Ježiš nás povolal, aby sme činili učeníkov zo všetkých národov. Kniha Diamanty v blate ťa prevedie štyrmi fázami takéhoto formovania. Naučíš sa ako získavať duše pre Krista, ako upevniť svoj charakter, čo znamená byť Ježišovým učeníkom a jeho vyslancom v tomto svete. Keď Ježiš uvidel Šimona Petra, videl v ňom viac ako ktokoľvek iný: „Ježiš pozrúc na neho povedal: Ty si Šimon… Ty sa budeš volať Kéfaš, Peter, Skala“ (Ján 1:43). Šimon znamená trstina, Peter skala. Ježiš videl, že Šimonov charakter je ešte nestály a nepopieral jeho momentálny stav „Ty si Šimon.“ Ale Ježiš sa pozeral očami viery a videl „diamant v blate“: „Ty sa budeš volaťPeter, Skala.“ Ježiš vedel, že jedného dňa sa z tohto prchkého rybára stane charakterný muž, ktorý mu ostane verný až do konca.

V predchádzajúcich číslach sme uverejnili kapitoly z prvých častí knihy, kapitola Duch excelencie je z poslednej časti, ktorá sa volá Vyslanie:

Naša misia na tejto zemi by mala niesť známky excelencie. Výborným príkladom je Daniel.

„Vtedy prevyšoval tento Daniel tie kniežatá i satrapov, pretože bol v ňom veľký duch, a kráľ zamýšľal ustanoviť ho nad celým kráľovstvom“ (Dan 6:2).

Ekumenický preklad uvádza, že Daniel mal „výnimočného ducha“, evanjelický „mimoriadneho ducha“ a väčšina anglických prekladov hovorí, že mal „ducha excelencie“, Daniel sa do Dáriovho kráľovstva dostal ako zajatec, no Boh ho povýšil a dosadil na pozíciu ministra vlády. Nakoniec všetky ostatné kniežatá a satrapov prevýšil takou mierou, že kráľ ho zamýšľal ustanoviť vládcom celého kráľovstva. Aký úžasný obraz toho, ako Boh dokáže povýšiť svoj ľud a dosadiť ho do pozícií, na ktoré by inak nikdy nedosiahol. Jedným z kľúčových faktorov Danielovho úspechu bola túžba po excelencii vo všetkom, čo robil.

Ak sa chceš vydať touto cestou, požiadaj Pána o ducha excelencie. No varujem ťa, lebo je to nebezpečná modlitba. Niekedy Pána o niečo prosíme, a keď nám začne odpovedať, želáme si, aby sme o to nikdy nežiadali. Cesta excelencie je úzka. Je to ako výstup na horu. Musíš zdolávať rôzne prekážky a je to namáhavé. Ľudia, ktorí tvoj výstup sledujú, ti väčšinou nerozumejú a čudujú sa, prečo na ten kopec vôbec lezieš. Postupne ich stratíš z dohľadu a pokračuješ osamote. Čím vyššie vystupuješ, tým je vzduch redší a ťažšie sa ti dýcha. No keď sa konečne dostaneš na vrchol, ten pohľad stojí za všetko odriekanie.

Excelencia začína drobnosťami

Cesta excelencie začína poslušnosťou v malých veciach. Keď Zachariáš obnovoval chrám v Jeruzaleme, Pán ho povzbudzoval, aby nepohŕdal dňom malých začiatkov (Zach 4:10). Niekedy sa mylne domnievame, že Boh sa zaujíma len o veľké veci, ktoré sú ľuďom na očiach, a za ktoré nás vedia oceniť. Ale Písmo hovorí: „A všetko, čokoľvek činíte, robte z duše ako Pánovi a nie ľuďom“ (Kol 3:23). Nech robíš čokoľvek, máš to konať s postojom, že to robíš v prvom rade pre Pána, a nie pre ľudí. Keby ťa nik neocenil, alebo by sa zdalo, že tvoja práca je bezvýznamná, pamätaj na to, že ju robíš z duše ako Pánovi a on sa z tvojho úsilia raduje. Martin Luther napísal:

Sluha, ktorý pozametá kuchyňu. robí Božiu vôľu rovnako dobre ako mních, ktorý sa modlí – a to nie preto, že pri tom spieva kresťanský hymnus, ale preto, že Bohu sa páčia čisté podlahy. Kresťanský obuvník nespĺňa svoje kresťanské povinnosti tým, že na topánky urobí malý krížik, ale tým, že vyrobí kvalitné topánky, pretože Boh má rád kvalitnú remeselnú prácu.[1]

Duch excelencie sa prejavuje aj tým, že si ochotný ísť „extra míľu“. Dobrí pracovníci urobia to, čo im bolo nariadené, no tí excelentní urobia ešte niečo navyše. Keď som v roku 1994 študoval biblickú školu v Brne a okrem toho pracoval na polovičný úväzok na katedre fyziky, Boh ma to učil ťažkou cestou. Okrem štúdia a práce na katedre som súkromne doučoval angličtinu, matematiku a fyziku. Môj denný harmonogram bol naozaj veľmi bohatý, a tak, keď som prichádzal na katedru o 14.35, mal som pokušenie zapísať si čas nástupu do práce 14.30. Ale Duch Svätý mi nedal pokoja. Nakoniec som si radšej písal 14.40, aby som nepriateľovi nedával žiadne miesto.

Aj Joyce Meyerová spomína, ako ju Boh viedol týmto procesom. Učil ju vracať nákupný košík na miesto, odkiaľ ho vzala, či zdvihnúť zo zeme vešiaky s oblečením v nákupnom stredisku, ktoré omylom zhodila. Často namietala: „Na to sú tu predsa zamestnanci. Aj tak nikto nevidel, že som to zhodila ja.“ Takto by si sa ale na miesto excelencie nikdy nedostal.

Zároveň však nesmieš dovoliť, aby ťa túžba po excelencii zastavila v ceste za cieľmi, ktoré si si stanovil. Ak po roky v tvojom živote vládla povrchnosť alebo priemernosť, „výstup“ na vrch excelencie bude chvíľu trvať. Buď trpezlivý sám so sebou a raduj sa v Pánovi aj počas výstupu, a nie až po dosiahnutí cieľa. Nepouži tiež toto vyučovanie na to, aby si odsudzoval tých, ktorí možno ešte nie sú tam, kde si ty. Duch excelencie sa prejavuje aj tým, že dokážeš byť zhovievavý k chybám druhých.

Excelencia bohoslužieb

Našich usporiadateľov, ktorí ľudí vítajú na bohoslužbách, povzbudzujem, že ich služba je často dôležitejšia než tá moja. Pre nových hostí sú práve oni prvým bodom kontaktu. Rick Warren hovorí, že na vytvorenie prvého dojmu nemáme druhú šancu jednoducho preto, lebo je to prvý dojem. Ľudia si o našich zboroch urobia obraz dávno predtým, ako zaznie posolstvo z kazateľnice. Keď cestujem nejakou leteckou spoločnosťou, nepotrebujem stretnúť jej riaditeľa na to, aby som si o nej utvoril názor. Kvalitu spoločnosti pre mňa reprezentujú tí, ktorí ma vítajú v lietadle, obsluhujú ma alebo preberajú moje kufre.

Spôsob, akým k ľuďom pristupujeme, to, ako sa obliekame, alebo to, či chodíme načas, vytvára návštevníkom obraz Božieho kráľovstva, ktoré reprezentujeme. Netvrdím, že vonkajšie veci sú dôležitejšie než tie vnútorné, ale určite sú prejavom nášho vnútra. Hudba a spev na našich bohoslužbách môžu niesť vysokú známku kvality, no zároveň prinášať pridanú hodnotu pomazania, ktorú svet nikdy nedokáže ponúknuť. Kvalita kázaní môže ďaleko presahovať prednášky najlepšie platených spíkrov tohto sveta. Sme si plne vedomí toho, že ľudí z hriechu usvedčuje Božia moc, a nie naša výrečnosť, no to vôbec neznižuje potrebu kvalitnej prípravy služobníkov evanjelia. Raz som od významného učiteľa Božieho slova počul túto radu: „Pripravuj sa na kázeň tak, ako keby ti Duch Svätý nemal pomôcť, a potom káž tak, ako keby si sa vôbec nepripravoval.“

Excelencia v každodennom živote

Ale o excelenciu nám zďaleka nejde iba na bohoslužbách. Sme kráľmi a kňazmi živého Boha (Zj 1:6). Králi neprestávajú byť kráľmi, keď im skončí pracovný čas. Ježiša Krista reprezentujeme 24 hodín denne.

Keď apoštoli potrebovali vybrať prvých diakonov, stanovili tri kritériá, ktoré museli spĺňať. Museli byť múdri, plní Ducha Svätého a dobrej povesti (Sk 6:3). Nestačili len duchovné kvality, ale museli mať aj dobré meno u ľudí. Povieš si: „Mne nezáleží na tom, čo hovoria ľudia.“ V poriadku, ale mal by si žiť tak, aby o tebe nemohli povedať nič také, čo by pohanilo Božie kráľovstvo. O Danielovi je napísané:

„Vtedy sa snažili kniežatá a satrapovia nájsť nejakú príčinu proti Danielovi so strany kráľovstva; ale nemohli nájsť nijakej príčiny ani vady, pretože bol verný, a nenašiel sa pri ňom nijaký omyl ani vada“ (Dan 6:4).

To je nádherná definícia excelencie; keď sa jeho nepriatelia na ňom usilovali nájsť nejakú vadu, je napísané, že nemohli!

Keď Pavol písal inštrukcie pre výber biskupov a diakonov cirkvi, zmienil aj toto: „Musí mať dobrú povesť aj u tých, čo sú mimo cirkvi, aby sa nedostal do rečí a do osídel diabla“ (1Tim 3:7, SEP). Máme mať dobrú povesť nielen u veriacich ľudí, ale aj u tých, ktorí sú mimo cirkvi. Možno nerozumejú našej viere, ale určite rozumejú tomu, čo je charakter. D. L. Moody povedal: „Postaraj sa o svoj charakter a povesť sa už postará sama o seba.“

Nedávno  som bol so svojimi chlapcami u holiča. Starší má 17 rokov, mladší 10. Kaderníčka nás chvíľu pozorovala a počas strihania so mnou prehodila pár slov. Nakoniec povedala: „Vy máte ale vychovaných synov, to sa dnes tak často nevidí.“ Mne sa vôbec nezdalo, že by sa správali nejako výnimočne, no keď už začala, musel som s farbou von. „Viete, my sme kresťania. Veríme v Ježiša.“ Vysvitlo, že slečna bola už niekoľkokrát na prebudeneckých zhromaždeniach a úprimne hľadala Pána. Verím, že aj naše životy prispeli k tomu, aby sa jedného dňa mohla stať učeníčkou Ježiša Krista.

______________________________________________________

[1] Pringle Phil, Leaderhip Excellence, str. 192

Aplikácia v osobnom živote:

Nikto z nás nemôže povedať, že chodí v duchu excelencie v každej oblasti. Vedel by si definovať, v ktorých oblastiach potrebuješ pridať?

• Je to oblasť osobnej zbožnosti? Máš duchovnú disciplínu?
• Je to oblasť pracovných návykov? Ako by si obstál, keby sa tvoji nepriatelia rozhodli nájsť na tvojej práci chyby?
• Je to oblasť služby v cirkvi? Chodíš na bohoslužby načas? Si pripravený slúžiť bratom a sestrám, ale rovnako aj novým ľuďom? Si v cirkvi verný?

Aká je tvoja povesť v cirkvi, ale aj mimo nej? Ak ťa hania pre meno Kristovo, si blahoslavený, no ak ťa hania pre nedostatok charakteru, je čas, aby si svoj život dal do poriadku.

Pamätaj na to, že v excelencii rastieš tréningom. Nevzdaj sa pri prvých neúspešných pokusoch, buď trpezlivý sám so sebou.
Usiluješ sa o excelenciu aj vtedy, keď ťa nikto nevidí a neocení?

• Pavol píše Filipanom: „A tak, moji milovaní, ako ste vždycky poslúchli, nie len ako v mojej prítomnosti, ale tým väčšmi teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a s trasením pracujte na svojom spasení“ (Fil 2:12).
• Naša poslušnosť Pánovi má oveľa hlbší základ než len ocenenie od druhých. Poslúchame ho aj v neprítomnosti ľudí, ktorých si vážime. To je skutočná bázeň pred Hospodinom.