Väčšina moderných ľudí nepozná základy filozofie, myslí si, že sa k svojmu presvedčeniu dopracovala sama, neuvedomuje si, že ich iní ovplyvňujú viac ako ktokoľvek v minulosti. Všadeprítomné reklamy „masírujú“ ich mysle a snažia sa im vsugerovať, čo všetko potrebujú urobiť pre svoje telo, aby boli krajší, silnejší a zdravší. Aj keď ľudia reklamy vo veľkej miere ignorujú, ich vplyvu sa nevyhnú a podvedome im veria. Kult módy vystriedal kult mladosti a kult tela, tvrdí francúzsky filozof a sociológ Gilles Lipovetsky. Mnohí sociológovia tvrdia, že naša doba je presýtená narcizmom. Vraciame sa späť ku starým gréckym ideálom. Keď bájny Narcis zazrel svoj odraz vo vode, zamiloval sa do seba.
Prečo by sme mali tráviť pred zrkadlom veľa času? Svojim synom zvyknem hovorievať, aby sa doň nikdy dlho nepozerali. Dôvod? Vždy sa to môže skončiť tým, že sa budete sami sebe veľmi páčiť a bude sa vám zdať, že ste krajší než naozaj ste, a skončíte ako narcis. Alebo sa vám bude zdať, že ste škaredí a budete mať problém s menejcennosťou. Z vlastnej poradenskej praxe viem, že ten druhý prípad býva častejší. Hoci ide o protipóly a zdanlivo majú od seba veľmi ďaleko, zameranosť na samého seba spôsobuje, že od narcizmu je len malý krôčik k tomu, že sa človek nebude sebe samému páčiť a začne sa nenávidieť a ľutovať. Človeku so sebaľútosťou možno len ťažko pomôcť, pretože pripomína niekoho, kto sa rezignovane hodil do morských vĺn. Nenačahuje sa po záchrannom kolese, je v tom dobrovoľne. Pochopiteľne, ani jeden extrém neprináša človeku pokoj a radosť. Narcizmus vedie k namyslenosti a egocentrizmu, ktorý človeka nemôže uspokojiť. Pocity menejcennosti a sebaľútosti človeka nútia k tomu, aby sa donekonečna s niekým porovnával. Najmä dievčatá o tom vedia svoje. Ak sa to nerieši, nezriedka to končí bulímiou alebo anorexiou. Cesta k slobode je pritom veľmi jednoduchá – stačí uveriť tomu, že nás Boh stvoril a že sme v Jeho očiach nádherní. Musíme sa prijať takí, akí sme, uspokojiť sa s tým, neporovnávať sa s inými. Boh nás má rád ako svoje milované deti, ako tých, ktorých zázračne stvoril.
Keď to viem, môžem prijať svoje telo také, aké je, so všetkými jeho špecifikami. Podrobne sa tým zaoberá Lisa Bevere vo svojej knihe Si viac, než koľko vážiš. Zápasila s bulímiou a anorexiou, hoci bola veriaca: „Keď som sa nudila, hneď som šla k chladničke a hľadala niečo pod zub, aj keď som nebola hladná. Opäť som bola v dvoch extrémoch: hladovanie alebo hodovanie. Môj deň vyzeral asi takto: Ráno som vstala, odvážila som sa, zjedla som raňajky, odvážila som sa, zariadila som zopár vecí, zjedla obed, odvážila sa, vybavila niekoľko telefonátov ohľadne svadby, zjedla večeru, odvážila sa, a tak stále dokola. No nedarilo sa mi schudnúť tak, ako som si predstavovala – a tak som jedla stále viac a viac. Pri hodovaní som sa uspokojovala myšlienkou, že ak dnes zjem priveľa, zajtra si dám hladovku. A tak som sa s „pokojným“ svedomím prejedla až do prasknutia. V noci som sa spotená budila zo sna, v ktorom som vyjedla celú chladničku. V inom sne som zas zápasila s rôznymi obavami, ktoré mi na hrudi ležali ako kameň.“
Pán Boh ju vyzval ku zmene. Pochopila, že svoju silu čerpá zo vzhľadu a nie zo vzťahu s Bohom. Merala sa počtom kilogramov. Myslela si, že bude hodná lásky len vtedy, keď bude štíhla. Bola presvedčená, že si ju nezaslúži, ak priberá. Boh napokon uzdravil jej metabolizmus. Nedržala žiadnu diétu a prestala sa úzkostlivo vážiť. Namiesto toho sa utiahla na pár dní do súkromia a tri dni sa postila. S Božou pomocou sa je podarilo zmeniť svoj životný štýl a vyhrala osobný boj s váhou.
Namiesto toho, aby ste nad svojím telom nariekali, prijmite ho s vedomím, že ste jedinečným Božím originálom. Nebedákajte nad malými prsiami, veľkým nosom, riedkymi vlasmi, či nízkou postavou. Na tomto svete neexistuje nikto taký ako vy, nikto, kto by bol tak nádherne stvorený. Nie, nehovorím o tom, aby ste sa povyšovali nad iných, iba aby ste prijali svoje telo, či už sa vám zdá veľké, malé alebo neohrabané. Čím viac to takto budete chápať, tým budete šťastnejší podobne ako prví ľudia. Adam a Eva netrávili hodiny pred zrkadlom. Obdivovali Boha, ktorý ich stvoril a tešili sa jeden z druhého. To je kľúč ku šťastiu.
Toto zamyslenie je prebraté z knihy od Martina Hunčára – Zdravý životný štýl. Vychádza 26.4.2014 vo vydavateľstve Slovo života.