Hovoriť o Bohu v superlatívoch nie je vôbec prehnané!
Už dva roky chodí do nášho zboru jedna mladá bratislavská rodinka. Marek pracuje v realitnej kancelárii, jeho manželka Bea je na materskej dovolenke a teší sa z malej Sárky. Hoci verili v Boha aj predtým, nenasledovali ho a nemilovali ho tak ako dnes. S nadšením pomáhajú aj druhým, v minulom roku napríklad v Šahách slúžili rómskym deťom v rámci Operácie Vianočné dieťa. Radi by sme vám priblížili ich príbeh.
Marek
Obdobie zmätku a sebaklamu
Narodil som sa v Partizánskom a vyrastal v katolíckej rodine, chodieval som dokonca aj miništrovať. Dodnes si s bratom dobre pamätáme, ako sme sa ráno v kuchyni pred odchodom do školy pomodlili spolu so starkou „Otčenáš“ a „Verím v Boha“. Na tieto dobré časy v rodinnom kruhu mi dodnes ostali krásne spomienky. Boh bol ku mne vždy blízko, aj napriek tomu, že ja som to nebral tak vážne, ako tínedžer najmenej. Na niektoré veci počas svojho dospievania by som radšej zabudol, iné ani nespomínal. Chcel som byť úspešný, veľa zarábať, niečo v živote dosiahnuť. Stále som sa niekam hnal, skúšal šťastie a veľakrát naslepo riskoval. Bolo to obdobie zmätku a sebaklamu. Moje hodnoty boli prevrátené. Podobal som sa mužovi, ktorý staval svoj dom na piesku.
Keď som mal asi dvadsať rokov, presťahoval som sa do Bratislavy. Prišli nové známosti a starosti, a od Boha som sa naďalej vzďaľoval. No postupne som si kládol otázky o zmysle života – kto som, prečo som tu a kto je Boh. Nebolo to preto, aby som potešil rodičov a starú mamu, ale naozaj som Boha chcel spoznávať. V tom období sa mi stal úraz, ktorý mi znemožnil pracovať počas niekoľkých týždňov. Ten čas som využil na to, aby som čítal Bibliu, ktorú som mal poruke. Obrázková Biblia mi dala veľa, ale nestačila mi, a tak som si kúpil svoju prvú Bibliu. Bolo to zlomové obdobie môjho života, hoci som ešte tápal−nevedel som poriadne v koho a čomu verím, no niečo sa začalo diať a potvrdilo sa Slovo, ktoré je napísané v Jakubovom liste 4:7-8: „Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám.“ Odvtedy sa začali veci meniť, i keď zásadné rozhodnutie prišlo až neskôr.
Bea
Vždy som vedela, že Boh existuje
Vyrastala som v protestantskej rodine. Do kostola sme chodievali, či sa nám chcelo, alebo nie – rodičia to od nás očakávali. Keď sme boli deti, so sestrou sme každý rok cez letné prázdniny navštevovali kresťanské tábory. Veľa sme sa tam naučili, spoznali sme veľa biblických príbehov. Vždy som vedela, že Boh existuje, nemala som o tom najmenšiu pochybnosť. Nejako zvlášť ma to ale nezaujímalo, a keď prišlo obdobie strednej a vysokej školy, môj život nabral iný smer. Letné prázdniny som väčšinou trávila v zahraničí, chodievala na diskotéky, viedla nočný život.
Paradoxne, aj vtedy som si sem-tam čítala Bibliu a často sa modlila k Bohu, aby ochránil mňa a moju rodinu. Veľmi mi na tom záležalo a bola som vďačná za svojich rodičov a súrodencov, že sme všetci zdraví. Nevedela som však, že môžem mať osobný vzťah s Ježišom, a že môžem byť vedená Duchom Svätým.
Vedela som, že so životom, aký som viedla, by som skončila v pekle – a tá myšlienka ma dosť desila. Jeden môj strýko už istý čas chodieval do letnično-charizmatického zboru a hovorieval mi, aby som sa tam tiež išla pozrieť. V tom čase som takéto cirkvi nepoznala, z počutia som však vedela, že z pohľadu tradičných cirkví sa jedná o niečo neprípustné. Dlho som váhala, ale nakoniec som sa rozhodla, že tam zájdem, lebo moja túžba po obrátení postupne rástla. Nevedela som presne, čo to vlastne znamená, ani to, ako sa to robí, ale vedela som, že to musím urobiť. Modlila som sa asi takto: „Bože, ak sa tam konečne obrátim, nemôže to byť žiadne zlé miesto.“
Naša zmena
Do živého zboru sme šli s Marekom spoločne, bol to evanjelizačný večer s pozvaným rečníkom. Vtedy sme ešte neboli manželia, no už sme spolu bývali a plánovali svadbu. Vidieť všetkých tých tancujúcich ľudí so zdvihnutými rukami bolo pre nás nezvyčajné a šokujúce, lebo obidvaja sme boli zvyknutí na tradičné bohoslužby, no ostali sme. Keď kazateľ začal vyzývať ľudí, aby vystúpili a prijali Pána Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa, mala som pocit, že to rozhodnutie musím urobiť. Niečo ma ťahalo dopredu. Cítila som, že ak sa teraz nerozhodnem, tak sa mi niečo stane a už v živote nebudem mať ďalšiu šancu takto zareagovať.
Išla som dopredu spolu s mnohými ďalšími a už cestou tam som plakala. V duchu som sa modlila, aby prišiel aj Marek a o chvíľu nato som ho zbadala prichádzať. Veľmi som sa potešila. Prijali sme Ježiša naraz! Pred naším obrátením sme sa často hádali, boli dni, keď sme sa ani nerozprávali. Po tejto návšteve sa veci v našom živote začali meniť, prežívali sme krásne, ale aj ťažké chvíle, vždy však s Pánom. Mnohokrát sme cítili Jeho milosť, dobrotu a otcovskú lásku, ktorú prechováva k svojim deťom.
Boh nám pomáha riešiť bývanie
Boh nám postupne dáva odpovede na otázky, ukazuje nám cestu a tiež nám dáva silu a odvahu, aby sme boli schopní na tieto cesty vykročiť. Už niekoľkokrát sme sa rozhodli bezvýhradne Mu veriť, nespoliehať sa na svoju silu, zaužívané postupy a znalosti. Urobili sme dôležité rozhodnutia ohľadne bývania na základe zasľúbení z Jeho Slova. Často sme cítili aj varovanie, aby sme boli opatrní. Jednalo sa napríklad o otázky s kým dlhodobo spolupracovať, ako riešiť financovanie nášho bývania. Mnohí svetskí ľudia by nás asi pokladali za bláznov, lebo malé klamstvo mohlo vyriešiť obrovský problém, no my sme sa rozhodli inak, a to tak, ako sme prijali v srdci, na základe čítania Biblie a Božieho vedenia. Nebudeme preháňať, keď povieme, že sme boli sami prekvapení, ako sa veci zrazu dobre vyriešili.
Život s Ním je krásny
Práve cez Božie slovo prichádzajú znova a znova odpovede na rôzne otázky, ktoré aktuálne riešime. Boh cez túto knihu naozaj hovorí, Božie slovo je živé, originálne a nič iné sa naň nepodobá. Náš život s Bohom je krásny a dobrodružný, aj napriek tomu, že veci sa nedejú vždy tak, ako si predstavujeme alebo očakávame. Chceme Mu byť za každých okolností verní a tiež byť vytrvalí vo viere. Boh nám požehnal krásne a zdravé bábätko, dcéru Sáru, to všetko je len z Jeho milosti. Bez Neho by sme nemali nič. Dal nám nový život, slobodu a voľnosť. Stará sa o nás každý deň, a to lepšie, ako si vieme sami vymyslieť či predstaviť. Myslím si, že sme šťastní aj preto, lebo sme sa prestali zameriavať len na vlastnú rodinu a myslíme aj na druhých. Boh je naozaj dobrý, milosrdný, trpezlivý, milujúci a hovoriť o Ňom v superlatívoch nie je z nášho pohľadu vôbec prehnané!