„Tu povedal Pán: Šimon, Šimon, ajhľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu, ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla…..“ (Matúš 22:31-32).
Pravdepodobne budete so mnou súhlasiť, že zväčša keď prechádzame ťažším životným obdobím, tak sa modlíme nasledovne: „Bože, vytrhni ma z tejto situácie! Len nech to netrvá príliš dlho!“
Avšak v tomto texte nečítame nič o tom, že by Pán hovoril niečo o tom, že sa ťažké okolnosti jeho učeníkovi vyhnú. Práve naopak, …satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu… Avšak tu Pán nekončí a pokračuje: „… ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla.“
Jakub zmieňuje niečo podobné: „Bratia moji, pokladajte si za najväčšiu radosť, že prišli na vás rozličné pokušenia.“ (Jakub 1:2)
Mali by sme si teda položiť nasledovnú otázku: „Je toto obdobie skúšok a tlaku na niečo dobré?“ Pán niekedy tento čas v našom živote dopustí práve z jeho milosti. Je to práve v tomto čase, kedy si uvedomíme naše skutočné motívy. Môžeme lepšie vidieť, či sa moja identita nachádza v tom čo robím, v mojej službe pre Pána alebo v Ňom samotnom?
Domnievam sa, že práve toto je aj dôvod, prečo po našom spasení môžeme vnímať Pánovu prítomnosť veľmi intenzívne, avšak po určitom čase to vyzerá, ako by nás opustil. Dôvod, prečo to Pán robí je ten, aby sme mali možnosť mu ukázať našu vernosť a skutočnú lásku. Budeme sa modliť a hľadať jeho tvár aj tak? Dal nám totiž slobodnú vôľu a ak by sme ho hľadali len kvôli pocitom a Jeho prítomnosti, tak by to nebola skutočná láska.
Pán čaká niekedy s našim vyslobodením dlhšie aj preto, aby mu patrila väčšia sláva. Spomeňme napríklad príbeh troch priateraja priateľov v ohnivej peci z knihy proroka Daniela. Pán dovolil, aby sa dostali do ohnivej pece a získal tak slávu u kráľa.
A ak sa ti zdá tvoja momentálna situácia príliš ťažká, ba priam neznesiteľná, ak nevieš čo máš robiť, tak vždy sa môžeš modliť. Pán vždy počuje a vyslobodzuje v pravom čase.