Nedávno sme mali v Bratislave spoločné veľkonočné zhromaždenie niektorých bratislavských cirkví. Slúžim v cirkvi v kníhkupectve a mám na starosti prípravu produktov a ich následnú prepravu na kresťanské akcie podobné tým, ako bola táto. Väčšinou používam rodinné auto a niekedy mi s presunom pomáhajú aj bratia z cirkvi.
Tentokrát som vyrazil na cestu svojím autom a so slušnou časovou rezervou. Pri štartovaní motora som si síce všimol, že mi svieti kontrolka, ale na základe predchádzajúcich skúseností som si bol istý, že mi zostáva benzín na asi 25 kilometrov jazdy. I keď som auto poslednú zimu používal len málo, odhadol som, že by mi benzín v aute mal stačiť na celú cestu tam aj naspäť a natankovať budem musieť až cestou zo zhromaždenia. Vybral som sa teda do kníhkupectva naložiť knihy a všetko ostatné vybavenie. Cestou som prechádzal okolo čerpacej stanice a aj mi preblyslo mysľou, že by som mohol natankovať už teraz, ale nevenoval som tomu pozornosť. Nechcel som sa zdržiavať, chcel som prísť na miesto včas a mať dostatok času na rozloženie stolov a vyloženie kníh.
Asi v polovici cesty, približne 2 kilometre pred cieľom, medzi dvomi križovatkami, mi začal ,,vynechávať motor“ a nakoniec som pred jedným semaforom aj zastal. Zostal som prekvapený, nakoľko som sa domnieval, že ešte mám dostatok benzínu v nádrži. Vedel som to odhadnúť celkom presne, keďže si robievam v takýchto situáciách záznam (značím si, kedy mi zasvieti kontrolka). Ten aktuálny ukazoval, že mi zostáva dosť kilometrov na dojazd a aj ručička stavu benzínu sa pohybovala nad minimom.
Po niekoľkých pokusoch naštartovať a zopár krátkych posunoch som auto odstavil a zapol výstražné smerovky. Benzínová čerpacia stanica bola neďaleko. Z batožinového priestoru som vybral lano a pripravil ho na odtiahnutie auta, nakoľko bandasku na benzín som nemal so sebou (hoci ju inokedy zvyknem mať v aute). Nebolo to jednoduché, lebo som sa k lanu a potrebným úchytkám musel dostať cez naskladané stoly a veci na knižný pult. Vonku bola čľapkanica a trochu pršalo, tak ma niekoľkí vodiči zopárkrát aj ošpliechali.
Keď som už bol prichystaný a šiel zastaviť nejaké auto na odtiahnutie k najbližšej čerpacej stanici, zavolala mi jedna veriaca sestra. Chcela vedieť, kde som a kedy dorazím na miesto, kde ma už viacerí netrpezlivo čakali. Spomenul som jej čo sa stalo a ona ma prišla ochotne odtiahnuť, hoci sama s odťahovaním nemala skúsenosti. Kvôli meškaniu sme mohli otvoriť knižný pult až po zhromaždení, napriek tomu bola tržba veľmi dobrá. A to tam boli aj iní predajcovia, ktorí na toto zhromaždenie po iné roky nechodili. Vďaka Bohu!
Po tomto zážitku mi Duch Svätý ukázal, aké dôležité je byť naplnený Ním. Len vtedy sa môžem pohybovať sám a nemusím sa spoliehať na niekoho druhého, kto má v sebe potrebné ,,palivo“ a mňa len ťahá. Byť napojený na človeka a sledovať, kade ide on a nemôcť slobodne ísť smerom, ktorý je určený pre mňa. Nemôžem sa spoliehať na to, že mám v sebe nejaké minimum „paliva“ a vybrať sa na cestu s ním. Takýto stav ma môže oklamať a nečakane zradiť rovnako, ako to urobila nádrž a kontrolka v mojom aute.
Po natankovaní sa problém s „vynechávaním motora“ objavil znovu a asi dvakrát som musel aj zastaviť. Uvedomil som si, že to môže byť spôsobené nečistotami, ktoré zostali na dne nádrže a vošli do palivovej sústavy, čo mi potvrdil aj jeden rodinný príslušník. V takýchto prípadoch je vhodné prečistiť palivovú sústavu. Ja som len niekoľkokrát pridal do vysokých otáčok. Odvtedy je auto v poriadku.
Aj malé nečistoty nás môžu zastaviť na ceste, preto je potrebné udržiavať si duchovnú čistotu a byť čistý.