Strieľa sa mi omnoho ľahšie, keď je Pán so mnou

Strieborná medailistka z Olympiády v Londýne, Zuzana Štefečeková

Zuzana Štefečeková je najúspešnejšou členkou našej výpravy na 30. Olympiáde v Londýne. Získala striebornú medailu v trape a obhájila tak druhé miesto z Olympiády pred štyrmi rokmi v Pekingu, čo je veľký úspech. Mnohí z nás pri finálovom rozstrele sedeli pred televíznymi obrazovkami a s napätím sledovali ako naša reprezentantka dopadne. Zuzka v tomto rozhovore popisuje svoje bezprostredné pocity a otvorene hovorí o svojej viere v Pána Ježiša Krista.  

Mala si nejakú slabú chvíľku počas príprav alebo priamo počas preteku?

V stredu večer prišla taká kríza, mala som teploty a bola som poriadne frustrovaná, aj keď som si to nechcela pripustiť. Nevedela som, či sa z toho do pretekov stihnem vylízať.

Ale na pretekoch si už vyzerala v pohode…

Keď som sa vo štvrtok ráno zobudila, bola som rozhodnutá, že s tým budem bojovať; vedela som, že nemám na výber, lebo som štyri roky tvrdo pracovala na tom, aby som sa na olympiádu dostala, tak to teraz nevzdám. No myslím si, že ma pozdvihli hlavne modlitby z domu. Mala som jeden voľný deň, kedy som išla po mamu asi desať minút pešo olympijskou dedinou a tak to na mňa celé doľahlo, že som sa pri mamine trochu zosypala a vyplakala sa. Vrátila som sa ešte v teplotách, no večer sme sa znova všetci zišli a myslím si, že aj to mi psychicky pomohlo.

Finále si rozbehla šiestimi presnými zásahmi. Ako si prežívala tri chyby ktoré potom nasledovali?

Priznám sa, že som mala krízu, lebo ten spôsob, ktorým sa strieľa finále, mi už dlhšie nesedí. Hovorila som si niečo v štýle: „Jaj Pane, len nie zase zlý výsledok, nechcem to znova pokaziť.“ Nevýhodou bolo to, že za sebou nasledovali tri rovnaké terče, takže som trikrát opakovala tú istú chybu. Potom som sa pozrela na trénera, že čo sa deje, a on mi ukázal. Štvrtý terč už išiel inam, takže som sa potom skonsolidovala.

Čo ti pomohlo udržať hlavu v pokoji práve pri takýchto vypätých situáciách?

V týchto situáciách som sa celý čas modlila len za to, aby bol Pán so mnou, a aby mi dal pokoj na dušu, aby som mohla robiť to, na čo viem, že po technickej stránke mám. Modlila som sa k Pánovi pri každom nabití, aby som mala pevnú ruku a Jeho pokoj. Strieľa sa mi omnoho ľahšie, keď je Pán so mnou.

Čo by si odkázala ľuďom ktorí chcú víťaziť – buď v športe alebo v živote. Čo robí víťaza víťazom?

Hovorí sa „čo športu dáte, to vám šport vráti“, takže určite je nevyhnutná tvrdá drina. Ale to, čo robí víťaza víťazom, je myslím si sebavedomie, hlava, psychická pohoda a proste dôvera v to, že robím svoju prácu dobre, lebo som sa poctivo pripravovala a technicky na to mám. Dnes som od vás dostala na torte verš z Filipanom 4:13 a ten istý verš mi počas pretekov poslala priateľka Barborka. „Všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi.” A v tom bol ten rozdiel, všetky baby boli dobré, ale ja som mala so sebou aj svojho Boha.

Otázky kládla Mirka Vajdová