„Ocko, pivo sa vyrába z bažanta?“ zaskočil ma raz otázkou môj syn. Po chvíli mi to došlo. Jeho detskú myseľ celkom pobláznila reklama. Pousmial som sa a takmer som mal na jazyku humorne ladenú odpoveď: „Nie z bažanta, ale z kozľa!“ To by však určite nepôsobilo výchovne, a tak som sa pokúsil o vyčerpávajúcu odpoveď. Popritom som si uvedomoval, ako veľmi na naše deti reklama vplýva. A ešte k tomu aká!
Najhoršie je, že sa tomu dá len ťažko zabrániť. To by sme deti museli vychovávať „v skleníku“, čo by však vec asi nevyriešilo, lebo aj tak by sa po čase „presadili medzi ostatné rastliny na poli“ a takáto zmena by bola ešte tvrdšia. Iste, tým najagresívnejším a najnečistejším vplyvom tohto sveta musíme vzdorovať za každú cenu. Nesmieme dovoliť, aby deťom ten zlý takpovediac „tlačil do hlavy svoje kaleráby“. Pôsobeniu menej škodlivých a duchovne neutrálnych vecí na naše deti však nezabránime. Skôr alebo neskôr sa s tým stretnú v škole alebo na ihrisku. To však neznamená, že si pred takýmito vecami máme zatvárať oči, ignorovať to alebo to odbiť jednou či dvoma nič nevysvetľujúcimi vetami. Radšej si treba tú záležitosť s deťmi v pokoji prejsť. Napríklad po zhliadnutí kontroverzného filmu môžeme vyzdvihnúť to, čo bolo dobré a čo nás na filme uchvátilo, ale zároveň môžeme jasne poukázať aj na to, čo sa nám nepáčilo a prečo.
Musíme byť otvorení a vedieť s deťmi diskutovať. Potrebujú jasne počuť náš názor. Ak ste kresťanskí rodičia, nebojte sa hovoriť s deťmi o partnerských vzťahoch, rodine, peniazoch a podobne. Veľa rodičov chce svoje deti poúčať, až keď majú dvadsať a cítia, že deti strácajú. Neskoro! Naučme sa s deťmi komunikovať ešte keď sú malé. Nepohŕdajme nimi v tom zmysle, že na takú debatu sú ešte primalé. Čítajme si s nimi, modlime sa s nimi, ďakujme spolu s nimi Bohu za to, čo sme počas dňa prežili. Je to veľmi dôležité, aby sme ich formovali v prvom rade my, a nie televízia či internet.
Na začiatku sa nám možno bude zdať, že strácame čas, že všetko v ich živote sa nevyvíja celkom podľa našich predstáv. Možno sa budú niektorí rodičia chcieť aj vzdať a rezignovať v oblasti kresťanskej výchovy, a to najmä po neúspechu a v časovom tlaku… Chcem však povzbudiť každého otca i matku: Usilovné sadenie dobrých duchovných semienok neostane v čase dospievania bez odozvy. Prinesie nádhernú žatvu.
Na druhej strane by som rád zdôraznil horlivým a aktívnym kresťanom, aby sa nesnažili urýchliť v deťoch duchovný rast. Každé dieťa má svoj vlastný vývoj – telesný, duševný i duchovný. Pripomínam – je to Boh, ktorý dáva vzrast. Nie je totiž vhodné na deti nadmieru tlačiť a podsúvať im toľko duchovných aktivít, až sa im to tak znechutí, že na to zanevrú. Nech sa nestane. Radšej buďme dobrým príkladom, načúvajme deťom a využime prirodzené príležitosti na ich formovanie. Napríklad, taká konverzácia z čoho sa vyrába pivo môže viesť k dialógu o tom, z čoho sme vlastne vyrobení my… Biblia hovorí, že sme znova splodení nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného živým slovom Boha a zostávajúcim na veky (1 Pet 1:23). Sme teda „vyrobení“ z Božieho slova. Made in Heaven. Čo poviete? Nie je do dobrá správa pre nás i naše deti?