Po tom, čo sme sa pozreli na niektoré významné osobnosti svetového kresťanstva v prvom tisícročí, vráťme sa teraz trochu späť a stručne preskúmajme počiatky misie medzi Slovanmi. Podľa byzantských autorov Slovania žili od 6. storočia pri dolnom Dunaji, ale aj vo východných Alpách. Od roku 600 začali slovanské kmene obsadzovať Germánmi opustené územia na východ od Labe. Prvým slovanským štátom na západe Európy bola Samova ríša pod vedením franského kupca Sama, ktorý r. 624 vyslobodil Slovanov z avarského poddanstva. Podľa archeologických nálezov sa jadro Samovej ríše zrejme nachádzalo v povodí rieky Moravy vrátane priľahlého Dolného Rakúska a Slovenska a na juhozápadnom Slovensku, teda aj na našom území. Pokresťančovanie Slovanov zrejme začalo prenikaním rímskej a byzantskej civilizácie do východnej a strednej Európy. V 6. storočí prebiehala misijná činnosť z Akvileje medzi Chorvátmi. V 8. storočí pracovali misionári zo Salzburgu medzi Slovincami a z Regensburgu medzi Čechmi. Treba opäť pripomenúť, že veľa informácií pochádza z legiend, ktoré nie je jednoduché preveriť, a preto mnoho otázok zostáva nezodpovedaných.
Jednou takou otázkou je, či mali na misii medzi Slovanmi podiel írski misionári, o ktorých sme písali v jednom z predchádzajúcich článkov. Prvú stopu k odpovedi nachádzame v diele Život Kolumbána. Írsky misionár Kolumbán žil v rokoch 540 – 615. Podľa tohto diela si Kolumbán, ktorý zakladal kláštory a organizoval mníšsky život, osvojil myšlienku, že rozšíri svetlo evanjelia a ukáže cestu pravdy v krajinách Venetov, nazývaných tiež Slovanmi. Bol tak prvý, o kom vieme, že túto misiu plánoval, hoci sa napokon neuskutočnila. Anjel, ktorý sa mu zjavil počas modlitby, ho totiž varoval, že tento ľud ešte nie je pripravený, aby sa obrátil k viere, a preto sa Kolumbán nakoniec vzdal svojho misijného plánu. Nie je jasné, či skutočne išlo o zásah anjela, keďže v jednom liste sám Kolumbán vyznáva, že túžil obracať pohanov a hlásať im evanjelium, avšak na radu nejakého Fedolia, že títo sú ľahostajní, stratil o ich obrátenie záujem.
Medzi mníchmi sa však objavuje postava Amanda patriaceho k ďalšej generácii, ktorá už mala reálnejší záujem o evanjelizáciu. Amand je vôbec najznámejšou misionárskou postavou 7. storočia. Niektorí historici mu v minulosti mylne pripisovali írsky pôvod, hoci pochádzal z Akvitánska (územie na juhozápade Francúzska), alebo sa ho snažili aspoň priradiť k priamym Kolumbánovým žiakom. Amand sa evanjelizačne angažoval na veľkom území západnej a strednej Európy. Býva označovaný ako apoštol Flámska. Jeho práca bola dlho neúspešná, čelil prenasledovaniu a ťažkostiam. Zlom údajne nastal, keď vzkriesil z mŕtvych obeseného zločinca. Veľa ľudí sa obrátilo, a tak boli položené základy kresťanstva v súčasnom Belgicku. Keď sa v roku 630 vrátil do Francúzska, snažil sa odvrátiť kráľa Dagoberta od hriechu, no ten sa naňho nahneval a poslal ho do vyhnanstva. Neskôr to kráľ oľutoval, odprosil ho a pozval ho na kráľovský dvor, čo však Amand odmietol. V období Samovej ríše sa Amand vydal na misijnú cestu k Slovanom žijúcim východne od Bavorska, na severnej alebo južnej strane stredného Dunaja.
Legenda napísaná jedným z jeho žiakov hovorí:
„Napokon sa svätý Amand dozvedel, že Slovania majú byť zaujatí prílišnými bludmi a ovládaní osídlami diabla. Dúfajúc, že tam bude môcť získať palmu mučeníctva, prebrodil Dunaj, obchádzajúc oné kraje, kázal slobodne ľudu evanjelium. Avšak len niektorí z nich sa znovuzrodili v Kristu. Vidiac, že plod jeho práce nedostatočne vzrastá, a mučeníctva, ktoré vždy vyhľadával, sa dosiaľ nedočkal, odobral sa späť k vlastným ovečkám.“
Cestou späť údajne utíšil búrku na mori a v roku 649 (podľa iných zdrojov 638) sa stal biskupom v Maastrichte.
Prívlastok „apoštol Slovanov“ napokon prischol salzburskému biskupovi írskeho pôvodu Virgilovi. Bol veľmi schopnou a iniciatívnou osobnosťou. Okrem mnohých iných činností bol údajne iniciátorom misií vysielaných ku korutánskym Slovanom. Sú aj indície o pôsobení misionárov z Virgilovho biskupstva na Morave. Virgil však podľa všetkého vysielal len neveľké misijné skupiny a je dosť pravdepodobné, že na slovanských misiách pracovali aj iní misionári. Samotný Virgil misijné územia asi nikdy nenavštívil, keďže bol zaneprázdnený prácou pre salzburskú cirkev.
Vzhľadom na nedostatok spoľahlivých písomných prameňov je veľmi ťažké rekonštruovať, ako sa udalosti naozaj odohrávali. Ešte ťažšie je odhaliť motívy, ktoré za jednotlivými misiami stáli.
Zdroje:
Pavel Hanes: Dejiny kresťanstva. Banská Bystrica: Trian, 2007
Rastislav Kožiak: Írski misionári a počiatky kresťanstva u Slovanov v stredovýchodnej Európe
Slovensko očami cudzincov (kolektív autorov)
Catholic Encyclopedia
Wikipédia – Slobodná encyklopédia
Spracoval: Tomáš Počai