„a keby sa zohnul, a tak sa pokoril môj ľud, nad ktorým je vzývané moje meno, a keby sa modlili a hľadali by moju tvár a odvrátili by sa od svojich zlých ciest, ja vyslyším z nebies, odpustím ich hriech a uzdravím ich zem“ (2Par 7:14).
Na Konferencii viery 2011 sme prežili nádherné chvíle. Ak ste tam boli s nami, akiste mi dáte za pravdu, ak nie, veľmi vám odporúčam vypočuť si celú konferenciu na CD.
Z môjho uhlu pohľadu, bola Konferencia charakteristická na prvom mieste úžasným hladom po Bohu. Robíme všetko preto, aby sme mohli prezentovať evanjelium na takej úrovni, že budeme excelentnými veľvyslancami Božieho kráľovstva. Keď bol Daniel v Babylonskej ríši jedným zo satrapov, alebo dnešným jazykom jedným z ministrov vlády, je o ňom napísané, že „prevyšoval tento Daniel tie kniežatá i satrapov, pretože bol v ňom veľký duch, a kráľ zamýšľal ustanoviť ho nad celým kráľovstvom.“ (Dan 6:3). Iné preklady uvádzajú, že na Danielovi spočíval Duch excelencie. Nedávno Kresťania v meste organizovali benefičné koncerty v Bratislave s kresťanským komorným orchestrom ZOE pod záštitou pani premiérky, na ktorom jej mohli venovať Bibliu s venovaním, ktoré znelo: „Naše vzácne dedičstvo po predkoch našej viery, Božie slovo, cez ktoré Boh stále hovorí k tým, ktorí čítajú Knihu kníh s otvoreným srdcom.“ Vďaka Bohu za takúto možnosť!
Ak má však Božie kráľovstvo preraziť v našom národe, je dôležité, aby sa Boží ľud vrátil na priame cesty Pánove. Všimnite si, že uzdravenie našej krajiny, je úzko späté s tým, aby sa Boží ľud odvrátil „od svojich zlých ciest.“ Znie to možno paradoxne, ale Boh na prvom mieste nevyzýva svet, aby sa k nemu navrátil, ale svoj ľud. Ak sa Boží ľud začne znova modliť a z celého srdca hľadať Božiu tvár, nielenže Pán odpustí náš hriech, ale uzdraví aj našu zem. Niet divu, že Boh si dáva záležať na tom, ako sa má jeho Cirkev.
Druhý dojem, ktorý mi ostal z konferencie, je ochota Božieho ľudu. Kedykoľvek sa niečo deje takpovediac „na pódiu“, vždy sú ľudia „za oponou“, ktorí platia cenu. Mnohokrát sú to hrdinovia, ktorých mená nebudú zmienené v zborových bulletinoch, ale v nebesiach sú zapísané zlatými písmenami. Verím, že o tom je Božie kráľovstvo. Veríme v jednotu, ale nemyslíme tým uniformitu. Je úžasné vidieť v Božom ľude rôznorodosť a pestrofarebnosť obdarovaní. Ak si v tejto nebeskej symfónií nájdeme svoje miesto, pre každý dar má Boh svoje uplatnenie. Ako to vyjadril jeden z Božích služobníkov 20. storočia: „Ja dokážem to a ty zas niečo iné. Spolu toho dokážeme veľmi veľa.“ Pavol apoštol bol hrdý na svojich spolupracovníkov z Filipského zboru, pri ktorého zrode stál. Poznal tých ľudí osobne a dobre vedel, akú cenu platili. Pavlove slová vystihujú aj moje srdce:
„Ďakujeme svojmu Bohu pri každej rozpomienke ma vás vždycky v každej svojej prosbe za vás za všetkých s radosťou prosiac vzhľadom na vašu účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz“ (Fil 1:3-5). Vďaka Bohu za vašu službu!