![\"\"](\"https:\/\/new.slovozivota.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/09\/banner_reformacia_3.png\")
<\/p>\n<\/p>\n
Po dlh\u0161om obdob\u00ed stavu bez v\u00fdraznej\u0161\u00edch zmien vo svete sa \u013eady za\u010d\u00ednali znovu h\u00fdba\u0165 v stredoveku v 13. storo\u010d\u00ed. R\u00edmskokatol\u00edcka cirkev, \u201ejedin\u00e1 nosite\u013eka spasenia\u201c, ako sama seba dlh\u00e9 roky naz\u00fdvala, ktor\u00e1 prostredn\u00edctvom p\u00e1pe\u017ea bezv\u00fdhradne rozhodovala o osude nielen jednotlivcov, ale aj cel\u00fdch eur\u00f3pskych n\u00e1rodov, za\u010d\u00ednala str\u00e1ca\u0165 p\u00f4du pod nohami. Slovo reform\u00e1cia poch\u00e1dza z latinsk\u00e9ho reformatio, \u010do znamen\u00e1 \u201evr\u00e1ti\u0165 sa k p\u00f4vodnej forme\u201c. Pod t\u00fdmto pojmom rozumieme rozli\u010dn\u00e9 hnutia, ktor\u00e9 vyjadrovali nes\u00fahlas s vtedaj\u0161ou eur\u00f3pskou cirkevnou politikou. Situ\u00e1cia vyvrcholila roz\u0161tiepen\u00edm r\u00edmskokatol\u00edckej cirkvi na mno\u017estvo \u010fal\u0161\u00edch cirkevn\u00fdch pr\u00fadov, ktor\u00e9 chceli obmedzi\u0165 cirkevn\u00fa trad\u00edciu a da\u0165 v\u00e4\u010d\u0161\u00ed priestor P\u00edsmu v osobnom \u017eivote kres\u0165ana.<\/strong><\/p>\n Na za\u010diatku zmien st\u00e1la renesancia, kult\u00farny pr\u00fad, ktor\u00fd hl\u00e1sal n\u00e1vrat ku p\u00f4vodn\u00fdm hodnot\u00e1m \u013eudsk\u00e9ho sna\u017eenia, neopraden\u00fdch predch\u00e1dzaj\u00facou \u201edobou temna\u201c. Tak sa niekedy prez\u00fdvalo obdobie nasleduj\u00face po \u00e9re rann\u00fdch cirkevn\u00fdch otcov, ktor\u00e9mu dominovala cirkev sp\u00f4sobom, ak\u00fd potla\u010doval v\u0161etky \u013eudsk\u00e9 pozn\u00e1vania mimo r\u00e1mca cirkevnej trad\u00edcie. \u0160koly boli v\u00fdlu\u010dne cirkevn\u00e9 a latin\u010dina jedin\u00fdm ofici\u00e1lnym jazykom bohoslu\u017eby. Od 11. storo\u010dia v\u0161ak za\u010dali vznika\u0165 prv\u00e9 univerzity, ktor\u00e9 konkurovali cirkevn\u00fdm \u0161kol\u00e1m a vo svojom h\u013eadan\u00ed pravdy boli slobodnej\u0161ie od tradi\u010dn\u00fdch dogiem. <\/p>\n Svet si za\u010dal tvori\u0165 vlastn\u00fd n\u00e1zor na zmysel \u017eivota a vedu. Boli znovuobjaven\u00e9 Aristotelove gr\u00e9cke spisy, ktor\u00e9 ukon\u010dili dominantn\u00fa stredovek\u00fa rolu jeho filozofick\u00e9ho kolegu Plat\u00f3na. Ten sa sna\u017eil objavova\u0165 duchovno, zatia\u013e \u010do Aristoteles sa dr\u017eal viac pri zemi a nezatracoval v\u0161etko materi\u00e1lne. Svet sa vtedy trochu oprostil od cirkvi, za\u010dal b\u00e1da\u0165 a vynalieza\u0165. <\/p>\n Kompas umo\u017enil \u010falek\u00e9 plavby n\u00e1morn\u00edkov za r\u00e1mec vtedaj\u0161ieho sveta, zhruba od roku 1300 a \u013eu\u010fom sa neo\u010dak\u00e1vane roz\u0161\u00edrila perspekt\u00edva. Ak\u00e9 to bolo roz\u010darovanie, ke\u010f obopl\u00e1vanie sveta demon\u0161trovalo chatrnos\u0165 cirkevnej dogmy, \u017ee Zem je doska. Vyn\u00e1lez pu\u0161n\u00e9ho prachu okolo roku 1360 za\u010dal stiera\u0165 soci\u00e1lne rozdiely medzi \u0161\u013eachtou a ostatn\u00fdmi stavmi. Bolo mo\u017en\u00e9 vyhn\u00fa\u0165 sa rytierskemu s\u00faboju v\u010faka streln\u00fdm zbraniam iba jednou dobre mierenou strelou z dia\u013eky. Vplyv okolit\u00e9ho obyvate\u013estva r\u00e1stol a t\u00fdm aj jeho pr\u00edstup ku vzdel\u00e1vaniu a \u010fal\u0161\u00edm vymo\u017eenostiam. \u013dudia t\u00fa\u017eili po slobode. <\/p>\n Kn\u00edhtla\u010d sp\u00f4sobila revol\u00faciu v literat\u00fare, a to v druhej polovici 15. storo\u010dia. Zrazu bolo mo\u017en\u00e9 tla\u010di\u0165 knihy ako na be\u017eiacom p\u00e1se. Najviac sa tla\u010dili pr\u00e1ve Biblie, preto\u017ee na poli vedy st\u00e1le dominovala teol\u00f3gia. U\u010denci za\u010dali P\u00edsmo preklada\u0165 do n\u00e1rodn\u00fdch jazykov a nedbali na vyhr\u00e1\u017eky cirkvi, \u017ee jedin\u00fdm pr\u00e1voplatn\u00fdm prekladom je ospevovan\u00e1 latinsk\u00e1 Vulg\u00e1ta. \u0160irok\u00e9 vrstvy u\u017e nemuseli po\u010d\u00fava\u0165 v\u00fdklad P\u00edsma pod\u013ea trad\u00edcie k\u0148azov. Ka\u017ed\u00fd mohol s\u00e1m \u010d\u00edta\u0165 P\u00edsmo a tak sa presved\u010di\u0165 o jeho pravd\u00e1ch. <\/p>\n Sl\u00e1vny u\u010denec humanizmu Erazmus Rotterdamsk\u00fd \u0161iel e\u0161te \u010falej a v roku 1516 publikoval prv\u00fa gr\u00e9cku ed\u00edciu Nov\u00e9ho z\u00e1kona. Erazmus sa vr\u00e1til k biblick\u00e9mu origin\u00e1lu aj preto, \u017ee latinsk\u00e1 vulg\u00e1ta mohla by\u0165 \u013eahko zneu\u017eit\u00e1 cirkevnou mocou. Preklady jeho ed\u00edci\u00ed sa nesk\u00f4r st\u00e1vali sl\u00e1vnymi reforma\u010dn\u00fdmi dielami v jednotliv\u00fdch krajin\u00e1ch, napr\u00edklad Lutherova nemeck\u00e1 Biblia, anglick\u00e1 King James alebo \u010desk\u00e1 Bible kralick\u00e1. <\/p>\n Renesan\u010dn\u00ed p\u00e1pe\u017ei sa z\u00fafalo sna\u017eili udr\u017ea\u0165 autoritu cirkvi, ale okolnosti boli proti nim. Duchovn\u00e9 hodnoty a mor\u00e1lka cirkvi sa ocitli na bode mrazu pr\u00e1ve vo chv\u00edli, ke\u010f to bolo najmenej vhodn\u00e9. Biskupi nezriedka pou\u017e\u00edvali pochybn\u00e9 met\u00f3dy, aby si udr\u017eali vplyv. Korupcia v cirkvi bujnela. Protekcia a me\u0161ec pe\u0148az\u00ed boli d\u00f4le\u017eitej\u0161ie ne\u017e duchovn\u00e1 kvalita. Paradoxne, v o\u010diach \u013eudu svetsk\u00ed panovn\u00edci \u010dasto p\u00f4sobili ako nevinn\u00e9 ove\u010dky oproti klerik\u00e1lnym vlkom. P\u00e1pe\u017ei sa viac ne\u017e svojmu skuto\u010dn\u00e9mu mand\u00e1tu venovali politick\u00fdm dobrodru\u017estv\u00e1m. Ke\u010f sa na za\u010diatku 15. storo\u010dia ocitli v \u00farade a\u017e traja r\u00f4zni p\u00e1pe\u017ei, reput\u00e1cia cirkvi klesla na sam\u00e9 dno. <\/p>\n Niektor\u00ed teol\u00f3govia za\u010dali u\u017e od 14. storo\u010dia, napriek nebezpe\u010denstvu prenasledovania, poukazova\u0165 na nutnos\u0165 radik\u00e1lnej osvety v cirkvi. Prv\u00fdm v\u00fdznamnej\u0161\u00edm pokusom o \u0148u bolo dielo Johna Wycliffa, u\u010denca z Oxfordu. Hl\u00e1sal, \u017ee cirkevn\u00e9 ritu\u00e1ly s\u00fa ne\u00fa\u010dinn\u00e9, preto\u017ee spasenie je individu\u00e1lne a z\u00e1vis\u00ed na osobnom vz\u0165ahu s Bohom, nie na cirkevnej \u0161trukt\u00fare. N\u00e1pravou je n\u00e1vrat k Bo\u017eiemu slovu. Prelo\u017eil Bibliu z latin\u010diny do angli\u010dtiny, aby jej u\u010denie spopularizoval \u0161ir\u0161\u00edm vrstv\u00e1m. Wycliffove idey sa nesk\u00f4r stali ak\u00fdmsi z\u00e1kladom celej reform\u00e1cie. <\/p>\n Jeho spisy nezostali v \u010cech\u00e1ch nepov\u0161imnut\u00e9, a to v\u010faka tomu, \u017ee medzi Anglickom a \u010desk\u00fdmi krajinami pendlovalo v tom \u010dase mnoho \u0161tudentov. Na za\u010diatku 15. storo\u010dia spisy vzbudili pozornos\u0165 aj vtedaj\u0161ieho profesora a pozdej\u0161ie rektora pra\u017eskej univerzity Jana Husa. Jeho k\u00e1zne v Betlehemskej kaplnke boli ve\u013emi popul\u00e1rne a Hus v nich ideovo nadv\u00e4zoval na Wycliffa, ke\u010f kritizoval svetsk\u00fa mor\u00e1lku cirkvi a odklon od Sv\u00e4t\u00e9ho P\u00edsma. Zatia\u013e \u010do Wycliff sp\u00f4sobil rozruch iba v intelektu\u00e1lnych kruhoch, Husove \u013eudov\u00e9 preslovy si r\u00fdchlo z\u00edskali st\u00fapencov medzi \u0161ir\u0161\u00edm obyvate\u013estvom. R\u00edmskokatol\u00edcka cirkev tak po prv\u00fdkr\u00e1t \u010delila plo\u0161nej hrozbe. <\/p>\n Hoci sa cirkev zbavila Husa pomerne skoro (up\u00e1len\u00edm v Kostnici v roku 1415; podobne u\u017e predt\u00fdm skon\u010dil in\u00fd u\u010denec so snahou o reform\u00e1ciu cirkvi Girolamo Savonarola z Florencie), jeho reforma\u010dn\u00e9 ide\u00e1ly sa v \u010desk\u00fdch zemiach rozhoreli. Po husitsk\u00fdch vojn\u00e1ch a nespo\u010detn\u00fdch diplomatick\u00fdch konfliktoch, p\u00e1pe\u017e musel nakoniec ust\u00fapi\u0165 a prizna\u0165 \u010cechom jeden z pra\u017esk\u00fdch artikulov \u2013 prij\u00edmanie pod oboj\u00edm. Novovzniknut\u00e1 utrakvistick\u00e1 cirkev (z latinsk\u00e9ho sub utraque, \u010di\u017ee \u201epod oboj\u00edm\u201c) znamenala historick\u00fd prielom. Vytvorila ofici\u00e1lnu alternat\u00edvu r\u00edmskokatol\u00edckej cirkvi, hoci jej p\u00f4sobnos\u0165 bola obmedzen\u00e1 len na \u010desk\u00e9 krajiny.<\/p>\n Tento precedens povzbudil tie\u017e okolit\u00e9 n\u00e1rody a tlak na zmenu silnel. V\u0161etko za\u010dalo kulminova\u0165 na za\u010diatku 16. storo\u010dia.\u00a0 Pridali sa politicko-ekonomick\u00e9 aspekty. Panovn\u00edci niesli s nev\u00f4\u013eou, ke\u010f videli, ko\u013eko toho skompromitovan\u00e1 cirkev vlastn\u00ed, ko\u013eko jej musia odv\u00e1dza\u0165 na daniach a ako nepru\u017ene reaguje na ich po\u017eiadavky. Mnoh\u00ed sa t\u00fa\u017eili vymani\u0165 z tohto jarma. Cirkev, namiesto toho, aby hlasy vypo\u010dula a reformovala sa zvn\u00fatra, rozhodla sa rie\u0161i\u0165 existuj\u00facu kr\u00edzu vonkaj\u0161ou manifest\u00e1ciou svojej ok\u00e1zalosti a sl\u00e1vy. Za\u010dala rekon\u0161truova\u0165 presl\u00e1ven\u00fa Baziliku sv. Petra v R\u00edme. Ke\u010f sa v\u0161ak pe\u0148az\u00ed na \u0148u nedost\u00e1valo, vtedaj\u0161\u00ed p\u00e1pe\u017e Lev X. sa rozhodol pre osudn\u00fd \u010din: obnovou predaja odpustkov posilni\u0165 pr\u00edliv financi\u00ed. Na ich z\u00e1klade si kupuj\u00faci mohol vybra\u0165 spovedn\u00edka a po akomsi \u201epok\u00e1n\u00ed\u201c d\u00f4js\u0165 k \u00fapln\u00e9mu odpusteniu hriechov. <\/p>\n Z r\u00f4znych k\u00fatov vtedaj\u0161ieho sveta sa za\u010dali oz\u00fdva\u0165 nes\u00fahlasn\u00e9 hlasy, \u017ee vyk\u00fapenie sa peniazmi je v priamom rozpore s kres\u0165ansk\u00fdm u\u010den\u00edm. Centrum odporu sa prenieslo do nemeck\u00e9ho Wittenbergu, kde nemeck\u00fd dominik\u00e1n Johann Tetzel pri k\u00e1zan\u00ed odpustkov narazil na odpor tamoj\u0161ej teologickej fakulty. V roku 1517 publikoval Martin Luther, jeden z ich profesorov, 95 t\u00e9z proti odpustkom. Pouk\u00e1zal na zvrhlos\u0165 tohto u\u010denia a zd\u00f4raznil, \u017ee \u010dlovek je spasen\u00fd vierou, nie skutkami. Rovnako zavrhoval aj v\u0161etky doktr\u00edny, ktor\u00fdch p\u00f4vod nemo\u017eno odvodi\u0165 z P\u00edsma. T\u00fdmto sa postavil proti dogm\u00e1m vtedaj\u0161ej katol\u00edckej trad\u00edcie. Luther spochybnil kvalitat\u00edvny rozdiel medzi k\u0148azmi a laick\u00fdmi kres\u0165anmi a postavil sa proti filozofick\u00e9mu v\u00fdkladu Eucharistie o premie\u0148an\u00ed a obeti tela Kristovho. Zredukoval po\u010det \u201esviatost\u00ed\u201c na dve, lebo ich p\u00f4vod na\u0161iel priamo v P\u00edsme, t.j. krst a Ve\u010deru P\u00e1novu.\u00a0 <\/p>\n Po tom, \u010do p\u00e1pe\u017e Lutherovo u\u010denie odmietol, Luther ho nev\u00e1hal nazva\u0165 antikristom. P\u00e1pe\u017e ho potom exkomunikoval z cirkvi a hrozila mu smr\u0165 podobne, ako jeho predchodcom Husovi a Savonarolovi. Len\u017ee doba sa zmenila. Luther na\u0161iel z\u00e1chranu u nemeck\u00fdch knie\u017eat aj v\u010faka ich politike, ktor\u00e1 bola ekonomicky namieren\u00e1 proti p\u00e1pe\u017eovi. R\u00edmsky cis\u00e1r Karol V., ktor\u00fd konal na z\u00e1klade mand\u00e1tu p\u00e1pe\u017ea, nebol schopn\u00fd nemeck\u00fa vzburu vojensky potla\u010di\u0165, preto\u017ee potreboval pomoc knie\u017eat v boji proti Turkom na v\u00fdchodn\u00fdch hraniciach. A tak sa Lutherov duchovn\u00fd vplyv \u0161\u00edril aj do okolit\u00fdch kraj\u00edn a rozkol cirkvi bol neodvratn\u00fd. Luther sa stal duchovn\u00fdm otcom reform\u00e1cie. <\/p>\n Lutherovo u\u010denie bolo ofici\u00e1lne formulovan\u00e9 v roku 1530 na sneme v Augsburgu, a n\u00edm sa nemeck\u00e9 knie\u017eat\u00e1 \u00faplne oddelili od p\u00e1pe\u017eskej politiky. Za\u010dali im v tej dobe hovori\u0165 \u201eprotestanti\u201c. Luther nechcel \u0161tiepi\u0165 cirkev a do poslednej chv\u00edle veril len v jej vn\u00fatorn\u00fa reformu. Av\u0161ak neskor\u0161\u00ed Tridentsk\u00fd koncil r\u00edmskokatol\u00edckej cirkvi jeho u\u010denie zavrhol. T\u00fdm sa vlastne Augsbursk\u00e9 vyznanie stalo z\u00e1kladn\u00fdm dokumentom novo sa tvoriacej luter\u00e1nskej cirkvi. <\/p>\n Plamienky reform\u00e1cie zasahovali i na \u010fal\u0161ie miesta. V roku 1523 pri\u0161iel na sc\u00e9nu \u0161vaj\u010diarsky kazate\u013e Ulrich Zwingli, ktor\u00fd bol v kritike cirkvi e\u0161te radik\u00e1lnej\u0161\u00ed ako Luther. Pri bohoslu\u017eb\u00e1ch zavrhoval olt\u00e1r, k\u0148azsk\u00e9 r\u00f3by, obrazy a hudbu. Veril, \u017ee pr\u00edtomnos\u0165 Krista vo Ve\u010deri P\u00e1novej je iba symbolick\u00e1. Jeho st\u00fapenci propagovali vodn\u00fd krst v dospelosti, \u010do bol ve\u013ek\u00fd odklon od vtedaj\u0161ieho u\u010denia krstu novorodencov. Za\u010dalo sa im hovori\u0165 \u201eanabaptisti\u201c (novokrstenci), preto\u017ee sa sna\u017eili \u013eud\u00ed \u201eprekrs\u0165ova\u0165\u201c, pri\u010dom za\u017eili po\u010detn\u00e9 prenasledovanie. Prost\u00e9 bohoslu\u017eby a osobn\u00e9 uctievanie Boha v modlitbe boli pre tieto skupiny prioritou. <\/p>\n \u010eal\u0161\u00ed u\u010denec, franc\u00fazsky teol\u00f3g J\u00e1n Kalv\u00edn, sa nepriamo stal zakladate\u013eom reformnej a presbyteri\u00e1nskej trad\u00edcie. Po \u00fateku do \u0160vaj\u010diarska prijal Lutherovo u\u010denie o autorite P\u00edsma a spravodlivosti z viery. Ve\u010dera P\u00e1nova sa pod\u013ea neho nevyzna\u010dovala fyzickou, ale duchovnou pr\u00edtomnos\u0165ou Krista. T\u00fdm zaujal ak\u00fasi stredn\u00fa poz\u00edciu medzi Lutherom a Zwinglim. Podobne ako Zwingli, aj Kalv\u00edn zavrhol materi\u00e1lne prvky bohoslu\u017eby. Nemal v\u0161ak ni\u010d proti pies\u0148am a pripustil aj u\u017e\u00edvanie hol\u00e9ho kr\u00ed\u017ea ako symbolu Kristovho vzkriesenia. Na rozdiel od Luthera, ktor\u00fd prip\u00fa\u0161\u0165al oddelenie cirkvi od \u0161t\u00e1tu, Kalv\u00edn veril, \u017ee sl\u00e1va Bo\u017eieho stvorenia m\u00e1 by\u0165 manifestovan\u00e1 v\u0161ade, a preto sa \u0161t\u00e1t mus\u00ed cirkvi podria\u010fova\u0165. T\u00fato doslovn\u00fa reform\u00e1ciu, ktor\u00e1 sa stala ak\u00fdmsi experimentom kres\u0165anskej teokracie, potom s\u00e1m aplikoval v \u017deneve. Mnoho bodov Kalv\u00ednovej teol\u00f3gie sa nesk\u00f4r stalo z\u00e1kladom pre evanjelik\u00e1lnu teol\u00f3giu, z ktorej \u010derpala v\u00e4\u010d\u0161ina letni\u010dn\u00fdch a charizmatick\u00fdch hnut\u00ed 20. storo\u010dia. <\/p>\n V Anglicku do\u0161lo k \u0161pecifickej situ\u00e1cii. Panovn\u00edk Henrich VIII. viedol dlhodob\u00e9 politick\u00e9 spory s p\u00e1pe\u017eom. V roku 1534 vyu\u017eil vtedaj\u0161\u00ed n\u00e1bo\u017eensk\u00fd chaos a od katol\u00edckej cirkvi sa jednoducho oddelil. Cirkev napriek po\u010detn\u00fdm protestom a bojom, nemala silu nov\u00fd stav vec\u00ed zvr\u00e1ti\u0165. Henrich VIII. sa s\u00e1m ujal \u00faradu hlavy cirkvi menovan\u00edm biskupov, \u010d\u00edm vytvoril auton\u00f3mnu anglik\u00e1nsku cirkev s episkop\u00e1lnym zriaden\u00edm. Na jej \u010dele st\u00e1l arcibiskup canterbursk\u00fd. Cie\u013eom bolo spoji\u0165 u\u010denie katol\u00edckej a protestantskej cirkvi do jedn\u00e9ho pr\u00fadu tzv. \u201estrednou cestou\u201c. Skuto\u010dnos\u0165, \u017ee si cirkev nesk\u00f4r udr\u017eala iba mal\u00fd teritori\u00e1lny vplyv, sved\u010d\u00ed o tom, \u017ee katol\u00edcka a protestantsk\u00e1 teol\u00f3gia sa za\u010dali dramatick\u00fdm sp\u00f4sobom l\u00ed\u0161i\u0165 a tieto dva n\u00e1zorov\u00e9 pr\u00fady nebolo mo\u017en\u00e9 efekt\u00edvne sk\u013abi\u0165. <\/p>\n Reform\u00e1ciu u\u017e ni\u010d nemohlo zastavi\u0165. Eur\u00f3pa sa roz\u0161tiepila na mnoho kres\u0165ansk\u00fdch pr\u00fadov, ktor\u00e9 okrem r\u00edmskokatol\u00edckej cirkvi vych\u00e1dzali z vy\u0161\u0161ie zmienen\u00fdch \u0161tyroch z\u00e1kladn\u00fdch reforma\u010dn\u00fdch hnut\u00ed. Kalv\u00ednovo u\u010denie sa roz\u0161\u00edrilo do Holandska a pod vplyvom Kalv\u00ednovho u\u010den\u00edka Johna Knoxa aj do \u0160k\u00f3tska a \u010fal\u0161\u00edch anglosask\u00fdch zem\u00ed. Lutherovo u\u010denie na\u0161lo pevn\u00fa p\u00f4du v D\u00e1nsku, \u0160kandin\u00e1vii a na Islande. <\/p>\n Anabaptistick\u00fd pr\u00fad zohral d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu v ka\u017edom cirkevnom spolo\u010denstve, ktor\u00e9 t\u00fa\u017eilo po n\u00e1vrate k \u010dist\u00e9mu biblick\u00e9mu u\u010deniu zbaven\u00e9mu cirkevnej trad\u00edcie a hierarchie. Z anglik\u00e1nskej cirkvi sa pod vplyvom t\u00fdchto pr\u00fadov regrutovali purit\u00e1ni, ktor\u00ed sa nesk\u00f4r stali sl\u00e1vnymi \u201ep\u00fatnikmi\u201c zakladaj\u00facimi kult\u00farne dedi\u010dstvo USA v roku 1620. V luter\u00e1nskej cirkvi \u010derpali z anabaptistov pietisti, ktor\u00ed od 18. storo\u010dia rozvinuli neb\u00fdval\u00fa misijn\u00fa aktivitu po celom svete pod hlavi\u010dkou Moravsk\u00ed bratia. <\/p>\n Reforma\u010dn\u00e9 u\u010denie sa pevne us\u00eddlilo na mape sveta a historicky sa stalo d\u00f4le\u017eit\u00e9 t\u00fdm, \u017ee pomohlo svetov\u00e9mu kres\u0165anstvu znovuobjavi\u0165 tajomstvo P\u00edsma a osobn\u00e9ho vz\u0165ahu s Bohom. <\/p>\n Pavel Hoffman, M.A., M.Div, absolvent teol\u00f3gie a hist\u00f3rie na Oral Roberts University v USA, doktorant systematickej teol\u00f3gie na University of South Africa a lektor na Scandinavian School of Theology vo \u0160v\u00e9dsku.<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Pavel Hoffman Po dlh\u0161om obdob\u00ed stavu bez v\u00fdraznej\u0161\u00edch zmien vo svete sa \u013eady za\u010d\u00ednali znovu h\u00fdba\u0165 v stredoveku v 13. storo\u010d\u00ed. R\u00edmskokatol\u00edcka cirkev, \u201ejedin\u00e1 nosite\u013eka spasenia\u201c, ako sama seba dlh\u00e9 roky naz\u00fdvala, ktor\u00e1 prostredn\u00edctvom p\u00e1pe\u017ea bezv\u00fdhradne rozhodovala o osude nielen jednotlivcov, ale aj cel\u00fdch eur\u00f3pskych n\u00e1rodov, za\u010d\u00ednala str\u00e1ca\u0165 p\u00f4du pod nohami. Slovo reform\u00e1cia poch\u00e1dza z […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3784,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"episode_type":"","audio_file":"","cover_image":"","cover_image_id":"","duration":"","filesize":"","date_recorded":"","explicit":"","block":"","filesize_raw":"","footnotes":""},"categories":[68],"tags":[],"series":[],"episode_featured_image":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/09\/banner_reformacia_3.png","episode_player_image":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/wp-content\/uploads\/2019\/10\/PodcastSZ-1.jpg","download_link":"","player_link":"","audio_player":false,"episode_data":{"playerMode":"dark","subscribeUrls":[],"rssFeedUrl":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/en\/feed\/podcast\/slovo-zivota","embedCode":"Renesancia vytvorila podhubie pre reform\u00e1ciu<\/h3>\n
Predreforma\u010dn\u00e9 snahy v r\u00f4znych krajin\u00e1ch<\/h3>\n
Lutherov protest \u2013 95 t\u00e9z proti odpustkom<\/h3>\n
\u0160\u00edrenie reform\u00e1cie v 16. storo\u010d\u00ed po Eur\u00f3pe<\/h3>\n
V\u00fdvoj a d\u00f4sledky reform\u00e1cie<\/a><\/blockquote>