{"id":3740,"date":"2017-04-12T13:56:19","date_gmt":"2017-04-12T11:56:19","guid":{"rendered":"https:\/\/new.slovozivota.sk\/2017\/04\/maraton-duse-martin-huncar\/"},"modified":"2017-04-12T13:56:19","modified_gmt":"2017-04-12T11:56:19","slug":"maraton-duse-martin-huncar","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/en\/2017\/04\/maraton-duse-martin-huncar\/","title":{"rendered":"Marat\u00f3n du\u0161e – U\u017e vyplaten\u00e9 – poviedka Martina Hun\u010d\u00e1ra"},"content":{"rendered":"
Marat\u00f3n du\u0161e je pr\u00edbeh be\u017eca, ktor\u00fd sa vo sne znenazdajky ocitol na najzvl\u00e1\u0161tnej\u0161\u00edch pretekoch na svete. Na ka\u017edom kilometri ho niekto pou\u010d\u00ed o nejakej biblickej pravde. Nejde tu ani o r\u00fdchlos\u0165, ani o predbehnutie ostatn\u00fdch. Je to z\u00e1pas so sam\u00fdm sebou, s r\u00f4znymi poku\u0161eniami. P\u00e1n jedn\u00e1 s jeho postojmi a mot\u00edvmi. V \u00faryvku, ktor\u00fd v\u00e1m prin\u00e1\u0161ame, be\u017eec nestret\u00e1va \u017eiadneho ve\u013ek\u00e9ho proroka, ale oby\u010dajn\u00e9 die\u0165a.<\/strong><\/em> <\/p>\n Myslel som, \u017ee to bude hra\u010dka, ale Talitha priam letela. Vbehli sme do lesa, kde sa iste vyznala lep\u0161ie ne\u017e ja. Bolo mi jasn\u00e9, \u017ee sa kdesi schovala, preto\u017ee som ju nikde nevidel. H\u013eadal som ju a obzeral si majest\u00e1tne stromy. Na niektor\u00fdch boli krik\u013eavo oran\u017eovou farbou poma\u013eovan\u00e9 ve\u013ek\u00e9 kr\u00ed\u017ee v tvare p\u00edsmena x. \u010co to m\u00e1 znamena\u0165?<\/p>\n \u201eHu!\u201c vy\u013eakal ma nejak\u00fd chlapec. \u201eTento kilometer je m\u00f4j.\u201c Vykukol spoza stromu a v\u0161imol si, ako si prezer\u00e1m tie znaky. \u201eNiektor\u00e9 stromy s\u00fa u\u017e odp\u00edsan\u00e9, preto\u017ee si si za skutky zobral odplatu na zemi.\u201c<\/p>\n Spomenul som si, ako som niekomu posl\u00fa\u017eil, a potom o tom rozpr\u00e1val svojej man\u017eelke \u010di pastorovi. Do\u017eadoval som sa uznania, pochvaly. Nevydr\u017eal som, ke\u010f ma niekto, \u010do i len \u017eartom, pon\u00ed\u017eil a hne\u010f som sa ohradil a vymen\u00faval v\u0161etko, \u010do rob\u00edm. Chlapec nadviazal na moje my\u0161lienky, ako keby mi videl do kar\u00e1t.<\/p>\n \u201eZ tohto ovocia si mal ma\u0165 \u00fa\u017eitok vo ve\u010dnosti. Ale vo chv\u00edli, ke\u010f si na seba upozornil, stratil si nebesk\u00fa odplatu, tieto stromy prestali r\u00e1s\u0165 a ich ovocie opadalo.\u201c<\/p>\n \u201eAk\u00e1 \u0161koda! Ako som len mohol…\u201c<\/p>\n Vetu som nedopovedal, kr\u00fatil som hlavou a v\u0161\u00edmal si kontrast medzi vetvami nes\u00facimi ovocie a t\u00fdmito postupne usch\u00fdnaj\u00facimi. Chlapec m\u00e1 pravdu. Ale \u010dosi sa vo mne b\u00farilo. \u201eNetreba aspo\u0148 ob\u010das pripomen\u00fa\u0165, \u010do rob\u00edm?\u201c uk\u00e1zal som na jeden n\u00e1dhern\u00fd mlad\u00fd strom\u010dek. \u201e\u010co ke\u010f na nie\u010dom driem, a nikto si toho ani…\u201c Okam\u017eite ma uml\u010dalo to, \u010do sa zrazu za\u010dalo dia\u0165. Odkia\u013esi sa objavila z\u00e1hadn\u00e1 ruka a u\u017e-u\u017e sa chystala ozna\u010di\u0165 ho iksom. Ihne\u010f som si spomenul, ako sa nie\u010do podobn\u00e9 udialo kr\u00e1\u013eovi Bel\u0161accarovi.<\/p>\n \u201eNi\u00e9\u00e9\u00e9!\u201c vykr\u00edkol som. Chlapec si od \u013eaku zakryl tv\u00e1r.<\/p>\n \u201eJe mi naozaj \u013e\u00fato, \u017ee som s t\u00fdm v\u00f4bec za\u010dal.\u201c Z\u00fafalo som sa sna\u017eil ospravedlni\u0165 predch\u00e1dzaj\u00face zlyhanie. U\u013eavilo sa mi, ke\u010f ruka zmizla.<\/p>\n \u201eTo bolo len tak-tak,\u201c odd\u00fdchol si chlapec a pozrel sa na m\u0148a s drobnou v\u00fd\u010ditkou v o\u010diach. \u201ePros\u00edm \u0165a, prem\u00fd\u0161\u013eaj trochu, ke\u010f nabud\u00face nie\u010do trepne\u0161!\u201c Pichol ma mal\u00fdm ukazov\u00e1kom do hrudn\u00edka. \u201e\u010co si myslel t\u00fdm, \u017ee si tvoju pr\u00e1cu nikto nev\u0161imne? Chcel si poveda\u0165, \u017ee n\u00e1\u0161 P\u00e1n je slep\u00fd?\u201c<\/p>\n Poh\u013eadom som prebehol po stromoch, ktor\u00e9 sa p\u00fd\u0161ili ve\u013ek\u00fdm oran\u017eov\u00fdm kr\u00ed\u017eikom. Najrad\u0161ej by som t\u00fa farbu o\u0161\u00fachal. A\u017e teraz som si v\u0161imol, \u017ee pod t\u00fdm p\u00edsmenom X bol e\u0161te mal\u00fd n\u00e1pis, nie\u010do ako pozn\u00e1mka pod \u010diarou. Zaostril som zrak: \u201eU\u017e vyplaten\u00e9.\u201c Tie ist\u00e9 slov\u00e1 sa opakovali aj inde. Ka\u017ed\u00fd z t\u00fdch kr\u00e1snych stromov som odp\u00edsal, a to pre min\u00fatku sl\u00e1vy. Malou \u00fatechou ost\u00e1valo to, \u017ee aspo\u0148 ten mlad\u00fd strom\u010dek ostal neozna\u010den\u00fd a mohol \u010falej r\u00e1s\u0165 a silnie\u0165.<\/p>\n Naplnili sa slov\u00e1 z Mat\u00fa\u0161a 5:5-6. Je\u017ei\u0161 n\u00e1s tam nab\u00e1da k tomu, aby sme neo\u010dak\u00e1vali odplatu od \u013eud\u00ed, ale rad\u0161ej robili veci v skrytosti a z\u00edskali odmenu od Boha.<\/p>\n Pre\u0161li sme cez l\u00faku na miesto, ktor\u00e9 pred nejak\u00fdm \u010dasom zachv\u00e1til po\u017eiar. Zo zeme tu tr\u010dali len obhoren\u00e9 pah\u00fdle, na podr\u00e1\u017eky sa mi lepil popol. Bez\u00fate\u0161n\u00fd poh\u013ead. Ohmatal som jednu nedohoren\u00fa vetvu. Aj tu som zlyhal? Ako?<\/p>\n Chlapec ma nenechal dlho \u010daka\u0165: \u201eTieto stromy zhoreli len preto, \u017ee to boli pr\u00e1zdne skutky. Mnoho vec\u00ed sa ti m\u00f4\u017ee zda\u0165 prospe\u0161n\u00fdch a u\u017eito\u010dn\u00fdch, ale v nebi dostane\u0161 odplatu len za tie skutky, ktor\u00e9 P\u00e1n dopredu prihotovil, aby si do nich vst\u00fapil. Je to v Efezanoch 2:10.\u201c<\/p>\n \u201eViem, pozn\u00e1m to.\u201c Mo\u017eno sa podobne ako ja c\u00edtil Miche\u00e1\u0161, ktor\u00fd povedal: \u201eBeda mi! Som ako po letnej obera\u010dke ovocia. Som ako paberky po obera\u010dke hrozna. Niet toti\u017e strapca na jedenie, niet skor\u00fdch f\u00edg, po ktor\u00fdch t\u00fa\u017ei srdce.\u201c\u00a0 Hor\u00fa\u010dkovito som prem\u00fd\u0161\u013eal nad t\u00fdm, ktor\u00e9 moje \u010dinnosti a skutky dopadli takto nesl\u00e1vne.<\/p>\n Vyst\u00fapili sme na mierny kopec, na ktorom st\u00e1li desiatky \u010diernych kr\u00edkov pripom\u00ednaj\u00facich kosodrevinu. Na rozdiel od tatranskej scen\u00e9rie, toto obhoren\u00e9 krovie na m\u0148a p\u00f4sobilo ve\u013emi sk\u013eu\u010duj\u00faco. Ko\u013eko jalov\u00fdch skutkov stihne \u010dlovek urobi\u0165 za p\u00e1r rokov…\u00a0<\/p>\n Chlapec z\u00e1palisto pokra\u010doval: \u201eBo\u017eie slovo hovor\u00ed, \u017ee pr\u00edde de\u0148, ke\u010f na\u0161e dielo prejde sk\u00fa\u0161kou oh\u0148a. Obstoj\u00ed len to, \u010do bolo vykonan\u00e9 v s\u00falade s Bo\u017e\u00edm pl\u00e1nom.\u201c<\/p>\n \u201eAk v\u0161ak na tomto z\u00e1klade stavia niekto zlato, striebro, drahokamy, drevo, seno, slamu, dielo ka\u017ed\u00e9ho vyjde najavo. Ten de\u0148 to uk\u00e1\u017ee, preto\u017ee sa zjav\u00ed v ohni, a s\u00e1m ohe\u0148 presk\u00fa\u0161a dielo ka\u017ed\u00e9ho, ak\u00e9 je,\u201c spomenul som si na Prv\u00fd list Korin\u0165anom 3:12.<\/p>\n \u201eAk dielo, ktor\u00e9 niekto postavil, vydr\u017e\u00ed, dostane odmenu. Ak niekoho dielo zhor\u00ed, utrp\u00ed \u0161kodu; s\u00e1m v\u0161ak bude zachr\u00e1nen\u00fd, ale tie\u017e akoby cez ohe\u0148,\u201c dokon\u010dil prestrelku ver\u0161ov. Obzrel som sa a ve\u013ek\u00e9 stromy v dia\u013eke mi znova pripomenuli, ako m\u00f4\u017eem nies\u0165 viac ovocia. A popol, ktor\u00fd sa za mnou v\u00edril ako prach, mi nedal zabudn\u00fa\u0165 na to, ako ovocie nestrati\u0165. Zvl\u00e1dnem to?<\/p>\n Zbehol som z kopca a zbadal cestu. Chlapec mi zam\u00e1val na rozl\u00fa\u010dku a razom bol pre\u010d. Kone\u010dne m\u00e1m obhoren\u00fd les za sebou. Vtom mi napadlo, \u017ee som sa ho pohr\u00fa\u017een\u00fd do svojich my\u0161lienok v\u00f4bec nesp\u00fdtal, ako sa vol\u00e1. \u0160koda.<\/p>\n Zrazu sa v\u0161ak znova pri mne objavil: \u201eNechcem, aby si z tohto miesta odi\u0161iel smutn\u00fd,\u201c za\u010dal e\u0161te cel\u00fd zad\u00fdchan\u00fd. \u201eZabudol som ti pripomen\u00fa\u0165 Je\u017ei\u0161ove slov\u00e1: ,Nie vy ste si vyvolili m\u0148a, ale ja som si vyvolil v\u00e1s a ustanovil som v\u00e1s, aby ste \u0161li a prin\u00e1\u0161ali ovocie, aby va\u0161e ovocie zost\u00e1valo.\u0314 \u201c<\/p>\n \u201eTo dobre pozn\u00e1m.\u201c<\/p>\n \u201eZnova sa nad t\u00fdm zamysli. M\u00e1\u0161 toti\u017e pochybnosti, \u010di naozaj donesie\u0161 Bohu ve\u013ea ovocia. Ovocie v\u0161ak nepotrebuje\u0161 nijako ,produkova\u0165 \u0314, sta\u010d\u00ed ho nies\u0165. Nie je to len na tebe, preto\u017ee ty si sa s\u00e1m nevybral. Vyvolil si \u0165a P\u00e1n a je v jeho z\u00e1ujme, aby sa ti to podarilo.\u201c<\/p>\n S\u00fahlasne som zahmkal. \u201eOzaj, kto vlastne si?\u201c<\/p>\n \u201eChlapec, ktor\u00fd priniesol Je\u017ei\u0161ovi p\u00e4\u0165 chlebov a dve rybi\u010dky.\u201c<\/p>\n \u201eNo toto! O tebe vyu\u010doval asi ka\u017ed\u00fd kazate\u013e!\u201c<\/p>\n Prehliadol m\u00f4j kompliment a znova sa vr\u00e1til k t\u00e9me: \u201eBoh je st\u00e1le pri tebe ako z\u00e1hradn\u00edk du\u0161e. Niekedy \u0165a pre\u010dis\u0165uje a odstrih\u00e1va plan\u00e9 vetvy, aby si don\u00e1\u0161al viac ovocia.\u201c<\/p>\n \u201eLen aby mi tie stromy nezhoreli…\u201c<\/p>\n \u201eNie je to tak\u00e9 komplikovan\u00e9. P\u00e1n \u0165a nebude vies\u0165 tak, ako chodia artisti po lane. Sta\u010d\u00ed strata rovnov\u00e1hy \u2013 a u\u017e letia dole. Je\u017ei\u0161 \u0165a vedie inak: chyt\u00ed \u0165a za ruku, kr\u00e1\u010da s tebou a popritom sa \u0165a p\u00fdta, \u010do by si v \u017eivote chcel.\u201c<\/p>\n \u201eVe\u010f pr\u00e1ve. \u010co ke\u010f si vyberiem zle?\u201c<\/p>\n \u201eHlboko v srdci bude\u0161 vedie\u0165, \u010do je Bo\u017eou v\u00f4\u013eou.\u201c Znova sa na m\u0148a usmial. \u201eNerob z toho vedu. Pozri, mama mi zabalila obed, ale ke\u010f som ho chcel zjes\u0165, jasne som vedel, \u017ee ho m\u00e1m darova\u0165. Chv\u00ed\u013eu som s t\u00fdm z\u00e1pasil, hovor\u00edm si, ako to len vydr\u017e\u00edm, ale napokon som ho dal Je\u017ei\u0161ovi.\u201c<\/p>\n \u201eA do\u0161lo k z\u00e1zra\u010dn\u00e9mu rozmno\u017eeniu,\u201c dokon\u010dil som jeho pr\u00edbeh.<\/p>\n \u201ePresne tak. Chytaj!\u201c Hodil mi ak\u00fasi \u017elt\u00fa lopti\u010dku.<\/p>\n Ohmatal som ju. \u201eOvocie?\u201c<\/p>\n \u201eDaj si,\u201c povzbudil ma. \u201eJe v\u00fdborn\u00e9.\u201c<\/p>\n Zahryzol som. \u201eMhm, chut\u00ed e\u0161te lep\u0161ie ako \u0161\u0165avnat\u00fd mel\u00f3n v hor\u00fa\u010dave. \u201e\u010co je to?\u201c<\/p>\n \u201eTrpezlivos\u0165. Nutne ju potrebuje\u0161, aby si mohol prin\u00e1\u0161a\u0165 ovocie. Niekedy sa ti bude zda\u0165, \u017ee ovocie nenesie\u0161. Nie je to v\u0161ak pravda. Dozrie v spr\u00e1vnom \u010dase.\u201c<\/p>\n Znova som si odhryzol a vychutn\u00e1val lahodn\u00fa chu\u0165. \u201eE\u0161te nikdy ma tak\u00e9 mal\u00e9 deti ako Talitha a ty to\u013eko nepou\u010dili.\u201c<\/p>\n \u201eBude\u0161 prekvapen\u00fd, ko\u013eko \u0165a pr\u00e1ve deti nau\u010dia. Tak, ahoj! Stretneme sa v nebi.\u201c<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Marat\u00f3n du\u0161e je pr\u00edbeh be\u017eca, ktor\u00fd sa vo sne znenazdajky ocitol na najzvl\u00e1\u0161tnej\u0161\u00edch pretekoch na svete. Na ka\u017edom kilometri ho niekto pou\u010d\u00ed o nejakej biblickej pravde. Nejde tu ani o r\u00fdchlos\u0165, ani o predbehnutie ostatn\u00fdch. Je to z\u00e1pas so sam\u00fdm sebou, s r\u00f4znymi poku\u0161eniami. P\u00e1n jedn\u00e1 s jeho postojmi a mot\u00edvmi. V \u00faryvku, ktor\u00fd v\u00e1m […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3739,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"episode_type":"","audio_file":"","cover_image":"","cover_image_id":"","duration":"","filesize":"","date_recorded":"","explicit":"","block":"","filesize_raw":"","footnotes":""},"categories":[79],"tags":[],"series":[],"episode_featured_image":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/wp-content\/uploads\/2017\/04\/maraton_duse.png","episode_player_image":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/wp-content\/uploads\/2019\/10\/PodcastSZ-1.jpg","download_link":"","player_link":"","audio_player":false,"episode_data":{"playerMode":"dark","subscribeUrls":[],"rssFeedUrl":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/en\/feed\/podcast\/slovo-zivota","embedCode":"U\u017e vyplaten\u00e9
6. km<\/h2>\nMarat\u00f3n du\u0161e – U\u017e vyplaten\u00e9 – poviedka Martina Hun\u010d\u00e1ra<\/a><\/blockquote>