{"id":2725,"date":"2012-11-15T22:50:59","date_gmt":"2012-11-15T21:50:59","guid":{"rendered":"https:\/\/new.slovozivota.sk\/2012\/11\/rana-scholastika-11-12-storocie\/"},"modified":"2012-11-15T22:50:59","modified_gmt":"2012-11-15T21:50:59","slug":"rana-scholastika-11-12-storocie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/en\/2012\/11\/rana-scholastika-11-12-storocie\/","title":{"rendered":"Ran\u00e1 scholastika (11. \u2013 12. storo\u010die)"},"content":{"rendered":"

\u00a0<\/p>\n

\"\"Na prelome tis\u00edcro\u010d\u00ed nach\u00e1dzame kres\u0165anstvo vo ve\u013emi zvl\u00e1\u0161tnom stave. Eur\u00f3pske n\u00e1rody s\u00fa v\u00a0podstate \u201ekres\u0165ansk\u00e9\u201c, na druhej strane skuto\u010dn\u00fd duchovn\u00fd a\u00a0mor\u00e1lny stav je v\u00a0mnoh\u00fdch oblastiach na bode mrazu, ke\u010f aj cirkevn\u00e9 \u00farady sa ocitaj\u00fa vo ve\u013ekej mor\u00e1lnej kr\u00edze.<\/p>\n

Zd\u00e1 sa, \u017ee \u201ekres\u0165ansk\u00e1\u201c Eur\u00f3pa u\u017e nepotrebuje misiu a\u00a0cirkev sa za\u010d\u00edna viac zaobera\u0165 teol\u00f3giou. A\u00a0to ani nie jej formovan\u00edm, ale sk\u00f4r jej filozofick\u00fdm zd\u00f4vod\u0148ovan\u00edm a\u00a0vysvet\u013eovan\u00edm. Za\u010d\u00edna obdobie, ktor\u00e9 naz\u00fdvame scholastick\u00fdm<\/em>. Scholastika dominuje dejin\u00e1m kres\u0165anstva od 11. storo\u010dia prakticky a\u017e do reform\u00e1cie za\u010diatkom 16. storo\u010dia. E\u0161te pred Tom\u00e1\u0161om Akvinsk\u00fdm<\/em><\/strong>, ktor\u00fd sa v\u00a013. storo\u010d\u00ed stal najv\u00fdznamnej\u0161ou postavou scholastiky, sa do popredia cirkevn\u00e9ho \u017eivota dostalo nieko\u013eko osobnost\u00ed tzv. ranej scholastiky.<\/p>\n

Anselm z\u00a0Canterbury<\/em><\/strong> b\u00fdva ozna\u010dovan\u00fd zanajv\u00fdznamnej\u0161ieho filozofa a\u00a0teol\u00f3ga 11. storo\u010dia. Poch\u00e1dzal zo severotalianskeho Burgundsk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva z\u00a0majetnej rodiny, no po smrti matky odi\u0161iel a\u00a0ako 26-ro\u010dn\u00fd vst\u00fapil do benedikt\u00ednskeho kl\u00e1\u0161tora v\u00a0meste Bec, kde sa nesk\u00f4r stal op\u00e1tom.<\/p>\n

Anselm pri\u0161iel s\u00a0my\u0161lienkou, pod\u013ea ktorej skuto\u010dnos\u0165, \u017ee \u010dlovek je Bo\u017e\u00edm obrazom, spo\u010d\u00edva pr\u00e1ve v\u00a0tom, \u017ee \u010dlovek je rozumov\u00e1 bytos\u0165, \u010do prinieslo zv\u00fd\u0161en\u00fd d\u00f4raz na rozum. Zasl\u00fa\u017eil sa o\u00a0to, \u017ee v\u00a0kres\u0165anskej teol\u00f3gii z\u00edskala pevn\u00e9 miesto dialektika<\/em>, sp\u00f4sob myslenia, v\u00a0ktorom ur\u010dit\u00e1 t\u00e9za a\u00a0jej antit\u00e9za tvoria nov\u00fa pravdu, synt\u00e9zu.<\/p>\n

\u010eal\u0161ia z\u00a0jeho d\u00f4le\u017eit\u00fdch t\u00e9z bola \u201ever\u00edm, aby som porozumel\u201c, v\u00a0tejto ot\u00e1zke sa bl\u00ed\u017eil k August\u00ednovi. Kres\u0165ansk\u00e9 dogmy s\u00fa pod\u013ea neho s\u00edce nevyvr\u00e1tite\u013enou pravdou, ale treba ich racion\u00e1lne zd\u00f4vod\u0148ova\u0165, aby sa veriaci \u010dlovek upevnil vo svojej viere.<\/p>\n

Jeho vplyv a\u00a0uznanie sa potom \u0161\u00edrili ve\u013emi r\u00fdchlo, a\u017e sa stal jedn\u00fdm z\u00a0otcov scholastiky, ba napokon v\u00a0roku 1093 sa stal arcibiskupom v\u00a0Canterbury. Je o\u00a0\u0148om zn\u00e1me, \u017ee bol proti kri\u017eiackym v\u00fdprav\u00e1m.<\/p>\n

Peter Ab\u00e9lard<\/em><\/strong> <\/strong>bol franc\u00fazsky filozof a\u00a0teol\u00f3g, priekopn\u00edk racionalizmu. Bol zo \u0161\u013eachtickej rodiny, jeho otec aj bratia boli vojakmi. Bol \u0161armantn\u00fd, v\u00fdre\u010dn\u00fd a\u00a0m\u00e1rniv\u00fd, s\u00a0ve\u013emi kritick\u00fdmi sklonmi, ale v\u00a0\u017eiadnom pr\u00edpade nie bezbo\u017en\u00fd. \u010ealej rozpracoval dialektick\u00fa met\u00f3du, ktor\u00e1 sa stala vzorom scholastiky a\u00a0spo\u010d\u00edvala v\u00a0osvetlen\u00ed probl\u00e9mu zo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n a\u00a0v\u00a0snahe o\u00a0zmierenie zdanlivo neprekonate\u013en\u00fdch rozporov. V\u00a0spore o\u00a0vz\u0165ahu viery a\u00a0rozumu sa prikl\u00e1\u0148al k\u00a0racionalizmu: treba ch\u00e1pa\u0165, aby sme mohli veri\u0165, Biblii je nutn\u00e9 rozumie\u0165. Ab\u00e9lard sa stal u\u010dite\u013eom Petra Lombardsk\u00e9ho a\u00a0je pova\u017eovan\u00fd za predchodcu Tom\u00e1\u0161a Akvinsk\u00e9ho. Jeho n\u00e1zory v\u0161ak \u010dasto neboli \u00faplne pravovern\u00e9, vysl\u00fa\u017eil si nimi poves\u0165 vo\u013enomy\u0161lienkara a\u00a0ods\u00fadenie na dvoch cirkevn\u00fdch konciloch. Niektor\u00e9 jeho n\u00e1zory boli cirkvou odmietnut\u00e9 ako heretick\u00e9.<\/p>\n

Peter Lombardsk\u00fd <\/em><\/strong>bol scholastick\u00fd teol\u00f3g, par\u00ed\u017esky biskup. Poch\u00e1dzal z\u00a0talianskej z\u00e1padnej Lombardie, narodil sa okolo roku 1100. Nesk\u00f4r sa pri \u0161t\u00fadiu dostal do Par\u00ed\u017ea, kde sa stretol aj s\u00a0Ab\u00e9lardom. Napokon sa Peter v\u00a0polovici 12. storo\u010dia s\u00e1m stal oslavovan\u00fdm profesorom teol\u00f3gie. Vtedy za\u010dala aj jeho k\u0148azsk\u00e1 kari\u00e9ra a\u00a0v\u00a0roku 1159 ho vymenovali za par\u00ed\u017eskeho biskupa, no rok nato zomrel.<\/p>\n

Najvz\u00e1cnej\u0161\u00edm dielom s\u00fa jeho \u0160tyri knihy sentenci\u00ed<\/em>, ktor\u00e9 s\u00fa s\u00fahrnom biblick\u00fdch textov, pas\u00e1\u017e\u00ed od cirkevn\u00fdch otcov (najm\u00e4 August\u00edna) a\u00a0od mnoh\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch stredovek\u00fdch myslite\u013eov, v\u00a0ktorej sa sna\u017eil systematicky zhrn\u00fa\u0165 z\u00e1kladn\u00e9 teologick\u00e9 t\u00e9my. Obsahuj\u00fa tieto okruhy: 1. Bo\u017eia Trojica, 2. Stvorenie, 3. Kristus \u2013 Spasite\u013e a\u00a0cnosti, 4. Sviatosti a\u00a0milos\u0165. Tieto knihy sa stali z\u00e1kladn\u00fdm a\u00a0povinn\u00fdm \u010d\u00edtan\u00edm ka\u017ed\u00e9ho \u0161tudenta teol\u00f3gie a\u017e do 16. storo\u010dia na v\u0161etk\u00fdch stredovek\u00fdch univerzit\u00e1ch. E\u0161te aj Martin Luther ako \u0161tudent k\u00a0nim p\u00edsal koment\u00e1re.<\/p>\n

Aj prostredn\u00edctvom scholastiky sa kres\u0165anstvo postupne pozdvihovalo z\u00a0priepasti, v\u00a0ktorej sa ocitlo na prelome tis\u00edcro\u010d\u00ed. I\u0161lo v\u0161ak sk\u00f4r o\u00a0pokrok v\u00a0oblasti vzdelanosti a\u00a0vonkaj\u0161\u00edch prvkov kres\u0165anstva. Pr\u00ednosom bol vznik a\u00a0rozvoj \u0161k\u00f4l. Z\u00e1rove\u0148 to ale bolo obdobie nesl\u00e1vne zn\u00e1mych kri\u017eiackych v\u00fdprav. Upev\u0148ovala sa moc cirkevnej hierarchie a\u00a0p\u00e1pe\u017estva, ktor\u00e9 v\u00a013. storo\u010d\u00ed dosiahlo svoj vrchol v\u00a0postave Innocenta III<\/em>. Filozofick\u00e9 pretv\u00e1ranie teol\u00f3gie na\u0161lo svoje vyjadrenie v\u00a0u\u010den\u00ed o\u00a0transubstanci\u00e1cii<\/em> (prepodstatnenie, viera, \u017ee chlieb a\u00a0v\u00edno pri eucharistii sa premie\u0148aj\u00fa na skuto\u010dn\u00e9 telo a\u00a0krv Krista), ktor\u00e9 bolo ofici\u00e1lne prijat\u00e9 na 4. later\u00e1nskom koncile v\u00a0roku 1215.<\/p>\n

Reakcia na upev\u0148ovanie svetskej moci cirkvi a\u00a0scholastick\u00e9 diskusie, \u010dasto ve\u013emi vzdialen\u00e9 be\u017en\u00fdm \u013eu\u010fom, bola v\u00a0podstate dvojak\u00e1. Na jednej strane vznikli nov\u00e9 mn\u00ed\u0161ske r\u00e1dy, napr\u00edklad cisterci\u00e1ni, dominik\u00e1ni \u010di franti\u0161k\u00e1ni, pri\u010dom posledne menovan\u00ed reagovali na ve\u013ek\u00e9 majetky cirkvi extr\u00e9mnym z\u00e1v\u00e4zkom k\u00a0\u00faplnej chudobe. Na druhej strane vznikali reformn\u00e9 hnutia, ako napr\u00edklad valdensk\u00ed<\/em>, o\u00a0ktor\u00fdch si povieme na bud\u00face. Tieto hnutia postupne dl\u00e1\u017edili cestu bl\u00ed\u017eiacej sa reform\u00e1cii.<\/p>\n

Zdroje:
Pavel Hanes: Dejiny kres\u0165anstva. Bansk\u00e1 Bystrica: Trian, 2007
Wikip\u00e9dia \u2013 Slobodn\u00e1 encyklop\u00e9dia<\/em><\/p>\n

Spracoval: Tom\u00e1\u0161 Po\u010dai
<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

\u00a0 Na prelome tis\u00edcro\u010d\u00ed nach\u00e1dzame kres\u0165anstvo vo ve\u013emi zvl\u00e1\u0161tnom stave. Eur\u00f3pske n\u00e1rody s\u00fa v\u00a0podstate \u201ekres\u0165ansk\u00e9\u201c, na druhej strane skuto\u010dn\u00fd duchovn\u00fd a\u00a0mor\u00e1lny stav je v\u00a0mnoh\u00fdch oblastiach na bode mrazu, ke\u010f aj cirkevn\u00e9 \u00farady sa ocitaj\u00fa vo ve\u013ekej mor\u00e1lnej kr\u00edze. Zd\u00e1 sa, \u017ee \u201ekres\u0165ansk\u00e1\u201c Eur\u00f3pa u\u017e nepotrebuje misiu a\u00a0cirkev sa za\u010d\u00edna viac zaobera\u0165 teol\u00f3giou. A\u00a0to ani nie […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2724,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"episode_type":"","audio_file":"","cover_image":"","cover_image_id":"","duration":"","filesize":"","date_recorded":"","explicit":"","block":"","filesize_raw":"","footnotes":""},"categories":[68],"tags":[],"series":[],"episode_featured_image":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/wp-content\/uploads\/2012\/11\/anselm.jpg","episode_player_image":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/wp-content\/uploads\/2019\/10\/PodcastSZ-1.jpg","download_link":"","player_link":"","audio_player":false,"episode_data":{"playerMode":"dark","subscribeUrls":[],"rssFeedUrl":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/en\/feed\/podcast\/slovo-zivota","embedCode":"

Ran\u00e1 scholastika (11. \u2013 12. storo\u010die)<\/a><\/blockquote>