\u201eJohnny, tieto knihy s\u00fa ve\u013emi zvl\u00e1\u0161tne. Ver mi.\u201c<\/p>\n
![\"\"](\"https:\/\/new.slovozivota.sk\/wp-content\/uploads\/2012\/11\/za_branou_slova.jpg\")
\u201ePre\u010do? Len preto, \u017ee nie s\u00fa zviazan\u00e9, ale zrolovan\u00e9?\u201c odbil ho Johnny a\u00a0vybral jeden zvitok a\u00a0roztiahol ho. \u201eA s\u00fa nap\u00edsan\u00e9 akousi hatlaninou…\u201c<\/p>\n
\u201eNov\u00fd z\u00e1kon je v\u00a0gr\u00e9\u010dtine a\u00a0Star\u00fd z\u00e1kon v\u00a0hebrej\u010dine.\u201c<\/p>\n
\u201eAle ja cudzie jazyky nezn\u00e1\u0161am. M\u00e1m dos\u0165 angli\u010dtiny a\u00a0nem\u010diny v\u00a0\u0161kole. A\u00a0\u0160t\u00far asi nemal \u010do na pr\u00e1ci, ke\u010f\u00a0vymyslel sloven\u010dinu tak\u00fa \u0165a\u017ek\u00fa, aby mali u\u010dky \u010do robi\u0165. Sorry, ale ja si naozaj neviem predstavi\u0165, na \u010do mi toto bude.\u201c<\/p>\n
\u201eP\u00e1\u010di sa mi, \u017ee si \u00faprimn\u00fd,\u201c odvetil str\u00fdko a\u00a0pokra\u010doval: \u201eZ toho mi je jasn\u00e9, \u017ee \u0165a dospel\u00e1ci e\u0161te \u00faplne nepokazili. T\u00ed by ve\u013emi slu\u0161ne po\u010fakovali, kyslo sa usmiali a\u00a0t\u00fdm by to bolo vyrie\u0161en\u00e9. Len som \u0165a chcel l\u00e1skavo poprosi\u0165, aby si to ve\u010der sk\u00fasil. Sta\u010d\u00ed, ke\u010f si pre\u010d\u00edta\u0161 aspo\u0148 jednu vetu. Je tam aj n\u00e1vod, ako sa tie p\u00edsmenk\u00e1 \u010d\u00edtaj\u00fa.\u201c<\/p>\n
\u201e\u010co z\u00a0toho budem ma\u0165? Aj tak tomu predsa nebudem rozumie\u0165.\u201c<\/p>\n
\u201e\u010cak\u00e1 \u0165a prekvapenie! Vlastne, prekvapenie je asi slab\u00e9 slovo, \u010dak\u00e1 \u0165a ozajstn\u00e9 dobrodru\u017estvo \u2013 Johnny Walnut,\u201c dodal v\u00fdznamne s\u00a0potmeh\u00fadskym v\u00fdrazom. \u201eVie\u0161, ja som tie zvitky dostal od m\u00f4jho deda, ke\u010f som bol asi v\u00a0tvojom veku. A\u00a0pre\u017eil som s\u00a0nimi neskuto\u010dn\u00e9 veci.\u201c<\/p>\n
Johnny nech\u00e1pavo h\u013eadel na zvitky. \u010co m\u00f4\u017ee by\u0165 na \u010d\u00edtan\u00ed zvitkov dobrodru\u017en\u00e9? Mo\u017eno pred sto rokmi \u00e1no, ke\u010f e\u0161te neexistoval internet,<\/em> prem\u00fd\u0161\u013eal, no zo slu\u0161nosti si ich vzal. Na za\u010diatku sa mu str\u00fdko p\u00e1\u010dil, bol tak\u00fd origin\u00e1lny, ale teraz sa mu sk\u00f4r zdalo, \u017ee je \u0161ibnut\u00fd, lep\u0161ie povedan\u00e9 origin\u00e1lne \u0161ibnut\u00fd. Nesmiem si robi\u0165 ve\u013ek\u00e9 n\u00e1deje s\u00a0t\u00fdmto dar\u010dekom. Ako hovorieva Majo \u00a0\u2013 r\u00e1taj s\u00a0najhor\u0161\u00edm, lep\u0161ie \u0165a len pote\u0161\u00ed.<\/em><\/p>\n \u201eNo, tak ja idem na chv\u00ed\u013eu za tvojimi rodi\u010dmi,\u201c ozval sa Sam a\u00a0nechal svojho synovca v\u00a0izbe sam\u00e9ho.<\/p>\n Johnny polo\u017eil zvitky na poste\u013e a rozm\u00fd\u0161\u013eal, \u010di dohr\u00e1 za\u010dat\u00fa hru na po\u010d\u00edta\u010di, ale povedal si, \u017ee najsk\u00f4r zist\u00ed, \u010do znamen\u00e1 to slovo Walnut. Po nieko\u013ek\u00fdch kliknutiach to raz-dva v\u00a0slovn\u00edku na\u0161iel: Orech. \u010co je to za blbos\u0165? Johnny Orech? Hne\u010f ako to vyslovil nahlas, napadlo mu, \u017ee by sa to dalo poveda\u0165 aj inak \u2013 Janko Orie\u0161ok.<\/p>\n Nasko\u010dili mu zimomriavky. V\u00a0momente sa mu vybavili d\u00e1vne spomienky z\u00a0rozpr\u00e1vkovej krajiny. Tak ho predsa volali v\u00a0Po\u017eehnanom lese v\u0161etky bytosti. Odvtedy v\u0161ak uplynuli u\u017e tri roky. V\u0161etky tie z\u00e1\u017eitky boli naozaj cool \u2013 ale to bola predsa rozpr\u00e1vka\u2026 Alebo nie? Po p\u00e1r mesiacoch, ke\u010f sa skon\u010dili pr\u00e1zdniny a\u00a0za\u010dala sa \u0161kola, to v\u0161etko akosi vybledlo a\u00a0zapadlo prachom. Po roku si u\u017e ani nebol ist\u00fd, \u010di sa naozaj stretol s\u00a0nejak\u00fdm mrav\u010dekom Hrajkom, holubicou Eunikou \u010di trpasl\u00edkom Zab\u00fadom. Ako by mohol svojim spolu\u017eiakom rozpr\u00e1va\u0165 o\u00a0drakovi, ve\u010f by ho vysmiali! Drakozdrap… Zrazu mal ten vysok\u00fd hrad pred o\u010dami, akoby popri \u0148om \u0161iel len v\u010dera. A tie z\u00e1\u017eitky vo v\u00fd\u0165ahu, to bolo nie\u010do!<\/p>\n \u201eVe\u010dera!\u201c ozvala sa z\u00a0kuchyne mama. \u201eAle pr\u00ed\u010fte hne\u010f, lebo to bude studen\u00e9.\u201c<\/p>\n Johnny e\u0161te chv\u00ed\u013eu ostal zah\u013eaden\u00fd kamsi do dia\u013eky. A\u017e ke\u010f sa op\u00e4\u0165 ozval mamin hlas, vstal a\u00a0bez slova vo\u0161iel do kuchyne. Sadol si za st\u00f4l a\u00a0pustil sa do jedla. Str\u00fdko rozpr\u00e1val ak\u00fasi vesel\u00fa pr\u00edhodu z\u00a0Ameriky. Zdalo sa, \u017ee v\u0161etci sa dobre bavia, no Johnny mal hlavu \u00faplne inde. V\u0155talo mu, odkia\u013e mohol str\u00fdko pozna\u0165 jeho meno. Ve\u010f jeho rozpr\u00e1vaniu neuverili vtedy ani rodi\u010dia. Dokonca ho prosili, aby rad\u0161ej svoje z\u00e1\u017eitky nikomu nevravel. Najsk\u00f4r sa na nich za to hneval, ale potom pochopil aj s\u00e1m, \u017ee to tak naozaj bude lep\u0161ie. Ve\u010f kto u\u017e dnes ver\u00ed v z\u00e1zraky?<\/p>\n Str\u00fdko odi\u0161iel do\u00a0Ameriky e\u0161te pred t\u00fdm, ne\u017e som sa narodil, tak\u017ee nemohol vedie\u0165, ako ma vtedy doma volali,<\/em> uva\u017eoval Johnny. Pova\u017eoval v\u0161ak za potrebn\u00e9 uisti\u0165 sa, \u017ee rozm\u00fd\u0161\u013ea spr\u00e1vne. Odrazu sa po\u010dul, ako nahlas hovor\u00ed:<\/p>\n \u201eOci, ty si str\u00fdkovi hovoril, ak\u00fa prez\u00fdvku som mal, ke\u010f som bol mal\u00fd?\u201c<\/p>\n \u201eNie, ur\u010dite nie,\u201c povedal rozhodne otec. \u201eA ktor\u00fa prez\u00fdvku m\u00e1\u0161 vlastne na mysli?\u201c<\/p>\n \u201eCukr\u00ed\u010dek?\u201c zasmiala sa mama. \u201eTu\u0161\u00edm sme \u0165a tak volali, ke\u010f si bol trojro\u010dn\u00fd. Ale ve\u010f na tom nez\u00e1le\u017e\u00ed. \u010co ti to chod\u00ed po rozume?\u201c<\/p>\n Zd\u00e1 sa, \u017ee str\u00fdko sa to od nich nedozvedel. Len\u017ee skadia\u013e to potom m\u00e1?<\/em><\/p>\n Na chv\u00ed\u013eu sa ich poh\u013eady stretli. Johnnyho o\u010di pln\u00e9 ot\u00e1znikov a str\u00fdkove vesel\u00e9 \u0161ibalsk\u00e9 o\u010di ako tak\u00e9 v\u00fdkri\u010dn\u00edky. Johnny r\u00fdchlo dojedol, vyhovoril sa, \u017ee je unaven\u00fd, a\u00a0pobral sa do postele. Po tom v\u0161etkom, \u010do cel\u00fd ve\u010der zamestn\u00e1valo jeho myse\u013e, poc\u00edtil ve\u013ek\u00e9 nutkanie presk\u00fama\u0165 str\u00fdkov z\u00e1hadn\u00fd dar\u010dek. Zvitky sa navonok podobali, odli\u0161ovali sa od seba len t\u00fdm, \u017ee niektor\u00e9 boli hrub\u0161ie, in\u00e9 ten\u0161ie.<\/p>\n Vybral si jeden z\u00a0nich a\u00a0zabalil sa do periny. Niektor\u00e9 p\u00edsmen\u00e1 mu boli zn\u00e1me z\u00a0matematiky. Napr\u00edklad alfa, beta alebo gama. Dovt\u00edpil sa, \u017ee je to gr\u00e9\u010dtina, a\u00a0v\u00a0n\u00e1vode si na\u0161iel vysvetlivky k\u00a0tejto abecede. Nebolo to tak\u00e9 jednoduch\u00e9, ako by sa na prv\u00fd poh\u013ead mohlo zda\u0165. Musel si zobra\u0165 do ruky \u010dist\u00fd papier a\u00a0prep\u00edsa\u0165 prv\u00fa vetu tak, aby ju bol schopn\u00fd pre\u010d\u00edta\u0165 pomocou slovensk\u00fdch p\u00edsmen. Pri vyslovovan\u00ed starod\u00e1vnej gr\u00e9\u010dtiny sa nieko\u013ekokr\u00e1t zakoktal. Sna\u017eil sa toti\u017e jedn\u00fdm okom pozera\u0165 na origin\u00e1l a\u00a0len k\u00fatikom druh\u00e9ho \u010d\u00edtal svoju prep\u00edsan\u00fa verziu. Pri vysloven\u00ed posledn\u00e9ho slova vety sa v\u0161ak stalo nie\u010do, na \u010do do konca \u017eivota ur\u010dite nezabudne.<\/p>\n P\u00edsmen\u00e1, na ktor\u00e9 h\u013eadel, sa najsk\u00f4r zv\u00e4\u010d\u0161ili. Roztiahli sa tak, \u017ee cel\u00e9 slovo bolo ve\u013ek\u00e9 ako futbalov\u00e1 br\u00e1na. Najzvl\u00e1\u0161tnej\u0161ie v\u0161ak bolo, \u017ee Johnny mal pocit, akoby bol v nejakom hustom oblaku. Slovo pred n\u00edm mu pripadalo ako nejak\u00e9 vysok\u00e9 z\u00e1bradlie. Podi\u0161iel k\u00a0nemu a\u00a0dotkol sa ho. Slovo bolo hladk\u00e9, ale tvrd\u00e9 ako oce\u013e. A\u00a0predsa, ke\u010f sa n\u00edm sna\u017eil pohn\u00fa\u0165, oh\u00fdbalo sa, akoby to bolo nejak\u00e9 pevn\u00e9 kovov\u00e9 lano.<\/p>\n Jedno p\u00edsmeno mu pripadalo ako hrazda. Vysko\u010dil hore a\u00a0sk\u00fasil urobi\u0165 zhyb. Zap\u00e1\u010dilo sa mu to, a\u00a0tak si dal e\u0161te dva. Oblak, v\u00a0ktorom sa nach\u00e1dzal, sa postupne rozplynul. A\u017e teraz si v\u0161imol, \u017ee m\u00e1 pred sebou ak\u00fasi krajinu. Ke\u010f sa mu pred chv\u00ed\u013eou tie p\u00edsmen\u00e1 zv\u00e4\u010d\u0161ili, nevidel ni\u010d, len ten n\u00e1pis. Ke\u010f bol v\u0161ak v\u00a0Slove, otvoril sa mu nov\u00fd obzor. Videl to, \u010do predt\u00fdm nie.<\/p>\n Na okamih sa zastavil a\u00a0v\u00e1hal. Kde je moja poste\u013e? A\u00a0\u010do sa vlastne stalo s\u00a0t\u00fdm tajomn\u00fdm zvitkom?<\/em> Zachv\u00e1til ho ten ist\u00fd pocit ako pred nieko\u013ek\u00fdmi rokmi na tom hrade, kde na\u0148ho v\u00a0jaskyni \u010dakala holubica hovoriaca \u013eudskou re\u010dou.<\/p>\n Musel si vybra\u0165. Vedel, \u017ee ak sa chce vr\u00e1ti\u0165, mus\u00ed to urobi\u0165 hne\u010f. Ale v\u00f4bec sa mu nechcelo sp\u00e4\u0165 do postele. Vo svojom vn\u00fatri op\u00e4\u0165 za\u010dul str\u00fdkove slov\u00e1: \u201ePrekvapenie je asi slab\u00e9 slovo, \u010dak\u00e1 \u0165a ozajstn\u00e9 dobrodru\u017estvo \u2013 Johnny Walnut.\u201c<\/p>\n Je rozhodnut\u00e9. Johnny preliezol cez Slovo a\u00a0dopadol na tr\u00e1vu.<\/p>\n (\u00daryvok z novej knihy Martina Hun\u010d\u00e1ra, kniha je u\u017e v predaji.)<\/em><\/p>\n \u00a0<\/p>\n \u00a0<\/p>\n Prel\u00edna sa tu realita hlavn\u00e9ho hrdinu s realitou biblick\u00e9ho sveta, je to ak\u010dn\u00e9, dr\u017e\u00ed to \u010ditate\u013ea st\u00e1le v nap\u00e4t\u00ed a o\u010dak\u00e1van\u00ed.\u00a0\u0160t\u00fdlom a humorom si dok\u00e1\u017ee z\u00edska\u0165 \u00a0nielen t\u00edned\u017eera, ktor\u00fdm je aj hlavn\u00fd hrdina, ale zaujala aj m\u0148a, rodi\u010da. Pre\u010d\u00edtala som ju jedn\u00fdm dychom za p\u00e1r hod\u00edn. Svojmu synovi ju ur\u010dite vrelo odporu\u010d\u00edm. <\/strong><\/p>\n \u013dudka Lipovsk\u00e1<\/em><\/p>\n \u00a0<\/p>\n Dospievaj\u00face deti si pri \u010d\u00edtan\u00ed uvedomia, \u017ee biblick\u00e9 pr\u00edbehy nie s\u00fa nudn\u00fdmi textami, ale z\u00e1znamom \u00fa\u017easn\u00fdch dobrodru\u017estiev s Bohom, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eeme za\u017e\u00edva\u0165 aj my. Sta\u010d\u00ed si zamilova\u0165 Bibliu a ponori\u0165 sa do jej pr\u00edbehov, ktor\u00e9 n\u00e1s m\u00f4\u017eu meni\u0165 podobne ako hlavn\u00e9ho hrdinu Johnnyho.<\/p>\n Daniel \u0160obr<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Str\u00fdko dr\u017eal v\u00a0ruke ve\u013ek\u00fa \u0161ed\u00fa \u0161katu\u013eu. Johnny sa u\u017e naozaj nevedel do\u010dka\u0165 a\u00a0h\u013eadal \u010do naj\u00fa\u010dinnej\u0161\u00ed sp\u00f4sob, ako ju otvori\u0165. V\u017edy, ke\u010f dostal dar\u010dek, vrhol sa na\u0148 ako lev a\u00a0kusy baliaceho papiera lietali po izbe potrhan\u00e9 na franforce. Str\u00fdkov dar\u010dek v\u0161ak v\u00a0papieri zabalen\u00fd nebol, a\u00a0v\u00f4bec, cel\u00e1 \u0161katu\u013ea vyzerala akosi z\u00e1hadne. \u201eOpatrne,\u201c napom\u00ednal ho str\u00fdko, \u201ed\u00e1vaj pozor, […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2720,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"episode_type":"","audio_file":"","cover_image":"","cover_image_id":"","duration":"","filesize":"","date_recorded":"","explicit":"","block":"","filesize_raw":"","footnotes":""},"categories":[79],"tags":[],"series":[],"episode_featured_image":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/wp-content\/uploads\/2012\/11\/za_branou_slova.jpg","episode_player_image":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/wp-content\/uploads\/2019\/10\/PodcastSZ-1.jpg","download_link":"","player_link":"","audio_player":false,"episode_data":{"playerMode":"dark","subscribeUrls":[],"rssFeedUrl":"https:\/\/www.slovozivota.sk\/en\/feed\/podcast\/slovo-zivota","embedCode":"
<\/em><\/p>\n
\nMartin Hun\u010d\u00e1r – Za Br\u00e1nou Slova<\/a><\/blockquote>