Ezechiel kapitola 37, opisuje videnie o Božom ľude, ako o suchých kostiach.
Slovo Božie hovorí vo verši 2, že ich bolo veľmi mnoho a boli veľmi suché.
V našich životoch sa môžeme nachádzať v podobných okolnostiach, kedy môžeme definovať údolie, ktoré je plné takýchto suchých kostí. Situácie s ktorými nevieme pohnúť, alebo nemáme síl ich niesť, alebo si tam môžeme dosadiť aj oblasť nášho života, alebo stav našej duše, o ktorej vieme že je suchá a vyprahnutá.
Vo verši 11 sa píše „… Naše kosti uschli a zahynula naša nádej, už je po nás!“
Keď si myslíme že už niet nádeje, tak je tu vždy nádej. V našom Bohu je nádej! Čítaj spolu so mnou:
Verš 9
„… Prorokuj k duchu, prorokuj, synu človeka a povieš duchu: Takto hovorí Pán Hospodin: Od štyroch vetrov príď, duchu a vej na týchto pobitých, aby ožili!“
Verš 10
„… A vošiel do nich duch a ožili a postavili sa na svoje nohy, zástup vojska, veliký náramne.“
Drahý priateľ, prorokuj svojim okolnostiam, prorokuj svojej duši, hovor slovo Božie nad svojím životom, nad svojou rodinou. Nech Duch Boží veje, nech všetko čo je pobité ožije.
Boh má záľubu v „Shalome“ svojho služobníka. Žalm 35:27