Niekto raz poznamenal, že keď sleduješ v reštaurácii muža a ženu, ako sedia za jedným stolom a večerajú, no už dlhší čas neprehovorili ani slovo, je skoro isté, že sú manželia. Čo sa stalo? Pravdepodobne sa za roky ich manželstva nahromadilo príliš veľa nevyriešených konfliktov a nedorozumení, ktoré spôsobili rany na duši, a tak vytvorili zdanlivo neprekonateľnú bariéru v komunikácii. Komunikácia je však pre lásku tým istým, čím je krv pre život. Tak ako krv prináša do celého tela kyslík, a tým ho oživuje, zdravá komunikácia prináša do manželstva potrebnú vitalitu a dáva mu dostatočnú imunitu proti „chorobám“ zvonku.
Bez ohľadu na to, ako sú vzťahy kvalitné, pri ich budovaní sa nevyhneme trecím plochám. Konflikty sú neoddeliteľnou súčasťou vzťahov. Samotný konflikt však ešte nemusí byť problémom, otázkou je, ako ho dokážeme spracovať. Tu sú štyri princípy riešenia konfliktov v manželstve.
1. Prejav úctu
Ak stratíš úctu k svojmu nadriadenému, pastorovi, manželovi alebo manželke, konflikty, ktoré v týchto vzťahoch nastanú, sa riešia omnoho ťažšie. Keď si si svojho životného partnera bral, považoval si ho za to najlepšie, čo ťa v živote postretlo. Micael Lundin na seminári pre manželov vtipne poznamenal, že pri zamilovaní sme akoby pod vplyvom drog, menovite pod vplyvom hormónu dopamín. Nedokážeme jasne myslieť a často nevidíme plnú realitu. Ale tak to asi má byť, tak to Boh zariadil. No počas životných peripetií, ktorými spoločne v manželstve prechádzame, môžeme postupne k životnému partnerovi strácať úctu. Už ho nevidíme tak ako predtým. Odrazu ho vnímame cez prizmu jeho slabostí a chýb a naše reakcie pri konfliktoch budú tomu aj zodpovedať. Zrazu nájdeme sami seba, ako kričíme na toho, koho sme ešte pred pár rokmi neskonale milovali. Ako to v „Príbehoch lásky… ktoré sa skutočne stali“ od Garyho Chapmana zaznamenala jedna z pisateliek: „Na ulici zneli škaredé a urážlivé slová. Nadávky vybuchovali ako petardy, ich ozvena znela okolím, takže ich všetci mohli počuť. Ako môže niekto takto hovoriť so svojím manželom, ktorý je známy ako pozorný a láskavý človek? Nanešťastie som takto dokázala kričať ja. Naozaj som to bola ja!“
Tu je biblické napomenutie: „Vy, muži, tak podobne, spolubývajte s nimi podľa rozumu ako so slabšou nádobou ženskou preukazujúc im úctu ako tiež spoludedičom milosti života, aby vaše modlitby nemali prekážky“ (1Pet 3:7). Muži, máme svojim manželkám preukazovať úctu! Je všeobecne známe, že ženy si majú ctiť svojich manželov. Zdá sa, že je to jedna z najväčších potrieb muža. No zároveň vidíme, že aj muži majú svojim ženám „preukazovať úctu“. Niektorí možno skutočne svoje manželky ľúbia, no nenaučili sa im úctu preukazovať, alebo to nikdy nepovažovali za potrebné. Manželky sú slabšími nádobami, no často dokážu pracovať na plný úväzok, vychovávať deti, upratovať, prať, žehliť, variť a ešte byť pri tom všetkom ozdobami svojich manželov pri spoločenských udalostiach. Muž je hlavou svojej manželky, no apoštol Peter jasne hovorí, že ak si ju nebude ctiť ako rovnocennú „spoludedičku milosti života“, jeho modlitby môžu mať prekážky. Ak chcete, aby Boh na vaše modlitby odpovedal, vždy sa uistite, že sa medzi vami nestratila úcta.
Podobné slovo k manželkám: Preukazujte úctu svojim manželom (Ef 5:33)! Budeš prekvapená, ako v atmosfére úcty začne tvoj muž prosperovať. Boh každého manžela stvoril ako lídra a tvoj postoj k nemu túto Bohom danú vlastnosť dokáže roznietiť alebo zadusiť. Ak si ho nevieš momentálne ctiť za to, ako žije, cti si ho za to, kým je podľa Božieho poriadku; zostávaj na modlitbách, hovor o ňom dobré veci a svojím časom uvidíš zázraky. Nikdy svojho partnera neporovnávaj s iným! Možno vidíš pozitíva manžela tvojej známej, ktoré tvoj partner nemá, a povieš si: „Škoda, že môj muž nemá to, čo on.“ Ale nezabúdaj, že toho druhého nepoznáš a svojím spôsobom si ho idealizuješ. Keby si ho naozaj spoznala a uvidela ho aj s jeho chybami, možno by si bola vďačná za toho, ktorého ti Boh dal. Niekto raz položil takúto otázku: Je manželstvo na to, aby som bol požehnaný a cítil sa dobre, alebo na to, aby som bol viac posvätený? Správna odpoveď je, že na oboje! Manželstvo ti prináša úžasné chvíle potešenia, no zároveň je Božím nástrojom na tvoje posvätenie.
Nesnažte sa predstierať, že spory nenastali, konflikty sa vyriešia len tak, že sa riešia. V atmosfére obojstrannej úcty sa oveľa ľahšie dokážete vcítiť do toho, čo prežíva ten druhý, a aj keď možno nesúhlasíte s jeho argumentáciou, rozumiete, čo sa v ňom odohráva. To je presný opak egocentrizmu a to je vo svojej podstate pravá láska: „Nerobiac ničoho zo sváru ani z márnej chvály, ale v pokore majte jedni druhých za vyšších od seba, nehľadiac každý len na svoje, ale každý aj na to, čo je iných. Lebo nech je také zmýšľanie vo vás, aké bolo aj v Kristu Ježišovi“ (Fil 2:3-5).
2. Uvedom si rozdiely
Čo vás na začiatku priťahovalo, vás po čase môže začať iritovať. Je známym faktom, že rozdiely sa priťahujú, aj keď to nemusí byť vždy pravidlom. No ak je to váš prípad, buďte si vedomí svojej rozdielnosti. Možno si introvert, a keď ste sa zaľúbili, priťahovalo ťa práve to, aký bol tvoj vyvolený extrovertný. Bol spoločenský a obľúbený v kolektíve, a to ťa na ňom fascinovalo. No po pár rokoch manželstva ti presne to, čo ťa kedysi priťahovalo, môže začať prekážať: „Kedy si konečne nájde čas aj na mňa!“ Keď chceš mať pokoj a stráviť večer iba s ním, on ťa ťahá do spoločnosti. Naučte sa spoznávať jeden druhého vo svojej rozdielnosti a nesnažte sa partnera zmeniť na svoj obraz! Po prvé, je to zbytočné, mnohí to už skúšali, no bez úspechu. Ak sa má v niečom zmeniť, nech to urobí Boh bez tvojej manipulácie a v správnom čase. Po druhé, prečo ho meniť na svoj obraz, keď jeho rozdielnosť môže byť pre vaše manželstvo úžasným obohatením? Dopĺňajte sa navzájom! Čerpajte jeden od druhého!
Aj v konfliktných situáciách môžeme reagovať rozdielne. Niekto je viac ako dikobraz, iný zas nosorožec. „Dikobraz“ to dusí v sebe a v najneočakávanejšej chvíli, možno po niekoľkých týždňoch, znenazdajky, „pichne“. Partner vôbec netuší, čo sa deje… nuž, „dikobraz“ si v sebe niesol bolesť z minulého týždňa. Jeho reakcia nemusí byť o momentálnom spore ako skôr o starých, nevyliečených ranách. „Nosorožca“ spoznáš ľahko, lebo sa na teba okamžite vyrúti! Väčšinou to neminieš, lebo zrážka je evidentná. Výhodou je, že vieš, na čom si, a keď to prehrmí, máš čistý stôl. Problémom je, že tá búrka môže byť niekedy taká veľká, že za sebou zanechá príliš veľkú spúšť, slová, ktoré sa ťažko berú späť, zranenia, ktoré sa dlho hoja.
3. Urobte dohody
Neútoč, ale ani nekapituluj! Snažte sa identifikovať koreň sporu, to, o čo skutočne ide. Relatívne banálna hádka či nedorozumenie môže byť často iba vyjadrením frustrácie, ktorá sa dlhodobo hromadila v úplne inej oblasti. Hľadajte to, v čom reálne spočíva problém. Pomôžte si navzájom vyjadreniami, ako napríklad: „Chceš tým povedať, že som príliš málo doma?“ Alebo: „Môžem s tým ja niečo urobiť?“ Pri riešení sporu sú emócie niekedy v kulminácii a nie je ľahké identifikovať skutočný problém. Vždy sa snažte používať posolstvá typu „ja“ a nie posolstvá typu „ty“. Nepoužívajte tiež výrazy ako „ty nikdy“ alebo „ty vždy!“. Jednoducho nie sú pravdivé a po ďalšie, nedávajú tomu druhému možnosť, aby pokračoval v zmysluplnej debate. Nedovoľte, aby sa vaše emócie vymkli kontrole. Biblia hovorí „Hnevajte sa a nehrešte; slnko nech nezapadá nad vaším rozhnevaním sa, ani nedávajte miesta diablovi“ (Ef 4:26,27). Nech z tvojich úst nevyjdú slová, ktoré by si neskôr ľutoval a ktoré by si v podstate nikdy nevyslovil v „triezvom stave“. Slová dokážeš vyriecť za pár sekúnd, no vziať ich späť môže trvať roky. Ak ste sa nahnevali jeden na druhého, nedovoľte, aby nad vaším hnevom zapadlo slnko. Predtým ako si líhate, odpustite jeden druhému. Nečakaj na to, kto bude prvý, predháňajte sa v odpúšťaní. Tvoj životný partner ti za to stojí.
Keď boli argumenty vypovedané, postoje vymenené, skúste hľadať dohody. Ako ste vyriešili konflikt? S čím odchádzate? K čomu sa môžete vrátiť?
4. Spoločná modlitba
Nebýva to automatické, zvlášť vtedy, keď zahoreli vášne a padli ťažké slová. Spoločná modlitba však dostáva Boha znova do centra vášho manželstva a privedie vás do stavu, keď si „musíte“ odpúšťať. Nedovoľte, aby vo vašom manželstve vyrástol koreň horkosti – má tendenciu nakaziť mnohých, v tomto prípade duchovný život, komunikáciu, deti, financie: „Dozerajúc, aby niekto nezaostával od milosti Božej, aby nevyrástol nejaký koreň horkosti a nenarobil nepokoja a trápenia, a boli by ním poškvrnení mnohí!“ (Žid 12:15).
Každá správna komunikácia začína v komunikácii s Bohom. O čo lepšie je znova podriadiť svoju vôľu Bohu, než zápasiť jeden s druhým na poli ľudského ega. V modlitbe znova uvidíte jeden druhého Božími očami a vaše manželstvo môže byť, paradoxne, aj prostredníctvom konfliktu, ešte viac posilnené.