Vo veku 19 rokov absolvoval svoje prvé olympijské hry v Pekingu. Stal sa atlétom roka 2008 v USA v skokoch do vody a bol na najlepšej ceste k úspešnej športovej kariére. Ale život sa začal vyvíjať inak. „Počas celého roku 2008 som sa hnal za toľkými vecami, ktoré v podstate nemali žiadnu hodnotu. Keď som odchádzal z olympijského štadióna v Pekingu, obzrel som sa okolo seba a položil si otázku: ´Toto je všetko?´“
David Boudia postupne upadol do depresie a začal žiť bohémskym vysokoškolským životom.
„Jedného dňa som sa prebudil a nevedel som prečo žiť, život pre mňa strácal zmysel,“ hovorí Boudia. Jeho spolužiak z Purdueskej univerzity ho však zoznámil so svojím trénerom Adamom Soldatim. Soldati neskôr povedal, že beznádej, ktorú videl v atlétových očiach, je medzi vrcholovými športovcami pomerne bežná. „Tak veľmi sa ženú za svojím športom, až im to nakoniec vtlačí určitú identitu. Ale skutočné uspokojenie človek nachádza iba v Ježišovi.“ Boudia načúval Božiemu slovu vo svojej obývačke a o pár týždňov nato odovzdal svoj život Kristovi a dal sa pokrstiť vo vode. Stal sa z neho nový človek, ktorý už nebol posadnutý honbou za úspechom. Na olympijských hrách 2012 v Londýne bol Boudia spolu s Nicholasom McCrorym bronzový v synchronizovaných skokoch do vody a v individuálnej disciplíne v skokoch z desaťmetrovej veže dokonca získal zlato!
Joel News International, august 2012