„Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu skrytému na poli, ktorý, keď našiel človek, skryl a od radosti ide a predáva všetko, čo má, a kúpi to pole. Zase je nebeské kráľovstvo podobné človekovi kupcovi, ktorý hľadal krásne perly a ktorý najdúc jednu drahocennú perlu odišiel a predal všetko, čo mal, a kúpil ju“ (Mat 13:44-46).
Neviem ako veľmi je pre teba Božie kráľovstvo vzácne. Ježiš ho pripodobnil pokladu, ktorý stál za to, aby človek predal všetko, čo mal, aby ho mohol nadobudnúť. Všimni si, že poklad nemohol kúpiť. Odpustenie hriechov a „spravodlivosť, radosť a pokoj v Duchu Svätom“ sú atribúty, ktoré sa nedajú kúpiť. Musel však kúpiť pole, na ktorom poklad našiel! Verím, že to symbolizuje pokánie, v ktorom predáš „všetko, čo máš“, aby si mohol získať prístup k pokladu, ktorý ti Boh dáva z milosti.
Možno to pole nie je atraktívne na prvý pohľad. Možno nebolo v top ponuke realitných kancelárií, možno nemalo najlepšiu lokalitu či kvalitu ornej pôdy. Predsa Ježiš pripodobňuje Božie kráľovstvo pokladu, ktorý keď našiel človek „od radosti ide a predáva všetko, čo má, a kúpi to pole.“
Keď sme uverili v Ježiša, niektorí z našich priateľov či príbuzných nerozumeli radosti, ktorú sme prežívali. Zdalo sa im, že náš entuziazmus nebol adekvátny „poľu“, ktoré sme kúpili. Možno videli na tom poli veľa nedostatkov; stretli kresťanov, ktorí sa nezachovali podľa evanjelia, boli sklamaní zo služby kňazov či pastorov, alebo sa im jednoducho zmena nášho životného štýlu vôbec nepozdávala. Z istého hľadiska je to pochopiteľné – nevedeli totiž, že na tom poli je poklad nevyčísliteľnej hodnoty.
Ježiš začal vysvetľovať podobenstvá o Božom kráľovstve svojim učeníkom týmito slovami: „Vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva“ (v.11). Nechcem tu hovoriť o akejsi exkluzivite, ale pravdou zostáva, že každý kresťan sa stal „správcom tajomstiev Božích.“ Dostalo sa nám takej milosti, že sme na tom poli mohli uvidieť poklad najvyššej hodnoty. Niet divu, že prežívame radosť „nevysloviteľnú a oslávenú.“ Je to ako v tom príbehu, ktorý spomína rumunský pastor Wurmbrandt o hluchom človeku, ktorý sa dostal do hlúčiku tancujúcich a veseliacich sa ľudí. Chvíľu ich pozoroval a nevedel pochopiť dôvod ich radosti. Len neveriacky pokrútil hlavou a odišiel svojou cestou mysliac si svoje. To, čo ten človek nemohol počuť, bola hudba, ktorá tých ľudí roztancovala.
Každý človek hľadá v živote perly. Hľadáme šťastie, niečo, prečo má zmysel žiť. Božie kráľovstvo je tiež podobné človeku, ktorý bol na takejto ceste hľadania až nakoniec našiel jednu perlu, ktorá bola drahocenná. Zdala sa mu taká vzácna, že znova predal všetko, čo mal, aby ju kúpil. Je pre teba Božie kráľovstvo ešte stále tou vzácnou perlou? Mojžiš bol vychovaný v paláci a volal sa synom faraónovej dcéry, bol princom egyptským a mal všetky privilégia, ktoré z toho postavenia vyplývali. Predsa potom, ako rozpoznal Božie povolanie, je o ňom napísané, že si „radšej vyvolil trpieť a strádať s ľudom Božím, ako mať dočasný pôžitok hriešny a za väčšie bohatstvo ako poklady Egypta považoval pohanenie Kristovo, lebo hľadel preč od toho na odplatu“ (Žid 11:26,27). Mojžiš sa stal naozaj veľkým až potom, ako začal nasledovať Božie volanie. Ak svoj život stratíš pre evanjelium, s prekvapením zistíš, že si ho vlastne našiel. Nájdeš odplatu, ktorá stála za všetky obete, ktoré si na ceste úzkou cestou musel podstúpiť.