Biblia pripodobňuje náš kresťanský život k behu. Máme „s trpezlivosťou bežať pred nami ležiaci beh o závod hľadiac na veľvodcu viery a dokonávateľa Ježiša“ (Žid 12:1,2).
Ak je to beh, tak skôr podobný maratónu ako šprintu. Mnohí dobre začnú, ale počíta sa hlavne či dobehnú až do cieľa. Keď Pán Ježiš vysvetľoval podobenstvo o rozsievačovi, hovoril aj o type kresťanov, ktorých srdce prirovnal ku skalnatej pôde: „A podobne sú tí, ktorí sa sejú na skalnatých miestach, ktorí keď počujú slovo, hneď ho s radosťou berú., lež nemajú v sebe koreňa, ale sú dočasní; a potom, keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre Slovo, hneď sa horšia“ (Mar 4:16,17). Nadšenie je nádhernou súčasťou kresťanského života. Ale Boh chce zároveň, aby sme mali hlboké korene, aby sme neboli dočasní, ale zasadení ako „duby spravodlivosti“ (Iz 61:3).
Môžeme sa rozhodnúť či budeme stálicami alebo kométami. Vidieť padajúcu hviezdu je zážitok. Na okamih sa rozžiari viac ako ostatné hviezdy, zanechá za sebou pôsobivú svetelnú stopu a… potom zanikne. V angličtine sa takáto lietavica povie „shooting star“, čo znamená vystrelená hviezda. Videl som niekoľko kresťanských lietavíc. Urobili okolo seba veľa rozruchu a vyzeralo to pôsobivo. Ale keď som sa po nejakom čase obzrel, tú hviezdu som akosi nemohol nájsť. Zmizla kdesi v temnote. Padajúca hviezda.