Čo určuje spôsob, akým sa na seba pozeráme? Gedeon sa nevidel ako hrdina, nečítal o sebe v Biblii, ani nepočul žiadne vynikajúce kázanie. Jediné, čo mal vryté do pamäti bolo, že pochádza z najchatrnejšieho kmeňa a je bezvýznamný.
Kto a čo určuje našu skutočnú identitu? Kým si? Nechcem to odbiť jednou vetou, pokúsim sa to rozmeniť na šesť jednoduchých prehlásení.
- Som tým, kým chcem byť
Tento výrok zahŕňa všetky predstavy, ktoré o sebe máme. Možno si chcel byť v škôlke požiarnikom alebo neskôr niekým iným, čo ťa fascinovalo. Ak si hrával futbal, pravdepodobne si sníval o tom, že raz budeš hrať za Real Madrid alebo za Barcelonu. Ale nestalo sa tak. To, čo si predstavujeme, nie je vždy reálne, len výnimočne. Je to akoby vysnívané ja. Oddeliť vysnívané “ja” od reálneho “ja” si niekedy vyžaduje dávku úprimnosti a správnej sebakritiky.
- Som tým, čo si myslím, že som
Prejavuje sa to najmä v momentoch skutočnej sebareflexie. Obvykle to, čo si o sebe úprimne myslíme, môže závisieť aj od nálady, ktorú máš. Napríklad, keď si naozaj skleslý, asi chápeš, že nie si na tom až tak zle, ako si myslíš. A platí to aj obrátene: ak si v eufórii, asi vieš, že nie si na tom až tak dobre, ako si myslíš. Peter povedal v eufórii: „Pane, ak ťa ostatní zaprú, mne sa to nikdy nestane.“ Keď však kohút zakikiríkal po tretíkrát a trikrát Pána zaprel, bol tak dole, že to už nižšie nemohlo byť. Ale zas také hrozné to nebolo, aj on to preklenul a stal sa apoštolom.
- Som tým, čo si myslím, že si druhí o mne myslia
Niektorí sú v tomto borci, iným je to jedno. Niektoré deti vyrastajú a ani im nenapadne učesať sa alebo nejako o seba dbať. Iné sú, naopak, vedené tak, že dokážu stráviť hodiny tým, že sa trápia nad tým, čo si asi iní myslia o ich výzore.
Je zaujímavé, že podvedome sa snažíme o to, aby si ľudia mysleli o nás to naše vysnívané “ja”, to čím chceme byť. Ak sa to preženie do extrému, je to problém, ktorý súvisí s naším pokriveným charakterom. Ešte väčší problém je ten, ak si vsugerujeme, že si o nás všetci myslia len to najhoršie. Nič nie je viac deprimujúcejšie. Obvykle to vôbec nie je pravda. Stará dobrá múdrosť vraví, že tvoje šťastie nie je v hlave tvojho suseda! Mimochodom, psychológovia sa zhodujú v tom, žeby sme boli prekvapení, ako málo si toho o nás iní myslia. V skutočnosti sa nami vôbec netrápia, vôbec nás neriešia. Sú to len a len tvoje myšlienky, ktoré prilietajú k tvojej hlave ako dravé vtáky a chcú si na nej urobiť hniezdo. Ktosi raz múdro poznamenal: Nemôžeš zabrániť vtákom, aby ťa obletovali, ale môžeš im zabrániť v tom, aby si urobili hniezdo na tvojej hlave.
- Som tým, o čom sú iní presvedčení, že som
Nie je to to isté, čo predtým. Čo si o mne druhí myslia – to je len fikcia, ale toto, o čom sú presvedčení, je bližšie k realite. Oni nemusia mať potuchu, ak im sami nevyjavíme, ako sami o sebe zmýšľame, preto sa ich pohľad môže líšiť od nášho. Ani ich presvedčenie nemá byť pre nás rozhodujúce. Ich presvedčenie môže mať istú výpovednú hodnotu, ale ľudia sa môžu mýliť. Keď sa Ježiša rozhodli ukrižovať, dav bol presvedčený, že je naozaj hodný smrti. Bola to lož, ale oni boli o nej presvedčení.
- Kým som je určené tým, čo si myslí o mne Boh
To, kým skutočne som, nie je len výsledkom predchádzajúcich štyroch vnímaní seba samého, i keď je pravda, že nás ovplyvňujú. Čmeliakovi nikto nepovedal, že pri svojej váhe a veľkosti krídel nemôže lietať, a preto lieta. Ak by mu to niekto povedal, asi by sa len prechádzal. To, čo o nás ľudia hovoria, čo si o nás myslia – to nás ovplyvňuje. Pre nás kresťanov to však nemusí byť určujúce. Rozhodujúce je pre nás to, čo si o nás myslí Boh. To je ako žolík, karta, ktorá prebije všetko – ako najsilnejšia figúrka v šachu, berúca všetky ostatné. Poznávame to v Božom slove a konkrétne v modlitbe. V Rim 12:2 Písmo hovorí, „že sa máme premeniť obnovením svojej mysle.“
Ostane len pravda, holá pravda, celá pravda. A dodávam, že je odiata do bezpodmienečnej lásky. Nie láska za zásluhy – Boh nehovorí: ak budeš dobrý, tak ťa budem milovať, ale hovorí: milujem ťa a milujem ťa a milujem ťa.
- Kým sa stanem je určené tým, čo o mne Boh sníva
Ako sa Boh pozeral na Gedeona? On ho videl ako hrdinu! Hrdinom nebol, ale Boh ho videl cez svoje “okuliare”, ktoré dovidia do budúcnosti. Boh ťa volá hrdinom, lebo sa ním ešte len staneš. Ak sa pozeráš do minulosti, obvykle sa vidíš len ako ten, kto zlyháva. Ak vidíš súčasnosť, vidíš len realitu. Ak sa pozeráš do budúcnosti, môžeš sa stotožniť s tým, že si a budeš hrdinom. Objav samého seba, nájdi zmysel, zámer pre svoj život, prečo si tu, k čomu ťa Boh povolal. Aj keď zabudneš tých pätoro vnímaní samého seba, ktoré som spomenul na začiatku, toto posledné šieste si hlboko vry do pamäti – kým sa stanem, je určené tým, čo o mne Boh sníva.
Autor: Martin Hunčár