V poslednej dobe ma veľmi oslovila kniha Lekcie z biblickej zeme od Clarenca Wagnera. Dozvedel som sa v nej niektoré zaujímavé fakty, ktoré v tomto zamyslení ďalej rozvádzam.
Olivovník nám nie je príliš známy, pretože nerastie v našich zemepisných šírkach. V Izraeli je však najdôležitejší zo všetkých stromov, pretože je zdrojom jedla, svetla, hygieny a uzdravenia. Na viacerých miestach je práve tento strom pripodobnený k Izraelu. Ponaučenie z toho ako rastie, si môžeme vziať aj my.
Olivovník je obrovským požehnaním. Olivy sa používali ako hlavné jedlo, olej sa používal na varenie i na svietenie, dokonca aj ako liek a takisto bol nevyhnutnou súčasťou pomazávania pri Bohoslužbe. Aj my by sme mali byť požehnaním pre naše okolie. Sme povolaní nasýtiť ľudí Božím slovom a tých chudobnejších nakŕmiť aj chlebom. Máme svietiť ako mesto postavené na vrchu a potrebujeme chodiť s Pánom tak blízko, aby mohol cez nás tiecť jeho olej uzdravenia. A nemali by sme zabúdať na to, že na Bohoslužbe máme byť „pomazaní“, bez ohľadu na to, akú dôležitú službu tam zastávame. Ide o to, prísť do chrámu v Duchu, podobne ako Simeon (Luk 1:25-27).
Olivovník poskytuje každému okoloidúcemu tieň pred pražiacim slnkom. Aj my by sme mali „v páľave dňa“ poskytnúť druhým kus neba, oázu pokoja a Božej prítomnosti. Ak ťa ľudia radi stretajú, či navštevujú (hoci iba na chvíľu), je to znamením toho, že si dokážu v rozhovore s tebou odpočinúť a pookriať.
Zaujímavou vlastnosťou olivovníka je, že je takmer nezničiteľný. Bola to olivová vetvička, ktorú priniesla holubica z Noemovej archy. Čokoľvek iné bolo zničené potopou, ale olivový strom vydržal. Dokáže rásť v každých podmienkach, na terasovitých kopcoch, v údoliach, na kamenistej i úrodnej pôde. Takýto by mal byť každý kresťan. Schopný obstáť v každej situácii, v ktoromkoľvek zamestnaní. Pripravený prežiť aj v najtvrdších podmienkach kdesi na konci sveta v Afganistane alebo tiež odolať vábivým pokušeniam v prosperujúcom materiálnom svete.
Zvláštnosťou je, že aj keď olivový strom spálite alebo vytnete, z jeho koreňov vypučia nové výhonky. Niektoré nové stromy vyrastajú z koreňov starých 2000 rokov! Nepripomína vám to niečo? Ježiš a raná cirkev boli stromom, ktorý naozaj donášal veľa ovocia. Nepriateľ sa ho snažil vyhubiť a počas histórie sa neraz zdalo, že sa mu to aj úspešne podarilo. Ale Boh si stále svoju cirkev obnovuje! Aj dnes rastú nové výhonky. Nové zbory, nové hnutia, nové domáce skupiny. Povzbudilo ma, že pestovateľ olivy musí čakať 15 rokov na svoju prvú dobrú úrodu. Aj ja som kresťanom práve 15 rokov a za toto obdobie poznám dobre stav letnično-charizmatických cirkví na Slovensku. Napriek niektorým víťazstvám je dnešný stav stále dosť rozpačitý. Avšak nestrácajme vieru, bratia! Práve teraz prichádza čas na nesenie skutočného ovocia. Bude plodné, chutné, trvalé a hojné!
Nemôžem na záver nespomenúť Pavlove pripodobnenie olivovníka z Rimanov 11. kapitoly, kde výstižne vysvetľuje postoj cirkvi k Izraelu. Prirodzené výhonky sú Izraelský ľud. Kresťania sú pripodobnení k planým ratolestiam, zaštepeným medzi prirodzené vetvy. Nie je tu žiadne miesto pre nadúvanie a aroganciu, čo sa v dejinách vo vzťahu nás kresťanov k Židom často dialo. A napokon, je len jeden strom, ktorého sme súčasťou, čo jasne poukazuje na našu spätosť s Božím ľudom Izraela.