Radikálna reformácia v našich končinách
V minulom čísle sme sa venovali hnutiu anabaptistov (novokrstencov), ktoré patrilo k tzv. radikálnej vetve reformácie. Toto hnutie, ktoré vzniklo vo Švajčiarsku, dalo zrod prvej nezávislej cirkvi svojej doby a napriek prenasledovaniu (alebo práve vďaka nemu) sa dostalo aj do ďalších krajín. Medzi prvé patrila južná Morava a časti na západe Slovenska.
Začiatky anabaptizmu na Morave sa spájajú s menom Balthasara Hubmeiera, ktorého sme spomínali už v minulom článku. Tento bavorský rodák bol snaživým teológom. Zaujímavosťou je, že doktorský titul získal u Johanna Ecka, zanieteného protivníka Martina Luthera a reformácie, ktorý sa o Hubmeierovi ako o študentovi vyjadroval veľmi pochvalne. Hubmeier však začal viac a viac vnímať potrebu reformy cirkvi a časom sa dostal do skupiny okolo Conrada Grebela, ktorá sa názorovo uberala smerom k anabaptizmu. Keď bol Hubmeier pokrstený, anabaptisti získali zdatného teológa, ktorý pri dišpute dostal do rozpakov aj samotného Ulricha Zwingliho, vodcu švajčiarskej reformácie, keď poukázal na to, že Zwingli sám kedysi vyhlasoval krst detí za biblicky neopodstatnený. V dôsledku toho Hubmeier čelil väzeniu aj mučeniu, pri ktorom svoje stanovisko odvolal, čo neskôr veľmi ľutoval. Napokon utiekol na Moravu.
Morava bola v tomto období veľmi zaujímavou oblasťou. Jednak bola ešte stále pod vplyvom husitského hnutia spred sto rokov, a jednak bola vďaka relatívnej nezávislosti tamojšej šľachty dosť tolerantnou krajinou. Preto niet divu, že tu hľadali útočisko prenasledovaní utečenci z Tirolska, Bavorska, Württemberska, Hesenska aj Švajčiarska. Hubmeier prišiel na Moravu v júli 1526 a v Mikulove sa mu podarilo úspešne premeniť nemecky hovoriaci luteránsky zbor na anabaptistické spoločenstvo. Pôsobil tu asi jeden rok a za ten čas pokrstil najmenej šesťtisíc ľudí. Jeho práca sa darila a nazývali ho „patriarchom z Mikulova“. Ani tunajšia tolerancia však netrvala večne a keď v roku 1527 Ferdinand I. Habsburský získal český trón, Hubmeiera vydali rakúskym úradom. Tentoraz napriek mučeniu svoju vieru neodvolal a 10. marca 1528 ho vo Viedni upálili. O niekoľko dní nato jeho manželku utopili v Dunaji. V takýchto bolestiach sa rodila prvá cirkev nezávislá od štátneho zriadenia.
Kým anabaptizmus na Moravu priniesol Hubmeier, anabaptistov pevne zorganizoval Jakub Hutter (klobučník), kazateľ, ktorý sa živil výrobou klobúkov a ktorý prišiel z Tirolska. Aj on na Moravu utiekol pred prenasledovaním. Kým Hubmeier nebol názormi celkom typický anabaptista, ale obhajoval nutnosť svetskej vlády a tvrdil, že vláda môže byť aj kresťanská, pod Hutterovým vedením anabaptistické komunity dosiahli vyšší stupeň sebestačnosti a nezávislosti. Typickým sa pre nich stal život v uzavretých komunitách, tzv. dvoroch (nem. haushaben, podľa čoho ich volali habánmi), ktoré boli dobre ekonomicky organizované, vďaka čomu prežili aj mnoho prenasledovaní. Podľa Huttera ich volali aj hutteritmi.
Na Slovensku sa habáni usadili na Spiši a na Záhorí, preslávili sa svojou keramikou.
Neskôr musel Hutter utekať pred prenasledovaním a z tohto obdobia sa zachovalo osem listov, ktoré napísal bratom a sestrám. Napokon ho čakal podobný osud ako Hubmeiera – v Tirolsku ho zatkli a v januári 1536 upálili.
Hnutie sa napriek tomu ďalej rozvíjalo a aj vplyvom prenasledovania sa šírilo na nové miesta. Na Slovensku sa habáni usadili na Spiši a na Záhorí, najmä v obciach Sobotište, Veľké Leváre, Brodské a Častkovce. Systém spoločného hospodárenia pretrval až do 17. storočia, čo možno hodnotiť ako ekonomický zázrak. Habáni boli známi ako usilovní všestranní remeselníci, ale najviac sa preslávili habánskou keramikou, ktorej technológia si našla všeobecné uplatnenie v ľudovej výrobe. Od konca 17. storočia sa na Slovensku postupne asimilovali, ale dodnes po svete existujú ich komunity, najmä v USA a Austrálii.
Zdroje:
Pavel Hanes: Dejiny kresťanstva. Banská Bystrica: Trian, 2007
Wikipédia – Slobodná encyklopédia