Ulrich Zwingli (1484 – 1531)

Švajčiarska reformácia

V posledných dvoch číslach sme sa zaoberali postavou Martina Luthera, hlavného zástupcu nemeckej reformácie. Zhruba v tom istom období sa však podobný reformný pohyb spustil aj na mnohých iných miestach Európy. Jedným z hlavných ohnísk reformácie mimo Nemecka bolo Švajčiarsko. Hlavnými protagonistami švajčiarskej reformácie boli najprv Ulrich Zwingli v Zürichu a neskôr Ján Kalvín v Ženeve. Okrem toho vo Švajčiarsku vznikol aj radikálnejší reformný prúd anabaptistov, o ktorých si povieme v inom článku.

Ulrich Zwingli sa narodil v roku 1484 vo Wildhause ako syn dedinského úradníka. Študoval na univerzite vo Viedni a neskôr v Bazileji, v centre  renesančného humanizmu. Pod vplyvom učenia Tomáša Wyttenbacha, ktorý ho viedol k uznávaniu Biblie ako jedinej autority, sa mu otvorili oči a začal vidieť neporiadky v cirkvi, zvlášť vo veci odpustkov, keďže si uvedomil, že odpustenie hriechov je jedine v Kristovej krvi.

Po štúdiách sa na pozvanie obyvateľov stal kňazom v Glare. Zwingli mal do tohto času za sebou len neveľa štúdia teológie a venoval sa skôr politike. Teraz začal viac študovať teológiu, okrem iného aj gréčtinu, aby mohol čítať Novú zmluvu v origináli. V tomto čase sa dostal do kontaktu s Erazmom Rotterdamským, ktorý mal naňho oslobodzujúci vplyv. Hoci Zwingliho život v Glare nebol bezúhonný, nepokazilo to jeho reputáciu, ako kňaza si ho vysoko vážili. Ľudia ho radi počúvali pre jeho výrečnosť. Nezriedka používal aj satiru. Medzitým okrem Glaru začal pôsobiť aj v Einsiedelne, kde si časom získal povesť vynikajúceho vlastenca, kazateľa a učenca a priatelia ho navrhli za kňaza do Zürichu, aby získal ešte väčší vplyv.

Švajčiarska reformácia sa oproti nemeckej celkovo viac usilovala aj o reformu spoločnosti ako takej a mala teda tiež politickú stránku. To bolo dané aj pomerne veľkou nezávislosťou vtedajšieho Švajčiarska, ktoré bolo len formálne súčasťou Svätej rímskej ríše. Skladalo sa z relatívne nezávislých kantónov a keď zürišský kantón neskôr zakázal zahraničnú službu žoldnierov, ktorí zvykli slúžiť aj v pápežských vojskách, znamenalo to de facto rozchod mesta s pápežom. Tým mala reformácia pred sebou o dosť ľahšiu cestu ako v Nemecku. V neskorších rokoch sa v Zürichu uplatňovala plošne pod dohľadom mestskej rady.

Keď sa v roku 1519 stal 34-ročný Zwingli pastorom v Zürichu, na rozdiel od zaužívanej praxe začal v kázňach postupne čítať evanjelium Matúša, pričom ho priebežne vykladal. Pokračoval Skutkami apoštolov, novozmluvnými listami a napokon Starou zmluvou. Tento systematický výklad Biblie priniesol cirkvi citeľný morálny aj všeobecný prospech. V roku 1519 Zwingli takmer zomrel počas moru. Vtedy zažil osobné obrátenie a sľúbil Bohu, že ak ho ušetrí, zasvätí celý svoj život službe Kristovi.

V jeho kázňach sa postupne odhaľovalo, čomu naozaj verí. Čoraz viac bolo vidieť, že sa neraz odchyľuje od tradičného katolíckeho učenia. Mníchov obvinil z leňošstva a prepychového života. Odmietol uctievanie svätých a zdôrazňoval, že je potrebné rozlišovať medzi skutočnými a fiktívnymi príbehmi. Spochybnil tradičné chápanie pekelného ohňa, a tvrdil, že nepokrstené deti nie sú zatratené. Nevyžadoval predpísané pôsty, karhal skazenosť v cirkevnej hierarchii. Omšu nahradil inou liturgiou. Vo všetkom sa pritom stále odvolával na Bibliu ako jediný základ svojho učenia. Pre kňazov požadoval slobodu oženiť sa. Ako v tých časoch nebolo nezvyčajné, Zwingli sám žil v neoficiálnom zväzku, ktorý po roku 1525 verejne ohlásil. S manželkou Annou mal štyri deti.

Reformácia sa šírila aj do iných častí Švajčiarska a Zwingliho myšlienky sa dostali aj k Lutherovi. Tu sa naskytla možnosť spojiť sily a Luther s Zwinglim sa stretli v Marburgu, kde sa rozprávali o svojich zisteniach. V mnohých bodoch sa zhodli, ale rozišli sa na učení o Pánovej večeri, a tak sa na spolupráci nedokázali dohodnúť.

Nádej na spojenie s luteránskym hnutím bola dôležitá aj z politického hľadiska. Po jej zmarení ostal zürišský kantón vystavený protiútoku kantónov, ktoré zostali katolícke. V druhej bitke pri Kappeli v roku 1531 bol Zürich porazený a Zwingli ako 47-ročný zahynul na bojisku. Zostalo po ňom rozbehnuté reformačné hnutie, ktoré sa potom spojilo s neskorším ženevským prúdom reformácie pod vedením Jána Kalvína.

Zdroje:
Pavel Hanes: Dejiny kresťanstva. Banská Bystrica: Trian, 2007
Wikipédia – Slobodná encyklopédia

Tomáš Póčai