Svetový pamätný deň holokaustu
Každoročne si v januári pripomíname Svetový pamätný deň holokaustu, ktorý bol stanovený Valným zhromaždením OSN na počesť oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau v Poľsku (27.1.1945). Po príhovore pastora Petra Čuříka a Petra Šveca z ICEJ sa slova ujal pozvaný rečník – Grigorij Mesežnikov, slovenský politológ pochádzajúci z Ruska. Na Slovensku žije už 33 rokov, má tu rodinu, priateľov a napriek tomu, že ho pred niekoľkými rokmi fyzicky napadli, cíti sa tu doma. Spolu s Martinom Bútorom založili v Bratislave Inštitút pre verejné otázky (IVO), ktorého je od roku 1999 prezidentom.
Téma tohtoročnej prednášky bola „Konšpiračné teórie, Židia a antisemitizmus“. 150 účastníkov večera so záujmom počúvalo o sociálnych a historických aspektoch konšpiračných teórií. V druhej časti prednášky sa pán Mesežnikov venoval problematike antisemitizmu a priniesol mnohé prekvapujúce štatistické zistenia. Vedeli ste napríklad, že podľa prieskumov si až 51 % občanov SR myslí, že štát by nemal stále pripomínať prenasledovanie Židov počas druhej svetovej vojny? Je potešujúce, že na pôde Európskeho parlamentu vznikla iniciatíva (Európska koalícia pre Izrael, www.ec4i.org), ktorej cieľom je „vyjadriť nesúhlas s rastúcim antisemitizmom vo svete a vysloviť solidaritu s tými, ktorí stratili svojich blízkych v najtemnejšej hodine európskej histórie, ktorú voláme holokaust.“ Naša krajina, ktorá dokonca vyznávala kresťanské hodnoty, v onej temnej dobe úplne zlyhala, keď sme z nášho územia na istú smrť vyviezli okolo 90 tisíc Židov. Aj preto je dôležité, aby sme sa uistili, že sa to nikdy viac nebude opakovať.
Rozhovor s Grigorijom Mesežnikovom
Môžete nám v stručnosti vysvetliť, aké videnie sveta majú ľudia, ktorí veria konšpiračným teóriám?
Vždy je to založené na presvedčení, že existuje skrytá, vplyvná skupina. Táto potom ovláda väčšinu – ľudí, ktorí sa nechajú ľahko zmanipulovať. Oni sami sa považujú za malú skupinu poznajúcu pravdu a musia odhaľovať sprisahanie. Pochopiteľne, aby sa im to podarilo, potrebujú vytvoriť obraz nepriateľa a následne ho démonizovať.
Ako sa pozerajú na spoločnosť?
Podľa nich sa nič nedeje len tak, náhodou. Všetko má vraj skrytý zámer. Bežná je aj premisa, že „nič nie je také, ako sa javí“ a „všetko je vzájomne prepojené“. Je štatisticky zistené, že ľudia, ktorí veria jednej konšpiračnej teórii, obyčajne veria aj iným.
Je možné konšpiračné teórie aj nejako roztriediť?
Áno. Prvý typ vysvetľuje konkrétne udalosti, napríklad november 1989 alebo pád Dvojičiek. Potom sú to systémové konšpiračné teórie, v ktorých sa jednotlivé skupiny a organizácie (napr. židia, slobodomurári alebo cirkev) usilujú o realizáciu svojich cieľov vo svete. Môžeme hovoriť aj o superkonšpiráciách, poskytujúcich „celistvý“ pohľad na svet, napríklad Protokoly sionských mudrcov.
Zakladajú sa Protokoly sionských mudrcov aspoň čiastočne na pravde?
Celé je to podvrh. Zahraničné publikácie už dávno dokázali, že autorom je člen cárskej ochranky Golovinský, ktorý chcel presvedčiť cára Mikuláša II, že Židia pripravujú svetovládu. Zistilo sa tiež, že veľká časť diela je skopírovaná z pamfletu Dialóg v pekle medzi Machiavellim a Montesquieuom od francúzskeho satirika Maurica Jolyho.
Ako je možné, že konšpiračným teóriám stále verí toľko ľudí?
Veria im najmä tí, ktorí majú pocit, že nemôžu ovplyvňovať vývoj okolo seba. Často sú to ľudia, ktorí nemajú identitu. Ich nárastu pomáhajú od 60-tych rokov minulého storočia aj masovokomunikačné prostriedky. A ak zlyhávajú politici a iné dôležité inštitúcie, priestor pre konšpiračné teórie sa ešte zväčšuje. O niečo silnejšie podhubie majú v krajinách, kde nie je tradícia demokracie, aj preto sa im darí v postkomunistických krajinách viac než v západnej Európe. Nahrávajú tomu aj sociálne následky reforiem, historicky zdedené nacionalistické stereotypy, ideologické dedičstvo totalitných režimov a komplikovaný vzťah k susedným krajinám a národom.
Existujú aj nejaké výskumy, ktoré to potvrdzujú?
Samozrejme. Je zarážajúce, že až 63 % našich občanov si myslí, že túto krajinu neriadi vláda a nikto nevie, kto ťahá nitky v pozadí. Viac ako polovica obyvateľstva je presvedčená, že zo zákulisia kontrolujú Slovensko medzinárodné finančné skupiny a tretine sa zdá, že sa nás snažia ovládať iné krajiny.
Sú voči týmto teóriám veriaci náchylnejší? Mám taký pocit, že niektorí z nich sú o trochu viac dôverčivejší a ich viera hraničí niekedy s naivitou…
Náboženské vierovyznanie by tomu malo brániť, intuitívne sa mi zdá, že konšpiračné teórie s vyvolávaním nenávisti voči druhým skupinám by mali byť kresťanom cudzie. Ale seriózny výskum s takto položenou otázkou sa ešte neuskutočnil.
Aké podoby má antisemitizmus na Slovensku?
Otvorené protižidovské postoje a extrémistický antisemitizmus je zriedkavý. Nemáme politickú stranu, ktorej by takáto agenda bola nosným programom. Skôr sa stretávame s glorifikáciou vojnového slovenského štátu, čo ukazuje na stratu historickej pamäte. Najčastejšie sa to prejavuje v protiizraelských postojoch, i keď slovenská zahraničná politika, na rozdiel od niektorých európskych krajín, ktoré sú skôr propalestínske (napríklad Nórsko alebo Belgicko), je voči Izraelu mierne pozitívna alebo neutrálna.
Môžeme teda povedať, že antisemitizmus u nás nie je taký rozšírený ako inde?
Na Slovensku je o niečo priaznivejšia situácia, napríklad v porovnaní s Maďarskom, kde strana Jobbik má silné preferencie, ale zdá sa, že Česi sú na tom lepšie. Musíme si uvedomiť, že Židov máme na Slovensku len veľmi málo. Nie je to ako pred vojnou, keď ich ľudia denne stretávali v ich obchodíkoch. Druhým dôvodom je absencia moslimskej komunity. Týchto prisťahovalcov je u nás ešte menej než Židov. Nesúdim teraz islam ako náboženstvo, len konštatujem, že v krajinách, kde tvoria početné komunity (Francúzsko, Švédsko, Veľká Británia), sa práve z ich radov formujú silné protižidovské nálady.
Takže antisemitizmus je u nás na ústupe?
Nedá sa na to tak jednoducho odpovedať. To, čo som uviedol, by nás nemalo upokojiť, lebo napriek smutnej histórii si len tretina obyvateľov myslí, že úlohou štátu by malo byť pripomínanie si prenasledovania Židov počas slovenského štátu. K Izraelu, podľa prieskumov, pociťujú ľudia ešte menšie sympatie ako k Indii alebo Turecku. A stále panuje presvedčenie, že Židia často fungujú v utajení, v pozadí, chcú získať dominantný vplyv vo svete a ovládnuť globálnu ekonomiku. Na druhej strane by ľudia nič nemali proti tomu, ak by mal byť ich sused Žid. V takomto porovnaní vyznievajú horšie Maďari, prisťahovalci a najmä Rómovia.
Sú názory politikov len akousi výslednicou verejnej mienky voči Izraelu alebo ju sami svojimi názormi formujú?
Antisemitizmus sa mi dnes nejaví ako efektívny nástroj na politickú mobilizáciu na Slovensku.
Je téma holokaustu stále živá v Izraeli?
Áno, stále v spoločnosti rezonuje, dokumentuje to aj tohtoročná návšteva 60-tych členov izraelského parlamentu (Knessetu) v Osvienčime. Súvisí to aj s úlohou odovzdať tieto vedomosti ďalšej generácii, keďže očitých svedkov je čoraz menej. Prispieva k tomu aj to, že Izraelčania sa cítia dnes viac ohrození než v minulosti, keďže medzinárodná mienka je často pri hodnotení situácie na Blízkom východe naklonená proti nim. Nezabúdajme tiež, že radikálny islamistický Irán je stále hrozbou pre židovský štát.
Otázky kládol Martin Hunčár