Ako sa dá zvládať stres? Existuje východisko? Dá sa predchádzať vyhoreniu?
Tu je definícia stresu z Wikipédie: „Stresom sa rozumie psychický stav človeka, ktorý je buď priamo ohrozovaný alebo ohrozenie očakáva a pritom nieje presvedčený, že jeho obranná reakcia proti nepriaznivým vplyvom bude dostatočne silná. Stresová odpoveď má slúžiť k riešeniu situácie mobilizovaním všetkých síl organizmu.“
Stres môže byť len otázkou určitého obdobia, po ktorom často príde fáza regenerácie. Musíme si však dávať pozor na to, aby stresové obdobia nevyústili do vyhorenia, ktoré sa dá definovať ako taký stav duše a tela, pri ktorom začíname pravidelne viac dávať ako prijímať. Následky môžu byť neblahé a dlhodobé.
Tu je niekoľko typov ako ustáť stresové obdobia tak, aby sme žili v neustálej vitalite a zároveň ostávali výkonní v práci či v službe Pánovi.
- Rozlišuj medzi urgentným a prioritným. Čím viac sa od nás vyžaduje, tým ťažšie je udržať si správne priority. Mnoho „vecí“ na nás doslova „kričí“ s neodbytnosťou, ktorá sa nedá len tak ľahko ignorovať. Náš stôl alebo kalendár je plný naliehavých schôdzok, termínov a úloh. V tom sa potrebujeme naučiť, čo je naozaj prioritné a čo sa tak len tvári. Veci, ktoré sú naozaj prioritné sú zároveň urgentné, no nie všetko, čo sa javí ako urgentné je aj prioritné. Väčšinou máme tendenciu venovať sa oblastiam, v ktorých sa dobre cítime, alebo na ktoré máme najväčšie obdarovanie. Tieto však nemusia byť vždy identické s tým, čo si naozaj zasluhuje našu najvyššiu pozornosť v danom čase. Pamätaj si, že nie všetko, čo najviac kričí, má na sebe visačku najvyššej naliehavosti. Pros Pána o múdrosť ako to rozpoznať a nauč sa robiť aj tie veci, ktoré ti nepôsobia najväčšiu radosť, no sú súčasťou tvojej zodpovednosti. Keď ich urobíš (niekedy so sebazaprením), budeš udivený ako sa ti uľahčí.
- Nauč sa uvaľovať svoje starosti na Pána. „Uvaľte každú svoju starosť na neho, lebo on sa o vás stará!“ (1Pet 5:7). Apoštol Peter tu použil veľmi dynamické slovo uvaľte, ktoré v sebe obsahuje istú razanciu, odvahu a rozhodnosť. Keď si urobil všetko, čo si v ten deň stihol, odchádzaj z práce s radosťou napriek tomu, že ešte všetko nie je doriešené. O reformátorovi Martinovi Lutherovi sa traduje, že keď si večer líhal k spánku, pozrel von oknom a pýtal sa Boha: „Je to tvoj svet alebo môj?“ Boh ho uistil, že svet patrí jemu, Bohu. Luther na to odpovedal: „Tak sa oň staraj!“ Druhá otázka znela: „Je Cirkev tvoja alebo moja?“ Odpoveď bola zrejmá, samozrejme, že Božia! Luther sa potešil a odpovedal: „V poriadku, tak sa o ňu dobre staraj, ja idem spať!“ Raduj sa v Pánovi neustále a nedovoľ problémom, aby ti kradli nadšenie zo života. Nech tvoja rodina vie, že majú šťastného otca (či matku, syna, dcéru). Keď budeš robiť svoje najlepšie a potom sa spoľahneš na Hospodina, uvidíš ako bude Boh bojovať v tvoj prospech. Ako tie ženy, ktoré išli v nedeľu ráno k hrobu nášho Pána a rozmýšľali, „kto nám odvalí kameň odo dverí hrobu?“ Na strednom východe bolo zvykom pochovať zosnulého do jaskyne a otvor zavaliť oválnym balvanom, ktorý mohol vážiť až dve tony. Biblia však hovorí, že „keď pozreli, videli, že je kameň odvalený; lebo bol veľmi veliký“ (Mar 16:4).
- Plánuj! Niektoré veci v živote sa nám vymknú spod kontroly jednoducho preto, lebo sme nedostatočne plánovali. John Maxwell hovorí, „ak si zlyhal v plánovaní, naplánoval si si zlyhanie.“ Často si vytvárame zbytočný stres iba tým, že sme veci nedobre naplánovali a tak sa dostali do časovej tiesne. Takéto obdobie vytvára priestor na telesné reakcie, naštrbenie vzťahov či extrémne psychické a fyzické vypätie, ktorého následok sa môže prejaviť až neskôr. Urob si zoznam vecí , ktoré potrebuješ urobiť. Napíš si ich a postupne odškrtávaj urobené. Mám dobrú pamäť a často som touto radou pohŕdal. Ale zistil som, že len nosenie úloh v tvojej mysli a neustále „prehrávanie“ toho zoznamu (aby si naň nezabudol), môže spôsobovať zbytočný stres a únavu.
- Regeneruj! Potrebuješ mať v živote priestor na odpočinok. Nájdi to, čo ti v živote vyhovuje. Šport, dobrá kniha, kvalitná hudba, dobrí priatelia, čas strávení s rodinou, rybárčenie, posedenie pri káve, dobrý film, odpočinok na chate, prechádzka prírodou… Tvoja duša i telo majú reálne potreby a ich ignorovanie alebo prehliadanie neprináša úľavu. Niekto raz vtipne poznamenal, že „Boh stvoril tvoje telo tak, aby pri dobrej údržbe vydržalo celý život :-). Čo povieš na to? Nestaňme sa novodobými gnostikmi, ktorí za dobré považujú len duchovné. Boh ťa stvoril ako komplexnú bytosť a stará sa o každú oblasť tvojho života. Na čo budeš spomínať, keď raz budeš na dôchodku? Čo ti uprostred povinností prináša najväčšie potešenie? Boh je k nám taký dobrý! Verím, že má pre nás prekvapenia na každý deň. Nedávno som dostal na Skype takúto správu: „Aké máš číslo nohy?“ Bez pozdravu, oslovenia či zbytočných rečí :-). No keďže to bol priateľ, odpovedal som pravdivo a bez okolkov: „44 alebo 45“. O týždeň mi niekto doručil úplne nové „lakovky“. Veľmi som sa potešil, no boli bez šnúrok. Ja však nemám rád takéto „násuvky“, lebo mi nikdy nesadnú. Napriek tomu som si tieto s nedôverou vyskúšal! Boli to 44 a ½ , čo nebýva ľahké zohnať. Ostal som naozaj prekvapený – sadli mi totiž ako uliate; ani sa nevyzúvali ani netlačili, jednoducho dokonalé, akoby vyrobené práve pre mňa. Boh ma potešil a ukázal, že sa o mňa stará.
Nemyslím si, že nároky života budú klesať. Zvlášť, ak žiješ s Bohom a si mu poslušný, postupne bude od teba viac vyžadovať. Nezabudni však na to, že s každou novou úlohou ti dáva aj hojnosť milosti na jej zvládnutie. Rovnako však budeš potrebovať dobre spravovať svoj vlastný život: Nebáť sa rozlišovať medzi urgentným a prioritným a robiť i veci, ktoré ťa nebavia; naučiť sa uvaliť starosti na Pána potom, ako si urobil svoje najlepšie; kvalitne plánovať, aby si sa vyhol zbytočným stresom; a nezabúdať na potrebu regenerácie a odpočinku. Takýmto spôsobom ťa Boh bude môcť používať na svoju slávu dlhodobo bez toho, aby si vyhorel či stratil radosť zo života.