O VZŤAHOCH, MANŽELSTVE A VÝCHOVE DETÍ
“To najdôležitejšie pri budovaní rodiny je naša prítomnosť” (Robert EKH)
Na svet sme priviedli sedem detí, šesť dievčat a chlapca. Teraz, keď píšem túto knihu, majú už štyri najstaršie deti, chlapec a tri dievčatá, svoje vlastné rodiny. Zvykol som žartovať, že každý Indián má tulec plný troch, štyroch, alebo piatich šípov, podľa toho, koľko sme práve mali.
Je zaujímavé, ako spoločnosť prijíma a posudzuje mladé rodiny. My máme 24-ročný rozdiel medzi najstarším a najmladším dieťaťom: dcéra Linda sa narodila v roku 1972 a dcéra Louise v roku 1996. Manželka Åsa rodila deti v sedemdesiatych, osemdesiatych i deväťdesiatych rokoch. Žili sme v období útlaku motivovaného socialistickou ideológiou, ktorý museli znášať mladé rodiny v priebehu posledných 40 rokov.
Od rodičov sa tvrdo vyžadovalo, aby obaja chodili do zamestnania a nechávali deti v škôlke či v opatrovateľskom centre. Z Božej milosti a s jeho pomocou sme tomuto tlaku odolali a spravili to, čo pokladáme za najdôležitejšie – odovzdali sme svojim deťom to, čo máme. Åsa zostala doma s každým dieťaťom, kým nemalo šesť rokov a nezačalo chodiť do školy. V jej prípade to znamenalo, že bola ženou v domácnosti takmer tridsať rokov, s niekoľkými prestávkami, v ktorých sa venovala hlavne štúdiu.
Deti sú vždy súčasťou nás samých a toho, čo robíme, či už v cirkvi, doma, alebo kdekoľvek inde.
Každá rodina si musí, prirodzene, nájsť vlastnú cestu a riešenia zložitých situácií. Slobodní rodičia majú očividne ťažšiu úlohu, keďže musia plniť rolu oboch rodičov, a zároveň živiť rodinu. V každodennom zápase o rodinu sú ozajstnými hrdinami. Zaslúžia si našu podporu a obdiv! Mnohí sme plávali proti prúdu, študovali sme a pracovali na zmeny, snažili sme sa zabezpečiť rodinu po finančnej stránke a popritom sa venovali výchove detí. Dávali sme im skôr lásku ako peniaze, skôr blízkosť než spoločenské postavenie. Či to neľutujeme? Určite nie!
Keby som mal zhrnúť, čo je najdôležitejšie pri budovaní rodiny na biblickom základe, povedal by som: naša prítomnosť.
Manželský rast
Každý vzťah prechádza určitými fázami – náročné obdobia sa striedajú s chvíľami šťastia. Nick a Sil
a Lee, autori manželského Alfa kurzu, vravia, že väčšina manželstiev prechádza
štyrmi štádiami, ktoré možno prirovnať k štyrom ročným obdobiam. Nie je to veda, v ktorej môžeš dospieť k presným záverom, ale niektorí z vás sa s týmto opisom určite ľahko stotožnia.
1. Jar
Jar je obdobím novôt, očakávania a vzrušenia. Možno ju prirovnať k počiatkom manželstva, keď sme mladomanželmi; k prvým rokom, v ktorých objavujeme a hlbšie spoznávame jeden druhého a dozvedáme sa nielen veci, ktoré sa nám páčia, ale aj veci, ktoré nás rozčuľujú. Prichádzame na to, v čom sme rozdielni, ale ostávame v nádeji, že sa rozdiely naučíme akceptovať. Pochopíme, že nemá zmysel snažiť sa meniť partnerovo správanie.
2. Leto
Pre väčšinu ľudí to je mimoriadne aktívny čas: mnohí intenzívne pracujú, budujú si kariéru, alebo študujú a zároveň privádzajú na svet deti. V dôsledku týchto aktivít môže manželstvo utrpieť, najmä ak si neuvedomíme, že vzťah medzi manželmi si stále vyžaduje čas a pozornosť. Novopečení rodičia často opisujú, ako sa vzťah medzi nimi postupne vytrácal a nahrádzal ho vzťah k prvému dieťaťu. V tomto období je treba venovať pozornosť rozvíjaniu manželského vzťahu. Ako sa hovorí: „Najlepší spôsob, ako milovať svoje deti je milovať svoju manželku.“
3. Jeseň
Jeseň charakterizuje premenlivé počasie a zvýšená pravdepodobnosť búrok: Pripomína to čas, keď sú v dome tínedžeri. Deti dospievajú a hormóny s nimi robia svoje. Väčšina rodičov sa kvôli svojim deťom znepokojuje, takže toto obdobie je emocionálne vyčerpávajúce. Manželia obzvlášť potrebujú vzájomnú podporu. Musia sa dohodnúť, ako pristupovať k výzvam, ktoré pred nich kladie náš tínedžer.
4. Zima
Je to obdobie zníženej aktivity. Rodičia sa tešia na čas, keď deti „vyletia z hniezda“, a oni budú mať viac času jeden pre druhého. Iní majú opačnú skúsenosť. Zisťujú, že sa vzájomne odcudzili, keď dovolili deťom, kariére a ďalším aktivitám obrať ich o všetok čas, energiu a pozornosť. Už sa nemajú o čom rozprávať. To je dôvod, prečo je v tomto období najvyššie percento rozvodovosti. K rozvodom nedochádza náhle, sú skôr dôsledkom dlhodobého, postupného vzďaľovania sa, ktoré možno partneri ani nepostrehli, pretože prebiehalo pozvoľna. Uvedomme si, aké je dôležité, aby sme nášmu manželskému vzťahu naďalej pripisovali maximálnu dôležitosť a svojho partnera nebrali ako samozrejmosť. Náš vzťah bude taký, aký si spoločnými silami vytvoríme. Prídu obdobia, keď budeme mať pocit, že sa jeden druhému z nejakého dôvodu vzďaľujeme; preto nám musí byť jasné, že prehĺbenie dôverného vzťahu stojí za všetku námahu.
Ten, kto sa rozvádza, sa nijako nevyhne bolesti. Herec Michael Caine povedal o svojom rozvode s manželkou Patriciou: „Keby som bol vedel, aké to bude bolestivé, vytrval by som vo zväzku za každú cenu.”
Mať víziu v manželstve je dôležité
Väčšina ľudí sníva o šťastnom manželstve „na celý život“, ale tento sen sa nesplní, ak len snívate. Musíte na tom pracovať. V manželstve sa treba neustále prispôsobovať inej ľudskej bytosti, čo nie je vždy ľahké. Zahŕňa to duchovné, emocionálne i fyzické aspekty vzťahu, ktoré sú navzájom prepojené. Je to jednota, v ktorej sa dva ľudské životy stávajú jedným z lásky. Manželstvo je povolaním k službe, priateľstvu a obeti, a ak nás má uspokojiť, žiada si to intimitu vo všetkých oblastiach.
Ak manželský pár povie: „Nevyšlo to tak, ako sme čakali,“ polovica problému môže spočívať v tom, že si nikdy nesformulovali svoje očakávania. Mnoho manželstiev sa ocitne v stave akejsi otupenosti a priemernosti, pretože im chýba jasný zmysel a spoločné ciele.
1. Vízia pre váš duchovný život
Vízia sa týka túžby, súvisiacej s tým, ako chcete v živote slúžiť Bohu, a to ako jednotlivci, ale aj spoločne. Aký máte vzťah k Cirkvi? Aké máte dary? Ako ich môžete spolu rozvíjať a používať? Modlíte sa spolu?
2. Vízia pre váš manželský vzťah
Po akom vzťahu túžite v súčasnosti, aký vzťah by ste si priali mať o rok, päť, desať či dvadsať rokov? Týka sa všetkých oblastí vášho spoločného života. Napríklad:
- Budeme si navzájom prejavovať viac a viac úcty.
- Povieme jeden druhému aspoň jeden kompliment denne. Budeme sa počúvať bez prerušovania, a to aj vtedy, keď sa nezhodneme.
- Naša vzájomná láska bude rásť. Vyznáme si navzájom lásku najmenej raz denne. Budeme sa partnera denne pýtať, ako mu môžeme pomôcť.
- Obohatíme náš milostný život. Budeme si nahlas čítať z kresťanskej knihy o sexe a snažiť sa o to, aby bol náš sexuálny život tvorivý, uspokojujúci a vzrušujúci. Pomilujeme sa najmenej raz týždenne.
- Budeme sa usilovať o vzájomné porozumenie, budeme pohotovejšie chápať, ako vidí veci ten druhý, nebudeme otáľať s prosbou o odpustenie, a budeme si odpúšťať, ak to bude potrebné.
3. Vízia pre váš spoločenský život
Ste stvorení ako spoločenské bytosti, ktoré sa rozvíjajú a rastú vo vzťahoch k iným. Ako veriaci stojíte pred výzvou žiť pre druhých a osloviť ľudí okolo seba, pomáhať iným kresťanom a zasiahnuť stratených. Toto sa týka vás ako manželského páru, i ako rodiny. Ako pár máte spoločné poslanie; nechávať si lásku iba pre seba samých je devastujúce. Ak spoločne slúžite iným a pomáhate im, vaša jednota sa prehlbuje.