Každý z nás bude žiť na veky! Keďže sme tak ponorení do časnosti a starostí tohto sveta, niekedy nám neostáva veľa času na premýšľanie o večnosti. Navyše, keďže je to úplne nová dimenzia života, ktorú nemáme s čím porovnať, neľahko sa nám večnosť predstavuje. Jedného dňa sa však všetci postavíme pred súdnu stolicu Kristovu, aby boli naše životy spravodlivo ohodnotené:
„Lebo my všetci sa musíme ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby si jeden každý odniesol to, čo načo vykonal skrze telo, už či bolo dobré či zlé” (2Kor 5:10).
Vďaka Bohu, už nebudeme súdení ohľadne toho, či pôjdeme do neba alebo do pekla! Ten súd sa odohral vo chvíli, kedy sme pozvali Krista do svojho života a učinili ho svojím Pánom. Niet divu, že Ježiš povedal, že ktokoľvek v neho uverí „má večný život a nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do života“ (Ján 5:24). To je úžasná zvesť! Ježiš prehlásil, že sme už prešli zo smrti do života a dokonca už teraz máme večný život. Preto povedal, že naša radosť by nemala spočívať len v tom, nakoľko víťazíme v tomto živote, ale konštantným zdrojom našej radosti má byť fakt, že naše mená sú zapísané v Knihe života (Luk 10:19); to nám totiž dáva istotu spásy.
Ale existuje súd, na ktorý prídu všetci veriaci, Biblia ho nazýva súdna stolica Kristova. Tam sa rozhodne o tom, koľko odplaty si odnesieme za to, nakoľko sme boli poslušní Pánovi po svojom obrátení. Pavol si bol toho veľmi dobre vedomý a dodáva:
“A preto sa aj všemožne snažíme, aby sme, buď že dlejeme doma v tele buď že sme von z domova, jemu sa ľúbili“ (2Kor 5:9).
Nakoľko sa ty usiluješ ľúbiť Pánovi? Pavol hovorí, že sa usiluje „všemožne“, teda zo všetkých síl. Možno sa zľakneš, že to je zákonníctvo. Nie je! Je to prirodzená túžba každého, kto je naozaj zaľúbený. Cirkev je pripodobnená neveste a Kristus ženíchovi. Nevesta má oči len pre svojho budúceho manžela. Všemožne sa usiluje, aby sa ľúbila iba jemu. Koľkokrát robíme všetko preto, aby sme sa ľúbili ľuďom? Biblia samozrejme hovorí, že pokiaľ to závisí od nás „máme mať pokoj zo všetkými ľuďmi“ (Rim 12) a „naša prívetivosť má byť známa všetkým ľuďom“ (Fil 4). No jedného dňa budeme stáť pred tým, ktorý pozná všetko.
Raz, pred mnohými desaťročiami, sa vracal istý americký misionár z dlhoročnej misie, aby dožil svoju starobu doma, v rodnom meste. Zhodou okolností sa nalodil na tú istú loď, ktorou cestoval aj prezident Spojených štátov. Ako to v Amerike vedia, keď loď pristávala, na brehu bolo tisíce nadšených ľudí, živá kapela a veľká slávnosť. Prezidenta privítali so všetkou pompou a slávou. Na misionára nečakal nik. Prešiel davom úplne nepovšimnutý. Keď so zvesenou hlavou prišiel do svojho domu, zložil svoju batožinu a kľakol na kolená k modlitbe. Mal slzy v očiach a modlil sa takto: „Otče, to nie je spravodlivé, ja som ti celé tie roky verne slúžil a nikto ma neprivítal a prezident dostal také ovácie…“ Odrazu vo svojom duchu začul Božiu odpoveď: „Syn môj, neboj sa, veď ty si ešte neprišiel domov!“
Bratia a sestry, jedného dňa prídeme domov! Tam nás čaká neuvädnuteľná koruna spravodlivosti, ktorá stojí za všetky útrapy či odriekania. Koľko pochybných rozhodnutí by sme v živote nikdy neurobili, keby sme svoj život hodnotili z hľadiska večnosti? A o čo ľahšie poslúchame Pána, ak nezabúdame, že jedného dňa sa musíme ukázať pred súdnou stolicou Kristovou. Nič sa nevyrovná privítaniu, ktoré ti Boh prihotovil v nebesiach. Ak ideš týmto životom a zdá sa ti, že ťa nikto dostatočne neoceňuje, nebuď zarmútený. Boh ťa ocení spravodlivo! Hľadaj nado všetko jeho vôľu a raduj sa z toho, že si známy v nebesiach. Odplata, ktorá na teba čaká v nebi, predčí všetky tvoje očakávania!