Slovo života začalo písať svoju históriu v roku 1983, keď pastor Ulf Ekman dostal na srdce založiť biblickú školu v Uppsale. O rok nato vznikla aj cirkev, ktorá rýchlo rástla. Toto nové prebudenie naplno využilo pád železnej opony na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, keď sa najmä v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a jeho „satelitov“, medzi ktoré patrilo aj bývalé Československo, rodili nové cirkvi. Smelí misionári spolu s absolventmi biblickej školy pomáhali budovať zbory a novú generáciu pastorov. Evanjelizačný zápal a nadšenie bolo často spojené s prenasledovaním a problémami, ktoré však nezabránili hnutiu ďalej napredovať. Postupne vznikla potreba väčšej koordinácie a spolupráce.
Historicky prvý kongres Slova života v Efeze reagoval práve na túto potrebu. Mnoho kazateľov túži poznať vlastné korene, identitu a duchovnú „DNA“. Našu priekopnícku službu Ulf Ekman definoval v piatich bodoch: 1. kázanie evanjelia, 2. učenie viery, 3. život v Duchu, 4. misia a 5. jednota. Viac ako 520 zástupcov z 34 krajín sa prvý marcový týždeň počas nabitého programu stretlo v krásnom tureckom hoteli pri mori, kde okrem pastora Ulfa Ekmana, ktorý hovoril o úlohe a srdci pastora a o dôležitosti apoštolského učenia, vyučovali aj lídri centier Slova života. Leonid Padun z Ukrajiny kázal o Jozuovi, ktorý bol ochotný riskovať a bojovať za zasľúbenú zem. Arthur Simonyan z Arménska kázal o nevyhnutnosti plakať a volať za spasenie stratených. Rozprával príbeh o žene, ktorej lekári v nemocnici povedali, že má len päť dní života. Tá poprosila priateľku, aby ju na vozíku previedla všetkými izbami. Než odišla k Pánovi, stihla priviesť k Bohu 150 pacientov. Keď ošetrujúci lekár videl jej oddanosť Pánovi, uveril v Krista a tiež mu odovzdal svoj život.
Na kongrese prebiehali paralelne aj tri workshopy: „Ďalšia generácia“, „Pastier ktorý sa stará“ a „Ako môžu byť tvoji pomocníci pre teba požehnaním“. Dôležitou súčasťou boli aj stretnutia komisií pre misiu (vedúci Christian Akerhielm), etiky a financií (vedúci Robert Ekh). Tretia komisia, na ktorej sa spoločne s Ulfom Ekmanom stretávali aj lídri centier Slova života, sa zaoberala ustanovením Word of Life international association (WOLI), zväzku zborov hnutia Slova života.
Medzi kazateľmi nemohol chýbať Carl Gustaf Severin, najvýznamnejší evanjelista hnutia, ktorého kreatívne posolstvo „We can work together“ (Môžeme pracovať spoločne) sa stalo akýmsi mottom celého kongresu. Okrem vyučovaní si mohli prítomní vypočuť aj svedectvá z hlavných centier Slova života a oboznámiť sa s ich vznikom, vývojom a prehľadom ich rozrastajúcej sa služby. Spomeniem napríklad Uzbekistan, kde je ešte stále také prenasledovanie, že cirkev musí pôsobiť v utajení. Sem-tam sa im síce podarí zorganizovať väčšiu konferenciu, ale za obrovskú cenu. Hneď po nich sú totiž kľúčoví domáci kazatelia uväznení, niektorí aj na dlhé obdobie!
Tri popoludnia sme využili na prehliadku historických pamiatok. Videli sme pozostatky baziliky svätého Jána v tvare kríža z prelomu 5. a 6. storočia so zachovalým baptizériom, ktoré bolo urobené tak, aby v ňom mohli krstiť dospelých. Hádam najzaujímavejšou časťou bola prehliadka trosiek mesta Efezu. Prechádzali sme sa po meste, v ktorom žil a kázal apoštol Ján, navštívili sme slávny amfiteáter (ktorý mohol pojať až 20000 ľudí), kde kázal apoštol Pavol, obdivovali pozostatky budov, ktoré pri troche predstavivosti hovorili o veľkom význame tohto starovekého mesta.
Vyvrcholením kongresu bola spoločná Večera Pánova, odchádzali sme s výborným pocitom, že sa naozaj oplatilo prísť. Na každom zhromaždení bola úžasná atmosféra Ducha Svätého, vyučovania boli excelentné, opäť sme sa videli s dobrými priateľmi, s ktorými spolu budujeme Božie kráľovstvo. Som presvedčený, že na budúcom kongrese o dva roky sa nás stretne ešte oveľa viac.
Martin Hunčár