„ale prijmete moc Svätého Ducha, ktorý príde na vás, a budete mi svedkami i v Jeruzaleme i po celom Judsku i v Samárii a tak až do poslednej končiny zeme“ (Sk 1:8).
Keď Pán Ježiš vstal z mŕtvych, štyridsať dní sa stretával so svojimi učeníkmi, aby ich vyučoval o Božom kráľovstve. Tesne predtým, ako odišiel do neba, im dal ešte posledné inštrukcie. Zneli paradoxne; povedal im, aby ešte neodchádzali z Jeruzalema, ale čakali na zostúpenie Ducha Svätého. Viete si to predstaviť? Celých štyridsať dní videli zmŕtvychvstalého Ježiša Krista, ktorý ich deň za dňom vyučoval o Božom kráľovstve. Viem si predstaviť apoštola Petra ako horí nedočkavosťou. Už raz zlyhal, nikdy viac sa to nesmie opakovať. Teraz už viac ako mesiac vidí vzkrieseného Krista, absolvuje s ním neopakovateľnú biblickú školu, vidí jeho rany, jeho súcit, jeho slávu. Ježiš Petrovi odpúšťa, obnovuje ho a ukazuje mu fantastický plán pre jeho život. No napriek tomuto všetkému, ich v posledný deň varuje, aby so svojou misiou ešte počkali. Mali zjavenie o Kristovom zmŕtvychvstaní, čerstvé porozumenie Božieho kráľovstva, ale ešte stále by neobstáli. Mnoho prekladov, napríklad aj najznámejší anglický preklad King James Version (KJV), hovorí, „Keď prijmete Ducha Svätého, tak prijmete moc!“
Po desaťdňovom modlitebnom nasadení prišiel päťdesiaty deň, teda deň Letníc, a oni zrazu pocítili, ako hornú dvoranu napĺňa prudký víchor, Boží oheň a dostávajú dar jazykov a novú smelosť v evanjelizácii. Na Letnice sa v moci Ducha Svätého narodila cirkev, ktorú brány pekla nemôžu premôcť. Krst Duchom Svätým nie je vyhradený iba pre vyvolených, je súčasťou výbavy každého veriaceho potrebnou k naplneniu základnej misie. Pamätajte, že keď ste prijali Ducha, prijali ste moc! Nejde len o to, aby sme sa lepšie cítili, alebo mali o trochu viac radosti. Letničná skúsenosť je o prijatí Božej moci!
Slovo moc sa po grécky povie „dunamis“, odkiaľ pochádza slovo dynamit. Podľa Strongovho slovníka, Strong´s Hebrew and Greek Dictionaries, sa slovo „dunamis“ dá preložiť ako sila, moc, schopnosť, sila napredovať, postupovať dopredu, moc na činenie zázrakov, morálna sila a vznešenosť duše, moc a vplyv, ktoré patria bohatým, sila a zdroje, ktoré prináša množstvo alebo taká moc, ktorá náleží armádam a vojnovým šíkom. Táto „dunamis“ ti bola daná prostredníctvom Ducha Svätého. Keď sa Pavol modlil za Efežanov, neprosil za to, aby dostali viac moci – dunamisu, ale aby im Boh zjavil, koľko moci už dostali! (Ef 1:18-20). Naším problémom nie je nedostatok Božej moci, ale skôr to, nakoľko si ju uvedomujeme a koľko z nej v službe druhým používame?
Keď sme cestovali na Spiš do zboru Maranata, niektorí bratislavčania si z auta horlivo fotili naše nádherné veľhory; dovtedy ich videli iba na fotke. Bolo slnečno a ešte sále zasnežené Tatry sa po našej ľavici monumentálne týčili, ukazovali svoju nádheru a my sme sa tej scenérie nevedeli nasýtiť. Podobne je to s Bohom – niet pochýb o tom, že je veľký a majestátny, ale čím viac ho vidíš a čím viac sa v ňom kocháš, tým sa jeho veľkosť stáva aj vnútornou realitou tvojho života. Príliš veľa ráz meditujeme o nemožnostiach, ktoré nám tento svet servíruje namiesto toho, aby sme sa kochali v Hospodinovi a rozjímali o tom, čo všetko je možné v Ňom. Áno, on je veľký, ale kocháš sa v Ňom? Uvedomuješ si jeho majestát? Nafotil si jeho nádheru do svojho ducha? V tvojom vnútri prebýva Boží „dunamis“. Je čas, aby si v tejto moci vyšiel do Jeruzalema, Judska, Samárie a až do posledných končín zeme, lebo stvorenstvo očakáva zjavenie synov Božích. Keď vydáme ľuďom svedectvo o takomto Bohu a keď budeme zvestovať „evanjelium Kráľovstva“, Boh sa prizná k nášmu posolstvu a bude ho potvrdzovať divmi (Mar 16:15-20).