Nedávno som pozeral na internete zhromaždenie so Suzette Hattingovou a bol som hlboko dotknutý prostotou a zároveň hĺbkou posolstva, ktoré táto Božia žena priniesla. V roku 2009 podstúpila jednoduchú operáciu nohy, ktorá sa však premenila na nočnú moru. Chirurg vykonal zákrok tak neodborne, že jej zničil 86% nervov na operovanej nohe a Suzette Hattingová sa zrazu ocitla na invalidnom vozíku. Boh miluje každého človeka bez rozdielu. Jeho láska nerastie našimi víťazstvami ani neklesá našimi porážkami. Boh miluje neodbytne, intenzívne a s vášňou; nerobí rozdiel medzi chudobnými a bohatými, zdravými či chorými alebo dokonca veriacimi a neveriacimi. Jeho láska je neustále na vrchole, v nadhlavníku, nikdy neprestáva a nikdy nezlyhá… Ale čo s týmto posolstvom urobíte, keď sa odrazu vinou neodbornej lekárskej starostlivosti dostanete na invalidný vozík a celý váš život je v rozvalinách? A čo keď sa to ešte navyše stane človeku, ktorý mu verne slúži na plný úväzok niekoľko desiatok rokov? Sestra Hattingová neskôr zo svojho vozíka vierou vstala a bola uzdravená Božou mocou. To je nádherné svedectvo! Ale to, čo ma z jej príbehu ešte zaujalo, bola odpoveď, ktorú dávala ľuďom, ktorí sa jej pýtali, čo sa o Bohu na invalidnom vozíku naučila. Verím, že v každej situácii sa môžeme o Bohu niečo nového naučiť, ale počúvajte jej nečakanú odpoveď: „Nič, čo nového by som sa mala naučiť, veď Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i na veky!“ Inými slovami, bez ohľadu na to, či som zdravá alebo nie, či sa mi darí alebo nie, či ma ľudia chvália alebo sú proti mne, môj Boh sa nezmenil. Okolnosti sa možno vyvinuli inak než som očakávala a možno som z toho šokovaná, ale môj Boh nestratil pokoj a ešte pred mojou skúškou pripravil aj východisko.
„…Ale Boh je verný, ktorý vás nedá pokúšať nad vašu možnosť, ale spôsobí s pokušením aj východ z neho, aby ste mohli zniesť“ (1Kor 10:13).
Keď boli Sadrach, Mezach a Abednego v ohnivej peci, ktorá bola rozpálená sedemkrát viac než obyčajne, jediné, čo v tej páľave zhorelo, boli ich putá; Biblia hovorí, že sa k nim pripojil niekto štvrtý, „na pohľad podobný synovi bohov“ (Dan 3:25). Traja mladí hrdinovia vyšli zo svojej skúšky bez újmy, dokonca na nich neprešiel ani len zápach ohňa. Ten štvrtý však v ohnivej peci ostal; veríme, že je to Ježiš Kristus. Čaká tam na teba, keď budeš prechádzať svoju skúšku a tak ako ochránil Sadracha, Mezacha a Abednéga, ochráni aj teba. Suzette Hattingová uprostred neprávosti, ktorú zažívala, odvážne povedala, o Bohu ju to nenaučilo nič nového, lebo Hospodin sa nemení. No potom múdro dodala: „…ale poviem vám, že som sa v tej skúške veľa naučila o Suzette Hattingovej…“ Boh je verný uprostred skúšky, ktorou prechádzame a nikdy nás neopustí. Páľava našich ohnivých pecí však môže odhaliť stav nášho charakteru a pomôcť nám spoznať pravdu o nás samotných. Aké je to oslobodzujúce poznať pravdu o Bohu a tiež o samých sebe! Ak však ostaneme verní Pánovi, jediné, čo v našich ohnivých peciach zhorí, budú naše putá. Potom budeme Pánovi slúžiť ešte horlivejšie.