Pri čítaní známeho Ježišovho Kázania na hore nachádzame v Matúšovom evanjeliu tieto zaujímavé slová: Keď sa modlíte,… (Mt 6:5-8). Zamysleli ste sa nad tým už niekedy? Ježiš tu nehovorí – ak sa modlíš, ale keď sa modlíš. Je v tom veľký rozdiel. Náš Majster jednoducho počíta s tým, že sa budeme pravidelne modliť. Nenabáda nás tu k tomu, aby sme si konečne našli na modlitbu čas, neprosíka nás, aby sme boli takí dobrí a spomenuli si na neho v návale našich pracovných povinností .
Nie! Výraz „keď sa modlíte“, automaticky predpokladá, že sa modlíme, a dôraz je v nasledujúcich veršoch na tom, aby sme sa modlili správne. S možnosťou, že by sa jeho nasledovníci nemodlievali pravidelne, sa ani nepočíta… Možno sa vás to teraz niektorých dotklo. Je však zrejmé, že sám Ježiš sa modlieval pravidelne a rovnakú vec očakáva aj od svojich učeníkov. V kontexte príbehu z evanjelia dokonca tieto slová adresoval celému zástupu, nielen vybraným apoštolom, u ktorých sa predpokladá, že majú na duchovné veci čas. A som pri koreni veci. Čas! Jedným z dôvodov, prečo sa niekomu modliť nechce, je slabý alebo žiadny „tréning“ ducha. Pristúpiť k modlitbe je potom pre takého kresťana rovnako zložité ako pre začiatočníka začať behávať. Mám rád behanie na dlhé trate. A pamätám si na svoje prvé bežecké pokusy. Fučal som ako lokomotíva a nedokázal som prebehnúť naraz viac kilometrov. Dnes po niekoľkoročnom tréningu ľahko zabehnem dvadsať i viac kilometrov a cítim sa aj potom skvele. Trvalo však niekoľko mesiacov, kým som sa dostal do tohto štádia. S modlitbou je to veľmi podobné. Podobne ako na bežecký tréning, aj na ňu je potrebné vyhradiť si čas a potom sa do nej jednoducho „pustiť“. Tak ako je zdravé behať za každého počasia, je veľmi prospešné modliť sa za každých okolností: ani pri behaní si nevyberám. Je mi jedno, či svieti slnko, alebo či fúka mrazivý protivietor. Aký blažený pocit však je, keď sa prekonám a dobehnem! Aj v modlitbe je treba prekonať nechuť, apatiu, telo, ktoré je lenivé, myseľ, ktorá nás v našej fantázii odvádza od Božích vecí a chce namiesto modlitby riešiť všetko možné i nemožné.
Ako je to teda s tým časom? Zdalo sa ti už niekedy, že si modlitbou stratil čas? Ak áno, tak si pravdepodobne nedobehol do cieľa a v modlitbe si namiesto Boha stretol iba seba. Pohrával si sa iba so svojimi myšlienkami, spomenul si si na Boha, ale nedostal si sa hlbšie – bližšie k Nemu. Pravidelná a časom vyhradená modlitba je ten najlepší tréning nášho „celoživotného behu“ s Kristom. Dobrý a úspešný bežec sa nevzdáva, trénuje ďalej. Ani ty sa nevzdávaj svojich modlitebných zápasov.
Legendárny bežec Emil Zátopek raz povedal, že vták lieta, ryba pláva a človek behá. Znie to síce zdravo, ale žiada sa mi to trocha poopraviť: vták lieta, ryba pláva a človek beží s Bohom. Podľa Biblie je totiž cieľom človeka chodiť a žiť s Bohom. Pravidelnou modlitbou sa s Ním tak zblížime, že náš „modlitebný tréning“ nevymeníme za nič iné, čo ponúka tento svet!