Vianočný čas je pre mnohých tým najkrajším v roku. Ľudia sa po stresujúcich dvanástich mesiacoch práce a horúčkovitých decembrových nákupoch konečne upokoja a stretnú v rodinnom kruhu. Mnohí z opýtaných práve teplo rodinného krbu považujú za najvyššiu hodnotu Vianoc.
Ak máš takéto privilégium, potom máš byť naozaj za čo vďačný. Keď som nedávno v kázni vyratúval dôvody, pre ktoré v živote strácame radosť, jeden z nich bol zovšednenie. Zovšednenie sa k nám vkráda veľmi nepozorovane a bez varovania. Veci, ktoré kedysi v našom hodnotovom rebríčku obsadzovali tie najvyššie priečky, sa postupne stávajú všednými. Zovšednenie im neberie ich pravú hodnotu, len nám bráni tú hodnotu rozpoznávať a náležite ju oceňovať. Sú tvoje deti ešte stále tým pokladom, za aký si ich považoval, keď si ich po prvýkrát držal v náručí? Ja viem, že ti za tých niekoľko rokov mohli spôsobiť aj sklamania; viem, že ti môžu robiť vrásky na čele. Ale ešte stále sú darom od Hospodina.
Čo tvoj životný partner? Kedysi si sa nemohol dočkať, kým budete spolu. Jeden z najlepších učiteľov na tému rodiny a manželstva, Ed Cole, učil, že čokoľvek oceňuješ, získava na hodnote. Jeho manželka Nancy výborne varila, ale postupne si uvedomil, že to začal brať ako samozrejmosť. Raz po vynikajúcej večeri nechal pod tanierom desaťdolárovku. Keď ju pri umývaní riadu jeho žena objavila, priniesla mu ju do obývačky s otázkou, odkiaľ sa tam vzala. Ed jej odpovedal: „Miláčik, to je pre teba. Chcel som, aby si vedela, že mi chutilo.“ Nancy sa zapýrila a obligátne odpovedala, že to nemuselo byť, ale zjavne jej to rozžiarilo deň. Mark Twain raz napísal: „Z úprimného komplimentu človek dokáže vyžiť celé dva mesiace.“ Kedy si dal naposledy pocítiť svojim najbližším, ako veľmi ti na nich záleží? Slová sú veľmi dôležité. Vždy niečo so sebou nesú a Písmo nás učí, aby „nevychádzalo nijaké mrzké slovo z našich úst, ale ak je nejaké dobré na vzdelanie, práve potrebné, aby dalo milosť tým, ktorí počúvajú“ (Ef 4:29).
A čo spasenie? Možno už chodíš s Pánom nejaký ten rok a považuješ sa za zrelého kresťana. Ale uvedomuješ si, aké veľké spasenie sa ti dostalo? Si stále Bohu vďačný za to, že tvoje hriechy boli odpustené a že si dostal „právo a moc stať sa Božím dieťaťom“ (Ján 1:12)? Nepopieram, že vo svojom živote môžeš čeliť mnohým výzvam, ani ťa nevolám k tomu, aby si ich ignoroval. Len ti pripomínam, že keď je Boh za teba, kto proti tebe? Ak je Boh na tvojej strane, potom je úplne jedno, aká presila je na druhej strane, lebo s Bohom si vždy vo väčšine. V podstate bojuješ na víťaznej strane a aj keď to dnes môže vyzerať všelijako, výsledok boja poznáme ešte predtým, ako sa skončí. Čítali sme „koniec knihy“ a aj v súženiach života, keď ešte nevidíme riešenie, „jednako veríme a tak plesáme radosťou nevysloviteľnou a oslávenou“ (1Pet 1:8).