Per bol už viac krát na Slovensku. Má špeciálny dar, je to evanjelista, modlí za ľudí a oni sú uzdravení. Väčšinou má dlhé zhromaždenia, ale nie je to veľmi kvôli nemu, ale preto, že ľudia sú hladní a túžia po uzdravení. A pokým sú tam ľudia, tak je tam s nimi a je ochotný sa s nimi modliť.
Per, toto tretí raz, čo si navštívil Bratislavu. Môžeš nám povedať, aký je tvoj vzťah k Slovensku?
Kedykoľvek sem prídem, cítim sa neuveriteľne dobre. Cítim, že som súčasťou cirkvi a taktiež tu mám mnohých priateľov.
Keďže ľudia mali možnosť spoznať ťa lepšie, tvoja služba bola veľmi dobre prijatá. Okrem toho si vyučoval aj na biblickej škole.
Osobne verím, že biblická škola, ktorú máte tu v Bratislave, je veľmi kľúčová. Budujete totiž v študentoch niečo veľmi vzácne, čo po určitom čase len tak nevyprchá.
Aký predmet si vyučoval na biblickej škole?
Vyučoval som o uzdravení. Toto vôbec nie je ľahká tematika. I keď sme v osemdesiatych rokoch zažili uzdravujúce prebudenie, pred mnohými z nás je ešte dlhá cesta, ktorou musíme prejsť, aby sme tejto pravde porozumeli vo väčšej miere. Musíme mať trpezlivosť aj s tými, ktorí zatiaľ toto zjavenie ešte neprijali. Veľakrát je problémom, že mnohí držia Bibliu len v ruke, no mala by byť implantovaná hlboko do nášho srdca. Z tohto dôvodu som sa snažil, aby vyučovanie neprebiehalo len na čisto teoretickej rovine, ale aby bolo aplikované aj praktickým spôsobom. V posledný deň vyučovania som sa modlil za ruky študentov, aby to uzdravujúce pomazanie, ktoré mi Boh dal, bolo odovzdané ďalej a aby teraz mohli aj oni ísť a uzdravovať chorých. Je taktiež dobré si uvedomiť, že nemusíme začať tým, že budeme kriesiť mŕtvych. Mali by sme však začať tam, kde sa práve vo svojej viere nachádzame.
Ako vnímaš biblickú školu v Bratislave?
Je to úžasné privilégium, že ju môžete mať. Určitým spôsobom je to priekopnícka práca a jej význam spočíva hlavne v tom, že trénujete veriacich a služobníkov, ktorí budú prinášať ovocie na Božiu slávu po celý život a nie iba jeden či dva roky. Verím, že absolventi tejto biblickej školy neovplyvnia len váš národ, ale aj okolité krajiny. Preto chcem povzbudiť každého, kto biblickou školou ešte neprešiel, aby určite prišiel na budúci rok!
Na zhromaždeniach si uvádzal viaceré príklady uzdravenia. Mohol by si sa s našimi čitateľmi podeliť aspoň o jeden z tých najzaujímavejších?
V mojej službe je veľmi dôležité slovo poznania. Ak mi Boh dá konkrétne slovo poznania, potom sa môžem modliť za ľudí s absolútnou smelosťou, lebo viem, že je to Boh, ktorý prehovoril, a teda Jeho zámerom je týchto ľudí uzdraviť. Nasledovný príklad to veľmi dobre ilustruje. Počas kampane na Ukrajine som na zhromaždení dostal asi 50 rôznych slov poznania, na ktoré ľudia okamžite reagovali. Medzi nimi Boh hovoril o žene, ktorá má dieru vo svojom srdcovom svale. Slovo pokračovalo v tom zmysle, že uvedená žena potrebuje operáciu, lebo inak zomrie. Keď som tieto slová vyslovil, Boh mi zjavil viacej podrobností – uvedená žena už vlastne mala operáciu, ale tá neprebehla úspešne. Na pódium ihneď prišla žena vo veku približne 50 rokov. Keď sme sa za ňu modlili, Boh sa jej pred našimi očami dotkol. Ako všetci veľmi dobre vieme, so srdcovými problémami je to trošku inak ako s ostatnými ochoreniami, pretože sa nemôžeme ihneď na vlastné oči presvedčiť o výsledku. Avšak pastor mi neskôr oznámil, že keď táto žena začiatkom ďalšieho týždňa navštívila nemocnicu a prešla potrebnými vyšetreniami, stalo sa niečo veľmi zaujímavé. Lekár okomentoval výsledky zhruba týmito slovami: „Vyzerá to tak, že druhá operácia prebehla veľmi úspešne. Diera v tvojom srdci je úplne zacelená. Blahoželám!“ A všetci samozrejme veľmi dobre vieme, kto bol tým úspešným chirurgom! Smiech…
Čo významné si sa naučil o uzdravení za tie roky, čo ťa Pán v tejto oblasti používa?
Jednou z dôležitých vecí, ktoré si ľudia musia uvedomiť, je fakt, že existuje rozdiel medzi procesom a zázrakom uzdravenia. Niekedy Boh pri uzdravovaní používa proces, a inokedy koná tak, že v okamihu učiní zázrak uzdravenia. Ak ja by som bol Bohom, tak by som uzdravil každého a hneď. Boh však nie vždy koná takýmto spôsobom. Veľakrát nám chýba trpezlivosť.
Doteraz si ako Boží služobník navštívil asi 25 krajín. Čo vnímaš ako tú najdôležitejšiu vec pre dnešnú cirkev?
Mali by sme si uvedomiť, že Božím zámerom pre nás ako cirkev je, aby sme sa stali požehnaním pre ostatných. A tým nemám na mysli len pre nespasených, či ľudí v našom zbore, ale aby sme boli požehnaním aj vo vzťahu k bratom a sestrám z iných cirkví či denominácií. Tento týždeň som mal možnosť stretnúť ľudí z viacerých cirkví. A mal som pocit, že sa poznáme celé roky, a to i napriek tomu, že som ich predtým nikdy nevidel.
A tou druhou vecou, ktorú v dnešných dňoch považujem za veľmi dôležitú, je, aby sme znovu objavili dary Ducha. A aby tieto nefungovali len v životoch pastorov, či vedúcich zboru, ale v živote každého veriaceho. Verím, že potrebujeme zažiť nové charizmatické prebudenie. Avšak tieto dary nesmú byť použité pre naše vlastné potešenie, ale ako Boží nástroj pre zasiahnutie neveriacich a zároveň i pre budovanie cirkvi. Mali by sme používať všetkých deväť darov a nie len hovorenie novými jazykmi. Ale to je proces. Môžeme rásť v pomazaní. Osobne slúžim Pánovi vyše tridsať rokov a uvedomil som si, že rastieme podľa toho, nakoľko sme závislí na Duchu a do akej miery mu dôverujeme. Pán ma neustále vyzýva, aby som napredoval v pomazaní a autorite, či už sa tu jedná o vyslobodenia alebo tvorivé zázraky. V roku 1983 som prijal prorocké slovo o smerovaní a rozmeroch mojej služby a toto slovo mi Pán potvrdil aj o 10 rokov, v roku 1993. Od tohto času už uplynulo ďalších 15 rokov a videl som ho naplnené len sčasti. Boh však nemá problém s časom. Keď premýšľam o budúcnosti, som naplnený očakávaním a vzrušením z toho, čo všetko ešte bude Pán konať.