John Maxwell sa vo svojej knihe Vzťahy – 101 vecí, ktoré potrebuje vedieť každý líder dotýka medziľudských vzťahov. Nasledovné vyhlásenie je veľmi zaujímavé a poučné.
Najmenej dôležité slovo – ja
Najdôležitejšie slovo – my
Dve najdôležitejšie slová – ďakujem ti
Tri najdôležitejšie slová – všetko je odpustené
Štyri najdôležitejšie slová – aký je tvoj názor?
Päť najdôležitejších slov – odviedol si veľmi dobrú prácu!
Šesť najdôležitejších slov – rád by som ti lepšie porozumel
Pamätám si, ako sa začiatkom deväťdesiatych rokov medzi kresťanmi poznačenými dobou komunizmu, veľmi zdôrazňovalo, že nie sme nejaká masa ľudí, ale jednotlivci. To všetko je a zostáva naďalej pravdou, avšak pod vplyvom nárastu individualizmu netreba v dnešnej dobe až tak zdôrazňovať „ja“, ale skôr „my“, ktoré Maxwell dokonca označuje za najdôležitejšie slovo. Vždy sme totiž súčasťou niečoho väčšieho, než si dokážeme pripustiť. Sám si totiž nevystačíš. Na splodenie detí treba dvoch, na vybudovanie úspešnej spoločnosti potrebuješ mať okolo seba výborný tím, na postavenie zdravej miestnej cirkvi potrebuješ mať kvalitných členov a na dosiahnutie nejakého veľkolepého zámeru sa nezaobídeš bez lídrov.
Jedným zo spôsobov, ako sa prejavuje kvalita kresťanov je schopnosť naväzovať plodné vzťahy, ktoré prirodzeným spôsobom vyústia do učeníctva a zároveň priateľstva. V Božom kráľovstve, a podotýkam, že nielen v ňom, totiž všetko stojí a padá na vzťahoch. Neexistuje žiadne sólo kresťanstvo, každý z nás v menšej alebo vo väčšej miere niekoho potrebuje. Veľakrát si túto nevyhnutnú potrebu uvedomíme, až keď niekoho blízkeho stratíme.
Keď sa zdá, že sme silní a nikoho nepotrebujeme, je žiaduce, aby sme boli obklopení niekým verným, kto sa nám nebojí povedať pravdu do očí napriek nášmu úspechu a dokáže nás varovať pred nástrahami pýchy, zvodom bohatstva a podobne. A podobne, keď sme slabí, potrebujeme niekoho, kto nám podá pomocnú ruku a bude nás povzbudzovať, že to zvládneme.
Keď sa môj mladší syn Jakub učil korčuľovať, veľmi mu pomohlo, keď som ho držal za ruku. Dohodli sme sa, že kedykoľvek padne, nebude plakať, ale zasmeje sa. Až na malé výnimky nám to takto dobre fungovalo. Nedávno som nad tým premýšľal. O čo silnejšie by bolo Božie kráľovstvo, ak by každý niekoho takto „držal za ruku“. Nemusel by to byť nejaký dokonalý líder (mimochodom žiadny taký ani neexistuje), ale celkom obyčajný kresťan, ktorý už má akú-takú stabilitu v živote, a vie, ako prekonávať prekážky. Ako soľ potrebujeme takýchto duchovných korčuliarov! Ľudí, ktorí sa budú zaujímať o druhých, so srdcom, ktoré bude chcieť druhým čo najlepšie porozumieť. Staň sa aj ty jedným z nich. Možno na tomto svete nezožneš za svoje úsilie veľký potlesk, ale tak či tak raz na teba čaká veľká odmena v nebi, pre ktorú sa určite oplatí žiť.