Čas v živote Ježiša Krista až po Jeho pokrstenie Jánom v Jordáne nazývame takzvanými „tichými rokmi“. Evanjeliá nám poskytujú len základné informácie o Jeho narodení, úteku do Egypta, či rozhovoroch s učencami tej doby v chráme. Avšak z Jeho života predtým ako začal svoju verejnú 3,5 ročnú službu nemáme žiaden záznam. Môžeme sa len domnievať, že ako každý židovský chlapec tej doby študoval Sväté Písma a priúčal sa povolaniu svojho otca, ktorý bol stolárom. Nikde však nečítame o žiadnom zázraku, či nadprirodzenej udalosti z tohto obdobia. Ale i napriek tomu, bol práve toto pravdepodobne ten najdôležitejší čas, kedy sa budoval Jeho charakter a kládol sa základ pre budúcu službu.
Podobne medzi posledným prorokom Starej zmluvy – Malachiášom a začiatkom Novej zmluvy, evanjeliom Matúša uplynulo takmer 400 rokov. Bolo to taktiež 400 rokov ticha. Toto obdobie výstižne opisuje Žalm 74, v. 9: “Nevidíme už svoje znamenia, nieto už proroka, nikto z nás nevie dokedy.” Neskôr však v Pavlovom liste Galatským 4:4 čítame: “Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho. “
“Tiché roky” – to je pravdepodobne ten najťažší, ale zároveň najdôležitejší čas aj v tvojom živote. Ak by sme boli naozaj úprimní, tak zistíme, že čas keď k nám Pán naozaj hovorí o našom živote a budúcnosti, kedy silne vnímame Jeho prítomnosť a vidíme ho konať zázraky, je pomerne zriedkavý. Medzitým prechádzame obdobím ticha. Toto je však taktiež nesmierne dôležité. Práve tu sa totiž buduje náš charakter, vzťah s Pánom a predpoklady pre budúcu službu. Boh pozná najlepšie, kedy je ten správny čas aj v tvojom živote. V tomto období máme veľakrát pokušenie nejakým spôsobom buď veci urýchliť alebo sa vzdať. Avšak Boh má tvoj život plne pod kontrolou a sám najlepšie pozná ten správny čas, kedy naplní všetko, čo ti zasľúbil.