V novej knihe Roberta Morrisa nájdete veľa praktických rád. Nie je len o dôležitosti dávania; je to komplexná príručka o tom, akými správcami svojho majetku a financií máme byť. Dozviete sa tam všeličo zaujímavé o rodinnom rozpočte, autor rozoberá háklivú tému, či je správne požičať si a za akých okolností. Dozviete sa tu o duchu chudoby, jeho opaku – materializme a tiež o skromnosti. Morris viackrát zdôrazňuje, že je potrebné robiť najdôležitejšie veci ako prvé a prečo musí byť Ježiš na prvom mieste nášho života. Prinášame vám ukážku z jednej kapitoly.
Lákavá lož
Pred niekoľkými rokmi som si pripravil sériu kázní s názvom „Desať finančných prikázaní“. Druhou témou bolo „Nebudeš sa pokúšať dosiahnuť šťastie prostredníctvom materiálnych vecí“. Bola to paralela k existujúcemu druhému Božiemu prikázaniu: „Neurobíš si modlu ani nijakú inú podobu“ (2M 20:4).
Obidve prikázania, moje aj to, ktoré Mojžiš obdržal, sa týkajú modloslužby. Boh vraví: „Nehľadaj šťastie v žiadnej veci na Zemi. Nehľadaj naplnenie v ničom, čo je na svete.“
Najefektívnejším a najlákavejším klamstvom ducha mamonu je, že vás urobí šťastnými viac peňazí a väčšie množstvo vecí. Keď mu na to naletíte, začnete nakupovať veci, ktoré si nemôžete dovoliť a budete sa donekonečna snažiť dočiahnuť mrkvu priviazanú na konci konára, ktorá sa vám hompáľa priamo pred nosom. Nepáči sa mi nič, čo mi visí v šatníku. Keby sme mali väčší dom v lepšej štvrti, bol/a by som spokojný/á. Potešilo by ma novšie auto. Tým najväčším a najničivejším klamstvom zo všetkých je: Bol/a by som šťastnejší/á, keby som si bol/a vzal/a niekoho iného.
To je lož. Akonáhle dosiahnete, po čom túžite, vzápätí sa vo vás prebudí pocit starej známej nespokojnosti. Súčasťou tej pasce je, že bez ohľadu na to, koľko vecí sa vám podarí nahrabať, stále sa vám bude zdať, že ľudia okolo vás majú viac a lepšie. Ako som v úvode tejto knihy spomínal, mnohí bohatí ľudia sú veľmi nešťastní. A tí, ktorí žijú skromne, sú naopak spokojní a veľmi radostní. Chcem tým povedať, že šťastie nezávisí od prítomnosti či neprítomnosti materiálnych dobier a bohatstva. Presvedčenie o opaku je forma modloslužby. A modloslužba vždy vedie ku katastrofe.
Do tejto pasce padajú bohatí aj chudobní ľudia. Mamon má v oboch skupinách rovnaké možnosti ničenia.
Často sa stáva, že kresťania, ktorí podliehajú tomuto vábeniu, pokúšajú sa „posvätiť“ svoje túžby modlitbou za to, aby im Boh dal to, po čom túžia. Dokonca používajú Ježišovo meno ako akúsi mystickú, magickú frázu. Domnievam sa, že tým skôr „vyslovujú meno Hospodina nadarmo“, čiže robia presne to, čo Boh zakazuje v treťom prikázaní.
Koľkokrát sa vám už stalo, že ste sa celým srdcom upli na materiálnu vec až do takej miery, že sa váš život točil len okolo nej? Mne sa to už stalo a videl som, že to zakúsili aj iní. Túžba býva veľmi silná. Ale tu ide o niečo ešte mocnejšie než túžba – toto je žiadostivosť. Žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a vystatovanie sa blahobytom (1Jn 2:16).
Žiadostivosť má moc ovplyvniť naše správanie natoľko, že ľudia venujúci sa profesionálnemu obchodovaniu, viacúrovňovému marketingu a motivácii k úspechu sa naučili využívať tento fenomén k dosiahnutiu lepších výsledkov. Niektorí koučovia, sponzori a obchodní manažéri podnecujú ľudí k vytvoreniu si závislosti na materiálnych veciach – napríklad, na vysnívanom aute, lodi alebo dovolenkovom sídle – čím získavajú ich pozornosť, motivujú ich a nútia ignorovať odmietnutia. Vedú ľudí k tomu, aby našli vec, po ktorej zúfalo túžia a mali ju stále pred sebou. Povedzme, že vždy vás lákalo vlastniť luxusné plavidlo. Nahovorili by vás na to, aby ste si obrázky tej lode pripli na zrkadlo v kúpeľni, na chladničku, aj na pracovné miesto. Začali by ste odoberať jachtárske časopisy a sledovali online videá o najnovších modeloch a ich vymoženostiach.
Podnecovatelia vedia, že čím viac sa upnete na vec, po ktorej túžite, tým viac bude vaša túžba rásť a svoj život a priority viac prispôsobíte na jej dosiahnutie. Čoskoro budete presvedčení, že nebudete šťastní, kým danú vec nezískate. A keď ju dosiahnete, nakrátko budete cítiť eufóriu, ktorú čoskoro nahradí vedomie čohosi strašného a skľučujúceho. Keď prvotný nával vzrušenia opadne, zistíte, že ste to stále… len vy. A čo je horšie, tá nová vec pred vás odrazu predostrie celý zoznam nových potrieb a nenaplnených túžob, o ktorých ste dosiaľ netušili. Šťastie je stále mimo dosahu. Nie div, že mnoho boháčov bežne zápasí s depresiami a sklonmi ku samovražde.
Toto sa netýka len veľkých vecí a silných túžob. Pravdou je, že žiadostivosť je ešte zákernejšia a častejšie sa týka oveľa všednejších vecí. Napríklad, odrazu veľmi potrebujete nový gril. Nemáte naň priestor v rozpočte, ale čím viac o tom premýšľate, tým viac máte pocit, že ho skutočne potrebujete. Čoskoro máte pocit, že všade vidíte reklamy na grily. Napokon urobíte škrt cez rozpočet a kúpite si ho. Možno naň dokonca použijete kreditnú kartu. Tá ligotavá nová vec vám stojí na terase a vy plánujete, že pozvete priateľov na záhradné grilovanie. Z ničoho nič sa vám prestane páčiť staré zariadenie terasy. Netrvá dlho a zadovážite si nové vonkajšie sedenie. To vás privedie k myšlienke, žeby ste s rodinou boli na dvore oveľa častejšie, keby bol na ňom bazén. Hoci ten bazén vôbec potrebujete. A tak ďalej…
Múdry kráľ Šalamún nás pred týmto kolotočom varoval. Napísal: „Podsvetie a ríša smrti sa nenasýtia a nenasýtia sa ani oči človeka“ (Prís 27:20). To sa týka tej žiadostivosti očí, ktorú som spomínal.
Možno to vyznie tvrdo, ale budem úprimný: nikdy sa vám nepodarí správne spravovať financie, ak nezlomíte vládu ducha mamony v živote. To znamená, že sa musíte naučiť rozoznávať žiadostivosť očí, keď zasiahne dušu. Až potom sa vám podarí prestať impulzívne nakupovať a hlúpo utrácať. Zastavíte kolotoč, o ktorom hovorí známy citát: Utrácame peniaze, čo nemáme, na veci, ktoré nepotrebujeme, aby sme urobili dojem na ľudí, ktorých nemáme radi.
Národný marketingový poradca Brandon Gaillle tvrdí, že takmer 20% účtov za potraviny tvoria veci, ktoré si ľudia kúpili len na základe chvíľkového podnetu.1 Dvadsať percent! A to sa týka len potravín. Ďalej pokračoval slovami:
Vraví sa, že za peniaze si šťastie nekúpite, ale impulzívne nakupovanie sa nás pokúša presvedčiť o opaku. Do určitej miery je to pravda, pretože keď kúpime niečo v akcii, máme z toho dobrý pocit. Dokážeme sa nadchýnať, na aký skvelý výpredaj sme natrafili a koľko sme ušetrili. Výsledkom však je, že sa nám v garáži hromadia haraburdy a míňame peniaze, ktoré sme mohli investovať do niečoho užitočnejšieho.
Schopnosť odložiť potešenie a čakať na niečo, čo veľmi chceme, patrí k najojedinelejším a pritom najmocnejším návykom našej kultúry. Ak odoláte silnej túžbe kúpiť si niečo, odmietnete konať unáhlene, jednoducho počkáte a pomodlíte sa, túžba väčšinou zmizne. Neuveriteľné! Aj tie najsilnejšie želania sa rozplynú ako rosa. Večer sme presvedčení o tom, že bez onej veci nikdy nebudeme úplní, ale vo svetle chladného a pokojného rána sa na tú istú vec pozeráme s myšlienkou: „Prečo ma to tak nadchýnalo? Nič by sa nestalo, keby som to nemal/a.“
Kvôli spomínanému sa väčšina skúsených predajcov usiluje urobiť všetko preto, aby vás donútila konať ihneď. Vedia lepšie než ktokoľvek iný, že ak počkáte, je veľká šanca, že si to už nekúpite. V angličtine sa bežne používa slovné spojenie buyer’s remorse (výčitky svedomia nákupcu) a to z dobrého dôvodu.
Hlavným prostriedkom boja proti impulzívnemu nakupovaniu je riadiť sa prísnym rozpočtom. V nasledujúcej kapitole sa budeme hlbšie zaoberať významnými detailami týkajúcimi sa rozpočtu. Nateraz je kľúčové, aby ste porozumeli duchovnému princípu, ktorý sa ukrýva za nekontrolovateľným utrácaním peňazí. Podstatné je, aby ste nenaleteli najstaršiemu klamstvu – že vlastníctvo pozemských vecí vám môže priniesť šťastie.
V knihe Exodus sa dočítame, že keď boli Izraeliti na púšti, Boh im zázračne každé ráno zosielal mannu. Predstavte si, že ste vo vyprahnutej pustatine, ale každé ráno vás pri dverách čakajú raňajky! Aj na tento zázrak ľudia začali časom hundrať a sťažovať sa. Napokon poslali k Mojžišovi vyslancov so žiadosťou o obmenu stravy. „Chceme mäso,“ vraveli. Tak im Boh zázračne zoslal prepelice. Vtáky vleteli priamo do tábora a núkali sa im. V Biblii sa píše, že „ešte mali mäso medzi zubami,“ keď proti nim vzplanul Boží hnev kvôli ich „nenásytnosti“ (4M 11:33). Prečo? Pretože nič na zemi nás nemôže uspokojiť. Len sám Boh.
Knihu si môžete kúpiť cez náš e-shop.