Izák bol synom zasľúbenia. Boh mu povedal, že rozmnoží jeho semeno a dá mu všetky okolité zeme, pretože „Abrahám poslúchol na môj hlas a zachoval moje nariadenie” (1Moj 26:3-5). Boh Izáka uisťuje o svojom požehnaní aj napriek tomu, že v zemi je veľký hlad, a to všetko pre zmluvu, ktorú uzatvoril s Abrahámom. Boh je Bohom zmluvy. Aj my sme deti Abrahámove a podľa zasľúbenia dedičmi. V Efežanoch 1:3 sa píše: „Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás požehnal každým duchovným požehnaním v ponebeských oblastiach v Kristovi.” Je dôležité, aby sme vedeli všetky tie zmluvné požehnania lokalizovať. Božie požehnania sú úžasné. Kde ich ale nájdeme? Treba sa narodiť v správnej rodine? Dá sa k nim prísť akosi náhodne? Alebo sa na to nedá odpovedať? Tento verš nám nielen sľubuje, že Boh nás už požehnal (v minulom čase), ale lokalizuje nám aj miesto všetkých duchovných požehnaní: sú v Kristovi! Na našej bohoslužbe som dal otázku: Keby ste vedeli, že všetky požehnania, za ktoré Bohu veríte, napríklad životný partner, dom, výborné rodinné vzťahy, zaujímavá a dobre ohodnotená práca atď., sú povedzme v Poprade – kam by ste išli po zhromaždení? Predsa do Popradu!
Prvá informácia, ktorú budeš potrebovať, je vedieť, že Boh s tebou uzatvoril zmluvu. Tá správa je ešte lepšia než si myslíme. Boh ju totiž uzatvoril so svojím Synom Ježišom – preto je taká pevná. My sme v Kristovi a preto dedíme spolu s ním (Rim 8:17).
Druhá informácia, ktorá ti pomôže je, že do finálneho Božieho zaopatrenia vedie cesta. Nebýva to míľový skok, skôr cesta. Budeš na nej potrebovať smelosť ísť proti prúdu, emóciám a okolnostiam, a budeš na nej potrebovať istú dávku vytrvalosti. Ale pamätaj, Boh bude vždy verný svojej zmluve.
Izák mal zmluvu požehnania, ale ocitol sa v zemi hladu. Prvá výzva na ceste za Božím cieľom, je výzva hladu. Čo urobíš, keď ti Boh dal svoje slovo a predsa zažívaš hlad? Ako sa zachováš v zemi hladu? Budeš stále poslúchať Boha, aj keď to vyzerá, že jeho zasľúbenia ešte nikdy neboli tak vzdialené od naplnenia? Izák bol verný v zemi hladu. Usadil sa tam, kde mu Boh ukázal a dokonca na Boží pokyn v tej zemi začal aj siať: „A Izák sial v tej zemi a našiel toho roku, že sa mu urodilo stonásobne a Hospodin ho požehnal.” Druhou výzvou je výzva víťazstva. Myslím, že to bol Napoleón, ktorý povedal, že deň po bitke je ťažší, ako deň pred bitkou. Niekedy je náročnejšie vysporiadať sa s víťazstvom než s porážkou. Bude Boh naďalej na prvom mieste tvojho života aj keď už všetko funguje tak ako má? Budeš ochotný vzdať sa čohokoľvek pre evanjelium tak, ako na počiatku, keď si nič nemal? Budeš stále poslúchať Pána? Alebo si postavíš oltár okolo svojho víťazstva a začneš ho uctievať? Izák obstál aj v tejto výzve. Odišiel a začal kopať studne. Boh od nás nikdy nechce, aby sme kempovali okolo svojho požehnania a usadili sa v komfortnej zóne úspechu. Chce, aby sme kopali studne pravdy pre ďalšie generácie.
Čo sa stalo potom? Vykopali studňu živej vody, ale pastieri z Gerára sa s nimi vadili a tak im ju nechali. Studňu nazvali Esek, čo znamená zvada. Ďalšou výzvou pre Izáka bola zvada. Verím, že je to obraz na telo. Musíme prejsť cez prekážku našej vlastnej telesnosti. Boh pred nás bude klásť neľahké a veľmi osobné otázky. „Slúžiš mne alebo svojim ambíciám? Raduješ sa z toho, keď sú iní požehnanejší než ty? Dokážeš ustúpiť aj keď vieš, že si v práve? Jedným z najväčších nepriateľov Božích zasľúbení je naša neobnovená duša. Preto Písmo učí: „Lebo ak žijete podľa tela, zomriete, ale ak Duchom mŕtvite skutky tela, budete žiť” (Rim 8:13).
Poslednou prekážkou bola studňa, ktorú nazvali Sitna, teda protivenstvo, nepriateľstvo. Tesne pred tvojím prielomom, diabol urobí všetko, čo je v jeho silách, aby ti znechutil život. Bude strieľať ohnivé šípy, aby ťa zranil alebo oslabil. Ty však vytrvaj na ceste Ducha, lebo po Sitne ťa čakáRechobót: „A hnul sa odtiaľ a kopal ešte inú studňu, a o tú sa už nevadili, a preto ju pomenoval Rechobót (Priestranstvo) a povedal: ´Teraz nám upriestranil Hospodin a rozplodíme sa na zemi´”.