„Ale milosťou Božou som, čo som a jeho milosť mne preukázaná nebola nadarmo, ale som hojnejšie pracoval než oni všetci, avšak nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou“ (1Kor 15:10).
Pavol o sebe hovorí, že „milosťou Božou som, čo som.“ Pred týmto veršom krátko spomína svoju minulosť pred obrátením a priznáva, že prenasledoval cirkev Božiu. Hovorí, že z toho titulu, si nezasluhuje apoštolstvo. Ale to, kým sme a k čomu nás Pán povoláva, nie je odvodené od našej minulosti. Tu je nádherne vidieť Božiu milosť. Boh zabúda na našu minulosť a má pre nás novú identitu. Milosť Božia nám nebola daná na to, aby sme mali „duchovnú výhovorku“ pre naše pády. Milosť Božia nás konečne stavia na nohy. Pavol hovorí, že milosťou Božou sa niekým stal! Niekedy veriaci potrebujú vyhrať svoj zápas s pýchou, ale mnohokrát nás napáda iný nepriateľ – falošná pokora. Na prvý pohľad volí krajšie slová, ktoré sa zdajú byť bližšie originálu. Ale pri hlbšom skúmaní zisťujeme, že je to ten istý nepriateľ, len v inom obleku. Falošná pokora je len inou formou pýchy. Prečo? Jednoducho preto, že v centre pozornosti sme znova my. Naše „zhíčkané ego“.
Skutočná pokora je nájdenie pravej identity v Kristovi, pričom v centre je ON. Preto Pavol hovorí: „z ľudského hľadiska by som si nezaslúžil nič. Prenasledoval som veriacich. Pohŕdal som Božou cirkou. Ale činil som z toho pokánie a Kristus ma očistil. Zažil som moc milosti Božej. Teraz konečne viem, kto som a viem, prečo žijem.“ Pavol nebol nejaký duchovný bezdomovec, vedel odkiaľ a kam ide.
Pavol pokračoval v ešte jednom prehlásení, na ktoré sa oplatí z bližšia pozrieť: „…jeho milosť mne preukázaná nebola nadarmo, ale som hojnejšie pracoval než oni všetci, avšak nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou.“Skutočná Božia milosť nás bude viesť k aktivite, k službe. Nestane sa nálepkou na duchovnú lenivosť. Niekedy ľudia príjmu Božiu milosť a sú zachránení, ale zdá sa, že ďalej nenapredujú. Akoby ju prijali nadarmo. V Skutkoch apoštolov Boží služobníci jednoznačne a bez obalu napomínali novo uverivších, aby „v predsavzatí srdca zotrvali verní Pánovi“ (Sk 11:23). Inými slovami, aby neprijali milosť Božiu nadarmo. Veriaci hneď nastupovali na cestu učeníctva. V modernej cirkvi sú mnohí viac konzumentmi. „Čo dostanem, keď sa viac zapojím do cirkvi? Čo budem mať z toho, keď niečo urobím?“ Pri takomto nastavení v živote, je len krôčik ku zahorknutiu a sebaspravodlivosti. Keď sa totiž veci začnú vyvíjať inak, ako sme očakávali a nedostaneme svoje „lízatko“, rýchlo si nájdeme vinníka. Pravé porozumenie milosti Božej nás však privedie k životu pokory a dávania. Ako Pavol povedal: „hojnejšie som pracoval, než oni všetci, avšak nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou.“ Keď pracuješ pre Pána z čistých motívov, On sa o teba postará a On ťa odmení! V 1Pet 5:6 to Peter potvrdzuje týmito slovami: „Pokorte sa pod mocnú ruku Božiu, aby vás povýšil svojim časom.“