Vieme, že Job prežil veľmi ťažké mesiace. Stratil majetok, postavenie, rodinu a nakoniec i zdravie. Aj napriek tomu, že jeho situácia bola tragická, nedovolil, aby do jeho srdca vstúpila horkosť. Keď jeho vlastná manželka videla v akých bol bolestiach, povedala mu lakonicky: „Či sa ešte držíš svojej bezúhony? Zloreč Bohu a zomri!“ Koľko ľudí podľahlo tlaku okolia alebo urobili kompromis, aby vyhoveli svojim najbližším? A pritom sa ich situácie často ani len nedajú porovnať so skúškou, ktorá prišla na Joba. Samotný Job nemal vysvetlenie na pohromu, ktorá naňho prišla, ale aj tak nedovolil, aby jeho srdce zahorklo. Odpovedal: „Hovoríš ako hovorieva niektorá z bláznivých. Či azda len dobré budeme brať od Boha a zlého nebudeme brať?´ V tom všetkom nezhrešil Job svojimi rtami.“
My dnes, z celého zjavenia Písma, vieme, že to nebol Boh, ktorý spôsoboval Jobovi útrapy. Bol to satan, ktorý ranil Joba vredom (Job 2:7). A predsa Biblia hovorí, že napriek tomu, že Job pripísal Bohu i to zlé, nezhrešil svojimi ústami. Ako to? Job nemal úplne správnu teológiu, ale zachoval si čisté srdce. Dnes nachádzame mnoho veriacich, ktorí majú správne učenie, ale prevrátené srdce. V mene tzv. pravdy dokážu škodiť blížnym alebo obchádzať Božie prikázania. I do života zbožných ľudí môžu prísť obdobia a skúšky, na ktoré nemáme okamžité odpovede, ale vždy si môžeme zachovať čisté srdce.
Potom prišli za Jobom jeho priatelia. Namiesto toho, aby mu priniesli súcit a milosrdenstvo, začali ho súdiť. Je iná vec, pokiaľ niekto dobrovoľne hreší a odmieta sa vrátiť na cesty Pánove, prípadne pohoršuje ostatných. Sám Boh však o Jobovi povedal, že o ňom, na rozdiel od jeho priateľov, hovoril len to, čo je pravé (Job 42:7). Jobovi priatelia mu namiesto pomoci priniesli iba ďalšie zbytočné trápenie. Mnohokrát zažijeme zranenia od tých, ktorí hovorili, že prišli pomôcť. John Bevere vo svojej knihe Satanova návnada hovorí, že najviac bývame zranení práve od tých, od ktorých sme najviac očakávali. Ale Job urobil druhé dôležité rozhodnutie. Namiesto toho, aby sa na svojich priateľov nahneval, Job sa za nich začal modliť. Nielen že si zachoval čisté srdce voči Bohu a nezhrešil voči nemu svojimi ústami, ale začal žehnať tým, ktorí ho odsudzovali. A to už Boh nemohol „vydržať“… „A Hospodin navrátil to, čo bolo odňaté Jobovi, keď sa modlil za svojho priateľa. A Hospodin pridal všetkého toho, čo mal Job dvojnásobne“ (Job 42:10).
Kedy sa obrátila situácia v prospech Joba? Kedy do jeho života začalo znova prúdiť Božie požehnanie? „Keď sa modlil za svojho priateľa“. Dnes by sme povedali, že Job reagoval v duchu a nie v tele. Sial do ducha a zožal „zoe“, teda Boží druh života (Gal 6:7,8). Napojil sa na Bože zdroje, ktoré jednoducho nemôžu nikdy sklamať. Nielenže mu Hospodin navrátil to, čo mu bolo odňaté, ale pridal mu všetkého toho, čo mal, dvojnásobne!! Učenci Písma nám hovoria, že 42 kapitol knihy Jobovej predstavovalo len niekoľko mesiacov. Nevieme koľko rokov žil Job predtým. Ale vieme, že už mal vnúčence, takže určite prežil desiatky rokov v úžasnom Božom požehnaní. Biblia hovorí, že „bol väčší od všetkých synov východu.“ Bol bohatší ako šejkovia jeho doby. Potom, ako prešiel svojou skúškou a nestratil bezúhonnosť srdca, Boh mu to všetko navrátil v hojnosti. Celý príbeh končí takto: „A Job žil po tom stoštyridsať rokov… a zomrel súc starý a sýty dní“ (Job 42:16,17). Oplatí sa dôverovať Bohu a chodiť po jeho cestách. Cesta ducha je vždy tá najistejšia!