Poznáme ho ako vždy usmiateho, ochotného a zodpovedného uvádzača počas bohoslužieb Slova života v Bratislave. Vyštudoval ako inžinier, precestoval svet, aby sa nakoniec vrátil na Slovensko a pracoval v automobilovom priemysle. Zakúsil aj pády, ale Pán si ho nakoniec pritiahol bližšie k sebe, našiel priateľov, duchovný domov a teší sa z každej možnosti poslúžiť ľuďom.
Prezlečený za farára
Volám sa Jozef Turic a pochádzam z malebnej slovenskej obce Gočovo na Gemeri. Po strávení krásneho detstva v kresťanskej rodine, kde bola a stále je láska, som pokračoval v štúdiu na strojníckej priemyslovke v Spišskej Novej Vsi a štúdium ukončil v roku 1999 na Technickej univerzite v Košiciach na Strojníckej fakulte. Rodičia i starí rodičia ma od malička viedli k Bohu aj napriek tomu, že v tom čase vládol na Slovensku komunizmus. Od detstva som bol presvedčený, že Boh existuje, aj keď sa v školách o tom vôbec nehovorilo.
Raz na Vianoce som bol v kostole, jedna spolužiačka to prezradila „súdružke“ učiteľke, ktorá si ma potom zavolala a dohovárala mi, že nemám chodiť do kostola. Bol som v rozpakoch. Kde je pravda? V škole nám bránili vyznávať vieru a doma ma povzbudzovali, aby som sa k Bohu stále obracal… Nezabudnem, ako sme boli ešte na prvom stupni v škole v prírode, tak sme jeden večer mali karneval. Obliekol som si čierne rúcho a nejakú knihu som obalil do čierneho papiera a nalepil na ňu biely kríž. Predstavil som sa ako pastor z Gočova a smelo vyhlásil, že gočovský kostol postavil gočovský ľud na uctievanie svojho Boha (tak je to dodnes na stene evanjelického kostola napísané). Vyhral som prvú cenu. Keď sme mali pred pár rokmi stretnutie zo základnej školy, tak triedna učiteľka spomenula, že som mal dobrú guráž, keď som sa v čase totality pred študentmi a učiteľmi prezliekol za farára a hovoril o Bohu. Totalitný režim padol v r.1989 a s ním aj zavádzajúce informácie a klamstvá o kresťanstve. Do kostola som chodieval na väčšie sviatky, ale mama ma zvykla prehovárať, aby som šiel každú nedeľu. Vtedy som nevedel pochopiť, ako môžu ľudia chodiť do zboru tak pravidelne, a teraz si neviem predstaviť, že by som v nedeľu na bohoslužbe chýbal.
Ako ma zachránil „modlitebný zoznam“
Keď som bol v druhom ročníku na vysokej škole, mal som krízu. Nedarilo sa mi v škole, bol som veľmi podráždený, aj maličkosť ma vedela rozhádzať. Býval som na internáte, ale na víkendy som chodieval domov. Mama mi hovorila, aby som skúsil zájsť častejšie do evanjelického kostola, že mi to určite pomôže. Stará mama mi vždy hovorila, že sa za mňa modlieva, a až s odstupom času som pochopil, aké veľmi dôležité je, keď sa starí rodičia a aj rodičia modlia za svoje deti a vnúčatá. Keď naša starká odišla k Pánovi, tak modlitebnú reťaz prevzala mama. Viem, že aj vďaka týmto modlitbám sme mali a stále máme v rodine krásne vzťahy. Teraz to už robievam aj ja, mám „modlitebný zoznam“, kde je na prvom mieste celá moja rodina a všetci známi.
Po skončení vysokej školy som nastúpil na základnú vojenskú školu do Žiliny a po jej skončení som sa zamestnal v Slavošovských papierňach. Dostal som úžasného šéfa, od ktorého som sa veľa naučil, a tiež som rýchlo zapadol do kolektívu. Aktívne som sa zapájal do chodu obce, kde som bol členom obecného zastupiteľstva a v evanjelickej cirkvi som pri bohoslužbách hrával na organe. Počas strednej školy som mal veľkú túžbu hrať na saxofón, a keďže Pán splní každú túžbu srdca, poslal mi do cesty kamaráta, ktorý ma naučil naň hrať. Založili sme si kapelu a chodievali hrávať na svadby a iné akcie.
V Amerike, Dánsku, Nórsku – Boh vidí ďalej ako my
Rodila sa vo mne veľká túžba cestovať a spoznať svet. Dostal som pracovné víza a odišiel pracovať na dva roky do USA na Floridu. Od prvého týždňa som pravidelne navštevoval kresťanský zbor, vo voľných chvíľach som precestoval 30 štátov Ameriky. Niagarské vodopády i Havajské ostrovy a o pár rokov neskôr aj nádherné nórske fjordy mi znova a znova pripomínali, aký úžasný je náš Boh a aký je dokonalý Stvoriteľ. Dodnes nedokážem pochopiť, ako si niekto môže myslieť, že taká krásna príroda okolo nás vznikla len náhodou.
Neskôr som vycestoval so skupinou ôsmich Slovákov pracovať do Dánska, kde som strávil ďalšie dva roky. Hoci okrem mňa tam zo Slovákov nikto navštevoval cirkev, ja jediný som dostal výpoveď. Prečo práve ja? Bol som veľmi smutný a nevedel som, čo robiť. Až vtedy som pochopil slová apoštola Pavla „Keď som slabý, práve vtedy som silný“, lebo práve v našej slabosti sa Pán môže mocne osláviť. Nakoniec mi Pán pomohol nájsť inú, oveľa lepšiu prácu, pričom jeden pastor z Nórska mi tak dôveroval, že mi ponúkol, aby som býval v jeho dome a počas jeho neprítomnosti sa oň staral. Moji priatelia zo Slovenska medzitým o prácu prišli, firma, z ktorej ma vyhodili, skrachovala a mnohí z nich sa nešťastní vrátili na Slovensko. Vtedy som pochopil, že Boh nevidí iba súčasnosť, ale ďaleko do našej budúcnosti. Terajšie naše trápenie môže byť predzvesťou nášho budúceho šťastia. Len sa musíme naučiť Mu stále a vo všetkom dôverovať.
Znova doma – Kresťanstvo ako môj životný štýl
Po návrate na Slovensko som prišiel do Bratislavy, kde práve v tom čase vrcholila stavba moderného projektu Eurovea s hotelom Sheraton. Potrebovali inžiniera, ktorý už má skúsenosti v hotelierstve a ovláda angličtinu. Hneď ma zobrali a strávil som tam dva roky. Potom som sa zamestnal ako projektový koordinátor v automobilovom priemysle, trvá to už viac ako 5 rokov.
Popri práci som si hľadal zbor, kde by som mohol zakúšať Božiu prítomnosť a kde by som mohol lepšie spoznávať Božie slovo. Raz som bol na konferencii viery, kde kázal pastor Peter Čuřík zo Slova života. Charizmatický spôsob kázania a samotná kázeň ma tak oslovili, že som potom začal chodievať do Slova života a k Martinovi Hunčárovi na skupinu pre mužov. Tiež som začal slúžiť v rôznych službách, som jeden z uvádzačov, ktorí vítajú prichádzajúcich. V Slove života som začal bližšie spoznávať ten pravý Boží charakter a poznávať Boha tak, ako som Ho predtým nepoznal. Pán Ježiš sa stal mojím najlepším priateľom, ktorému môžem povedať o všetkých svojich radostiach, ale aj starostiach. V zbore Slovo života som začal zakúšať aj moc Ducha Svätého, ktorého Pán Ježiš poslal, aby bol naším radcom a utešiteľom. A do tretice, naučil som sa, že keď chcem mať dobrý vzťah s Pánom, tak nestačí iba chodiť na nedeľné bohoslužby, ale každý deň byť s Ním na modlitbách a v Jeho svätom Slove, ktoré sa mi stalo takým vzácnym. Sám Pán Ježiš povedal, že nebo a zem sa pominú, ale Jeho slová zostanú naveky.
Cirkev, to nie je iba organizácia, nie je to len miesto, kam chodievame. Je to rodina, do ktorej patríme, je to domov, kde sme milovaní a je to aj nemocnica, kde naše fyzické alebo psychické problémy sú cez modlitby pastorov, bratov a sestier vyliečené. Ďalšou mojou túžbou bolo hovoriť a kázať Božie slovo. Aj to sa krok za krokom napĺňa. Hovoril som párkrát Slovo Božie na zbierku a taktiež som mal príležitosť kázať a prekladať anglicky hovoriaceho kazateľa.
Ako som duchovne rástol, Boh napĺňal moje srdce svojou dokonalou láskou a veľkou túžbou poznať Ho viac a viac. Hľadal som kráľovstvo Božie a všetky ostatné veci mi boli pridané. Od malička som vedel, že Boh existuje, ale urobil som v živote aj pár „prešľapov“, nie všetko sa veru Bohu páčilo. Ale s istotou viem, že pre Boha som bol, stále som a budem rovnako vzácny, aj keď občas padnem. Boh ma vyučoval a mnohokrát, keď som prechádzal temným údolím, som na 100% vedel, že On je so mnou. Sám Boh hovorí, že keby boli naše hriechy červené ako šarlát, tak budú biele ako sneh, On nás môže vždy dokonale očistiť.
Čím viacej sa približujem k Bohu, tým viac ma vyučuje, a niektoré vetvičky v mojom živote, ktoré nie sú podľa Jeho predstáv, veľmi jemne orezáva. Kresťanstvo dnes už pre mňa nie je iba náboženstvom, ale mojím životným štýlom. Nedokážem a ani si nechcem predstaviť svoj život bez Otca, Ježiša a Ducha Svätého, ktorí sú stále so mnou a vedú ma po zelených pažitiach. Viem, že len dobré a milosť ma budú sprevádzať po celý svoj život a prebývať budem v dome Hospodinovom po dlhé veky, tak ako to hovorí Biblia v 23. žalme. Viem aj to, že ak príde nejaká skúška, tak Boh je a bude stále verný. Ako hovorí apoštol Pavol – On nedopustí, aby som bol pokúšaný nad moje sily, ale so skúškou dá aj východisko, aby som ju vládal zniesť.