Je úžasné sledovať, ako Boh koná v rodine Čonkovcov. Veľa ľudí má na Rómov automaticky skreslený pohľad. Možno im ich vlastná skúsenosť bráni veriť tomu, že by sa medzi nimi mohli nájsť aj slušní, pracovití a zodpovední ľudia. Pán Boh však v ostatnom čase robí úžasné dielo práve medzi tými, ktorými druhí opovrhujú. Čonkovci nie sú len výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo, dnes sú v mnohých dedinách a osadách desiatky Rómov, ktorých zmenila Božia moc. Chceme vám predstaviť jednu veriacu rodinu z bratislavského zboru Slovo života, v ktorej je otec podnikateľom a manželka pracovníčkou v detskom domove. Pravidelne navštevujú bohoslužby, Táňa pomáha aj v nedeľnej škole.
Janko
Vysedával som v bare, pil a fajčil
Pochádzame z Popradu, kde sme obaja vyrastali. S kamarátmi somchodil na stanovačky, na túry do Tatier a okolia, spoznávali sme prírodu, múzea aj hrady. Do Bratislavy sme sa presťahovali až ako manželia. Máme dve krásne deti: 8-ročnú Lauru a 5-ročného Šimona. Naše manželstvo vyzeralo navonok normálne. Skutočnosť však bola oveľa horšia. Moji príbuzní a kamaráti majú veľmi radi alkohol. Najskôr to vyzerá nevinne, začne sa pár pivami, no skončí to desiatkami poldecákov. Patril som k nim, vysedával som v bare dlho do noci. Pán ma však vyslobodil, teraz tam už nechodím, vôbec nepijem ani nefajčím. Som vďačný, že mi Boh vytrhol zo srdca toto „tŕnie“. Až s odstupom času, keď vidím Božiu dobrotu a užívam si slobodu v Kristovi, mi je jasné, ako veľmi ma diabol klamal. Fajčiť som prestal na skupinke, po ktorej som ľutoval, že som na ňu šiel. Paradoxne, práve tam ma Boh zbavil cigariet.
Ako som dostal nové auto
Po mojom obrátení v roku 2013 nastala zmena. Náš život, ktorý dovtedy pripomínal zemiak, zvonku pekný, zvnútra nahnilý sa začal meniť. Pán Boh námdal novú šancu, postupne nás očisťoval, podobne ako keď šúpeme zemiaky. Boh vyrezalvšetku hnilobu, hoci niekedy to aj bolelo. Pripadá mi, že z nás ostal malý zemiačik, no predsa len použiteľný.
Veľakrát si neuvedomujeme, ako je Bohpri násblízko. Až keď sa obzrieme späť, vidíme veci úplne inak. Neveriaci človek by to nazval náhodou alebo šťastím, no my sme si vedomí toho, že pri nás stojímilujúci Ježiš,ktorý nás ochraňuje a pomáha nám.
Som svedkom konkrétnych odpovedí na modlitby. Napríklad, vlastním reklamnú plochu wallboard v Poprade, ktorú sa mi dlhšie nedarilo prenajať. Prosil som Pána, aby mi pomohol nájsť klientov. Ozval sa mi zákazník, ktorý mi namiesto platenia ponúkol nové auto. Potešil som sa, no keď som to preveroval, zistil som, že treba zaplatiť poplatky vo výške pár tisíc eur. Manželka auto z tohto dôvodu nechcela, navyše už jedno máme. Ja som však za tým videl Božiu ruku a zdalo sa mi, že to nejako utiahneme. Táňa začala vyznávať verš z Biblie, že požehnanie Hospodinovo obohacuje a nie je na záťaž. Na naše prekvapenie ešte v ten deň zákazník zavolal, že zaplatí za mňa daň, zimné kolesá, 5 rokov bude platiť všetky poistky a bezplatné budú aj prvé dve servisné prehliadky. Všetko to teda vyšlo a dnes tým autom jazdí manželka do práce.
Práca pre rómsku menšinu
Vo februári 2015 som v našom zbore dal Bohu počas kázne otázku, čomu sa mám viac venovať. Odpoveď prišla hneď, cez prorocké slovo pastora Petra Čuříka ešte počas kázne: „Budeš zasadený vo svojej zemi.“ Vyrozumel som, že moja zem sú Rómovia, a keď boli v máji 2015 voľby do Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny, priateľ ma prehovoril, aby som kandidoval. Vôbec som nepatril k favoritom, no nakoniec som spomedzi desiatich kandidátov získal najviac hlasov. Stal som sa členom výboru pre rómsku národnostnú menšinu. Hoci som tam najmladší a nemám také vzdelanie ako ostatní kolegovia, verím, že Pán tam má pre mňa plán a povedie ma svojimi cestami.
Ako tvoj život ovplyvnili v detstve nerómski kamaráti?
Naučil som sa pri nich zodpovednosti tým, že som navštevoval rôzne krúžky – spolu sme splavovali rieky, korčuľovali, hrali futbal i stolný tenis. Veľmi to odporúčam, dieťa okrem zábavy chápe, že má aj nejaké povinnosti.
Vyučil si sa za murára, nechcel si ísť ďalej študovať?
Škola ma bavila, no aj keď som bol prijatý na denné štúdium, nemohol som si dorobiť maturitu, musel som ísť robiť. Dva roky som robil kopáčske práce. Bola to drina, ale výhodou bolo, že som dobre zarobil. Potrebovali sme ich, pretože otec nám po rozvode s mamou zanechal dlžoby.
Popri svojej práci máš aj internetové rádio a internetovú galériu.
Myslím, že my Rómovia, máme obchodného ducha. Bol som medzi prvými na Slovensku ktorí pred jedenástimi rokmi, predávali obrazy cez internet. Dnes ponúkam tvorbu vyše šesťdesiatich profesionálnych maliarov, fotografov a sochárov. Gipsy rádio som založil v roku 2006. Pomohol som tým mnohým rómskym kapelám, pretože prezentujem ich tvorbu. Tohto roku som získal grant a plánujem z toho urobiť rómske celosvetové rádio.
Dokonca si vydal aj knihu, ktorú napísal tvoj strýko Ladislav Čonka…
Redaktorke rómskych novín sa zapáčil rukopis môjho strýka. Dlho sa to naťahovalo, zháňal som na to peniaze a nakoniec sa to podarilo cez úrad vlády, z programu Kultúra národnostných menšín. Kniha už vyšla a zaujala aj Nerómov. Veľmi si prajem odbúrať rasovú nenávisť a bariéry medzi rómskou a nerómskou populáciou.
Táňa
Sľub Bohu pri vydarených maturitách
V deň mojich maturitných skúšoksom zo strachusľúbila Bohu, že mu budem verná do konca života, ak si zo slovenského jazyka vytiahnem otázku č.3, ktorú som vedela naspamäť. Bola som šokovaná, keď sa tak naozaj stalo. Pán ma vypočul. O pár rokov neskôr sa ma švagriná Simona opýtala: „Vieš o tom, že Ježiš je živý?“ Akoby ma zasiahol nejaký šíp. Prvýkrát som pocítila ozajstnú túžbu žiť. Bola som práve v Poprade na návšteve, a tak som navštívila miestny zbor Maranatha. Tam som prijala Ježiša do svojho srdca. Pastor Emil Adam mi odporučil navštíviť v Bratislave cirkev Slovo života. Spomínam si, ako mi povedal: „Choď do tej cirkvi, lebo oni sú ako vojaci, pripravení stále bojovať.“ Poslúchla som a zrazu sa začalo všetko meniť. Konečne som sa už necítila sama. Pán ma učil odpúšťať, často som zápasila sama so sebou. Moje prvé modlitby boli úplne nedokonalé, ale napriek tomu som vedela, ku komu sa modlím. Duch Svätý začal konať.
Uzdravenie nášho Šimonka
V roku 2009 sa nám narodil Šimonko. Na vyšetrení sluchu nastal problém, pretože v priebehu troch mesiacov sme boli štyrikrát na vyšetrení a ani raz mu ho nemohli zmerať. Bolo nám veľmi ťažko, pretože máme v rodine nepočujúceho. Poslali nás na veľké audiometrickévyšetrenie, ktoré je veľmi presné a robí sa v narkóze. Mali zistiť, na koľko percent bude počuť. Pastor PeterČuřík k nám prišiel na návštevu tri dni pred tým, ako som mala ísť so Šimonkom do nemocnice. Doma i v nedeľu v zbore sme sa modlili za jeho uzdravenie a o pár dní po veľkom vyšetrení nám oznámili, že syn počuje na 100%. Viete si predstaviť, akí sme boli šťastní?
Ako sa našlo ukradnuté auto
S manželom sme si v roku 2009 kúpili nové auto. Mali sme z neho radosť, až kým nám ho o štyri dni natoneukradli z parkoviska v Petržalke. Môj manžel ešte nebol spasený a veľmi ťažko to znášal. Vtedy som ešte nemala žiadnu blízku osobu, s ktorou by som sa mohla modliť, okrem švagrinej. Tá však bola až v Poprade. Telefonovali sme si a spojili sa v modlitbách. Vzápätí sme dostali slovo, že auto sa nám vráti. A tak sa aj stalo. Naša nová škoda Octavia bola späťa užívame ju doteraz. Aké úžasné je veriť niekomu, kto neklame! Naozaj je pravdou, čo hovorí Božie slovo.
Pracujem v detskom domove
Po šiestich rokoch na materskej dovolenke som si hľadala prácu. Pán mi dával na srdce deti z detského domova. Moja túžba po tejto práci rástla viac a viac a potom sa naskytla príležitosť. Niekoho hľadali a ja som sa prihlásila. Pani riaditeľka si vybrala spomedzi viacerých uchádzačov práve mňa, aj keď nemám prax ani požadované pedagogické vzdelanie. Nedá sa to nazvať inak ako Božia milosť. Začiatky boli veľmi náročne, najmä na psychiku. Navyše mi bolo ľúto, že mám oveľa menej času na svoje deti. Ešteže mám milujúceho manžela, ktorý ma vie povzbudiť i pomôcť. Som rada, že mám takúto prácu, ktorá ma baví a je to o to krajšie, lebo viem, žeje to Pánova vôľa. Nielen dávam, ale aj prijímam. Mnohokrát ma tieto deti učia, aký je život. Som za to Bohu veľmi vďačná.