Konferencia viery 2015 s Johnom Beverom a ďalšími hosťami bola jednoznačne Božím navštívením pre náš národ. Už niekoľko rokov sme sa Johna usilovali do Bratislavy pozvať, no má veľmi nahustený program, väčšinou na dva roky dopredu. Istá veľká denominácia na Britských ostrovoch sa ho tiež roky usilovala pozvať do Anglicka, no márne. Keď sa dozvedeli, že nakoniec príde na malé Slovensko, boli veľmi prekvapení. O to viac sme jeho návštevu považovali za privilégium a očakávali, čo Boh cez jeho službu vykoná.
Bola to jedna z najväčších konferencií ostatných rokov, ktorá si vyžadovala aj najväčšie organizačné nasadenie. Sme Bohu veľmi vďační za fantastický tím ľudí, ktorí ju mesiace dopredu pripravovali a nezištne na nej slúžili. Myslím si, že príprava konferencie bola na výbornej úrovni, rovnako vysoko hodnotím aj excelentnú voľbu veľkej arény NTC, ktorá pojala viac ako 2000 hostí.
Do služby uctievania nás nádherným spôsobom viedli skupiny BCC, Tretí deň a Slovo života – len ťažko sa dá slovami vyjadriť Božia prítomnosť, ktorú sme vo chválach prežívali. Veľká vďaka patrí aj pastorom a služobníkom z kresťanských cirkví a zborov v Bratislave, ktorí konferenciu spolu s nami zastrešovali.
O čom bola konferencia?
John Bevere kázal kľúčové posolstvá o bázni pred Hospodinom, na ktorých bolo znateľné prorocké ostrie. Jasne pomenoval niektoré oblasti v cirkvi na Slovensku, ktoré treba poddať Pánovi. Hovoril o dôležitosti „kultúry úcty“ v dome Božom a tiež o slobode a radosti, ktoré sú ovocím života vo svätosti. Potrebujeme sa odvážiť zhodiť zo seba jarmo spojené s minulosťou neslobody nášho národa a dať Bohu chválu, ktorá mu náleží. Verím, že ohľadne rozvoja Božieho kráľovstva v našom národe stojíme na istom pomyselnom prahu, pretože máme potenciál rásť v pomazaní, excelencii a aj miere vplyvu v spoločnosti. Záleží len na nás, ako sa k tejto výzve postavíme. Aj o tom John kázal v nedeľu ráno, keď ukazoval na „zmocňujúci aspekt milosti“, v ktorej môžeme víťaziť nad hriechom a začať robiť rozdiel v spoločnosti. Úplnou bodkou nedeľného posolstva bolo Johnovo osobné svedectvo, v ktorom sa priznal k tomu, že bol jedným z najhorších študentov angličtiny. Dokonca povedal, že za 25 rokov stretol iba jedného človeka, ktorý mal horšie bodové ohodnotenie záverečnej práce z anglického jazyka než on. Napriek tomu ho Boh povolal písať knihy, ktoré sa vydali v miliónoch výtlačkov a požehnali celé národy.
Vynikajúcim zavŕšením konferencie bola služba Joakima Lundqvista zo Švédska, ktorý veriacich skvelým spôsobom vyzýval na záchranu stratených. Jeho posolstvo „Každý môže privádzať ľudí k Ježišovi“ vrelo odporúčam. Na sobotnom zhromaždení o 17.00 sme si spoločne s Christianom Åkerhielmom pripomenuli 20. výročie práce Slova života na Slovensku. Bolo úsmevné a radostné zároveň pozerať na videozáznamy histórie našich zborov, spracované do 10-minútového videa, ktoré je k dispozícii aj na našej stránke.
Sme Bohu veľmi vďační za všetko, čo vykonal, no do ďalších rokov hľadíme s veľkým očakávaním; cirkev nesmie stratiť prvú lásku a horlivosť, ktorú na začiatku svojho behu za Pánom prežívala, no zároveň dospela, aby mohla vykročiť k novým výzvam a zabrala nové územia pre Božie kráľovstvo. Všetky posolstvá, ktoré na konferencii odzneli, si môžete objednať na MP3 nosiči, podrobnosti nájdete na str. 2.
Kreatívny program pre deti
Na konferencii sme mysleli aj na deti. Mali sme pre ne nachystaný pestrý program, na príprave ktorého sa podieľalo viacero bratislavských zborov. Najmenšie deti mohli spolu s rodičmi program sledovať na obrazovkách v samostatnej miestnosti, ostatné boli rozdelené do dvoch vekových kategórií. Mohli sa vyšantiť pri rôznych hrách a súťažiach. Pripravili sme si pre ne aj scénky, aby si duchovné posolstvo mohli lepšie predstaviť a zapamätať. Vrcholom programu bolo divadielko s názvom Blbý, drzý, neposedný a bifľoška. Učiteľa, ktorý si zasadol na žiaka, skvele zahral Maťo Žák. Deti sa mohli stotožniť so situáciami, ktorými prechádzajú v škole, a zobrať si príklad z Jakuba Trólika, slabšieho žiaka, ktorý sa napokon látku doučil a poprosil učiteľa o odpustenie za svoje zlé správanie.
„Po divadielku sme deti viedli k odpusteniu, zmiereniu a za niektoré sme sa modlili. Boli úžasné, počúvali a dobre spolupracovali,“ povedal Martin Hunčár, autor scenára. Spokojná bola aj Jayne Rybánska, ktorá službu deťom koordinovala: „Bolo to dosť náročné, pretože program bol nahustený, ale zvládli sme to. Veľmi nám pomohli aj tínedžeri, ktorí perfektne zvládli všetky úlohy, za ktoré niesli plnú zodpovednosť.“
Rozhovor s Johnom Beverom
(natočený v nedeľu po spoločnom obede s hosťami konferencie a 60 pastormi):
Aké boli tvoje očakávania, keď si prišiel na Slovensko?
Keď prichádzam do krajiny, ktorú som ešte nenavštívil, väčšinou bývam trochu opatrný, lebo v minulosti sa mi stalo, že sa moje očakávania nenaplnili, alebo boli naopak príliš nízke. Preto jednoducho čakám, čo bude Boh konať. Teraz po konferencii môžem úprimne povedať, že navštíviť bývalé Československo a nájsť tu takúto odozvu, je viac, než som si predstavoval. Čo ma nadchýna a čo ma naozaj požehnalo, bola skutočná jednota a priateľstvo vedúcich rôznych denominácií. Verím, že je to dar, ktorý treba naďalej rozvíjať, lebo ak si budete jednotu Ducha chrániť, bude to mať výrazný vplyv na Božie hnutie v celom národe.
Ako si vnímal zhromaždenia?
Myslím si, že konferencia priniesla určité zmeny v duchovnej atmosfére. Určitá ťažoba, ktorá bola nad ľuďmi, bola zlomená. Vnímal som, že mám ľudí prebrať, podobne ako hovorí Izaiáš 51:9. „Prebuď sa, prebuď, odej sa silou!“ Predovšetkým to bolo hmatateľné v sobotu popoludní. Istý duchovný odpor sme spoločne prelomili a celé zhromaždenie tak mohlo vojsť do obnovenej a čerstvej vízie – aby slovenskí kresťania povstali v novej sile a vystúpili na novú duchovnú úroveň, v ktorej vyvýšia Ježiša a zbudujú jeho cirkev. Verím, že je toho ešte veľmi veľa, čo Pán chce urobiť vo vašom národe.
Kázal si o bázni pred Hospodinom, ktorú často zmieňuješ. Vedel by si toto posolstvo v krátkosti zhrnúť aj pre našich čitateľov?
Áno, je to moja obľúbená téma. Veľmi si želám, aby ľudia porozumeli, že bázeň pred Hospodinom nám dáva bezpečie a chráni nás. Neznamená to, že sa Boha začneme báť, ale začneme sa „báť“ toho, aby sme sa od neho nevzdialili. Bázeň nás udržuje na ceste za Bohom. Zdalo sa mi, že ľudia, vrátane lídrov, reagovali na túto výzvu veľmi pozitívne. Mám z toho radosť, pretože si uvedomujem, že nasledovať Boha nie je vždy ľahké, a často to môže byť spojené s ťažkosťami. Ak sa Bohu nepoddáme a nebudeme ho mať v úcte, tak hrozí, že podľahneme pokušeniam a vzdáme sa.
Nedávno som sa dopočul o tom, ako istý pastor opustil svoj zbor aj rodinu a presťahoval sa na iný kontinent s cudzou ženou. Aké smutné! Čo sa s ním stalo? Stratil bázeň pred Bohom. Viete, čo mi na tom všetkom láme srdce najviac? Ten muž roky verne pracoval na Božom diele. Osobne som v minulosti úzko spolupracoval s troma veľkými Božími mužmi, ktorých som rešpektoval, no, nanešťastie, dvaja z nich vážne zlyhali. Bol som svedkom toho, ako nedostatok Božej bázne v ich životoch spôsobil, že sa vydali na zlé chodníčky. Jeden z nich ma dokonca predtým prosil, aby som na tému Božej bázne v jeho zbore často vyučoval, lebo si v tejto oblasti uvedomoval deficit. Niekedy ma zaskočí, keď počujem, ako niektorí Boží služobníci dokážu vyrieknuť určité slová alebo reagovať telesne. Božia bázeň sa v živote človeka dá spoznať aj podľa jeho reakcií či životného štýlu. Je to Božia láska, ktorá dokáže roznietiť Božie hnutie, ale až Božia bázeň ho pomáha udržať na správnej ceste. Božia bázeň takisto zabezpečí to, aby hnutie v priebehu rokov nezoslablo a neskĺzlo do falošných doktrín. Skutočná bázeň pred Hospodinom pomáha zdravému rastu cirkvi.
Čo sa odohráva v tvojej službe? Na čo by si sa chcel v budúcnosti zamerať?
Pred piatimi rokmi mi Boh povedal, že som bol verný v službe pre anglicky hovoriacich ľudí a že mi teraz otvorí dvere do sveta. Dovtedy som slúžil najmä americkým zborom, kde som veľmi často cestoval. Potom ma Boh prekvapil tým, že ma požiadal, aby sme niektoré naše materiály poskytli zadarmo v rôznych jazykoch a dali ich dokonca k dispozícii na stiahnutie v elektronickej podobe. Spolu s manželkou veríme, že sú užitočné a dôležité pre každého vedúceho po celom svete, a preto veľmi túžime po tom, aby k nim mali voľný prístup. Tí, ktorí majú peniaze, nám môžu pomôcť sponzorovať tých, ktorí si ich nemôžu dovoliť.
Mohol by si upresniť, o akých číslach hovoríš?
Za posledné štyri roky sme vytlačili 6,5 milióna našich materiálov v 59-tich národoch. Na Slovensku vyšla kniha Duch Svätý v náklade 5000 kusov. A to ani nepočítam virtuálnu knižnicu, z ktorej si môžu ľudia voľne sťahovať knihy v 90-tich jazykových verziách. Slováci môžu navštíviť http://cloudlibrary.org/sk/ a nájsť tam užitočné rady. Ježiš nepovedal, aby sme činili „obrátencov“, ale učeníkov. Práve nato potrebujeme mať takéto zdroje k dispozícii. Evanjelizáciou sa ľudia dostanú do Božieho kráľovstva, ale ak nechceme, aby po čase na svojej ceste zlyhali, musíme sa im venovať. Ježiš nás nabádal k tomu, aby sme našim učeníkom odovzdali všetko, čo nás naučil.
Často cestuješ, zaujímalo by ma, ako vnímaš situáciu v Európe a výzvy, ktorým čelí?
Myslím si, že Európa je na tom lepšie ako kedysi. Keď som v Európe slúžil pred pár rokmi, duchovné prostredie bolo veľmi suché, skoro mŕtve. Ale odvtedy sa niečo zmenilo! Akoby sa cirkev v Európe odlepila od dna a situácia sa začala postupne zlepšovať. Európa začína byť znova hladná po Bohu a túži po čerstvom Božom dotyku. Vás vidím, ako sa nachádzate na počiatku istého rozkvetu. Takto vnímam najmä východnú Európu, i keď vám sa to stále môže zdať ťažké – čo je typické pre každý začiatok. Viem, že tu bolo veľa modlitieb, veľa zasievania, kázania Slova, ale príde čas, keď to všetko dobré akoby zapadne do seba a prinesie ovocie a veľkú žatvu. Osobne mám väčšiu vieru pre Európu než pre Ameriku, lebo tam sme veľmi zvlažneli a nevážili si to, čo sme dostali. Namiesto toho, aby sme tie výborné vyučovania, ktoré nám Boh zveril, začali aplikovať, len sme sa kŕmili a tučneli. Zabudli sme na to, že ak sme zadarmo dostali, sme povinní aj zadarmo dávať.
Zdôraznil si istý prekvapujúci aspekt Božej milosti, o ktorom sa často nevyučuje. Mohol by si to stručne objasniť?
Väčšina ľudí si pod Božou milosťou predstavuje len odpustenie a spasenie, niečo, čo dostávajú zadarmo. Pritom sa zabúda alebo nehovorí o Božej milosti ako o moci, ktorá nám umožňuje vykonať veci, ktoré nedokážeme urobiť vo vlastnej sile. Božia milosť je doslova Božia moc, ktorá nás zmocňuje robiť aj to, čo sa nám javí ako nemožné. Veriaci však do toho nemôžu vojsť bez toho, aby túto stránku milosti spoznali.
Nikdy nesmieme prestať Bohu ďakovať za milosť, ktorá nám prináša odpustenie hriechov a je zadarmo, no s rovnakou vášňou musíme kázať aj ten aspekt Božej milosti, ktorá nás uschopňuje žiť na tomto svete tak, ako žil Ježiš. Len milosťou dokážeme naplniť všetko, k čomu nás Pán povolal. Každý z nás je povolaný a raz príde deň, keď sa otvoria knihy o našom živote. V Biblii sa hovorí, že každý náš deň Boh zaznamenáva do knihy. Je to kniha o našom povolaní a o tom, ako máme žiť podľa Božej vôle. Som presvedčený, že vo vlastnej sile a schopnosti to nikdy nedokážeme. Práve preto tak veľmi potrebujeme Božiu milosť. Ak by sme to totiž zvládli aj bez milosti, potom by sme mali zásluhy, no Boh jasne hovorí, že o svoju slávu sa nebude s nikým deliť. V posledný deň sa bude porovnávať dokonalá kniha, ktorá obsahuje jeho plány pre naše životy s tým, ako sme naozaj žili. Ak ľuďom opomenieme povedať o milosti, ktorá ich zmocňuje, tak ich istým spôsobom ochromujeme a bránime im v tom, aby naplnili Boží zámer pre svoj život.
Čo by si rád odkázal slovenským čitateľom?
Študujte Božie slovo! Kopte, aby ste našli skryté poklady! Čítajte Bibliu a nájdite aj pomazané vyučovania, lebo Boh zjavil svoje tajomstvá učiteľom cirkvi. Neznamená to, že by jeho slovo bolo akési tajomné a ťažko pochopiteľné, no sú v ňom skryté pravdy a poklady, ktoré treba objavovať. Pán pomazal dary služobnosti, aby tieto pravdy odhalili a zverili ich jeho ľudu. Potom je na veriacich, či ich prijmú; ak sa k nim postavia laxne a pohrdnú nimi, ostanú slabými.
Aj podnikatelia sa potrebujú sýtiť Božím slovom. Nadovšetko kazatelia a učitelia potrebujú žiť v Slove. Ja sám pri čítaní Písma pozorne prechádzam verš za veršom, a to i napriek tomu, že som už Bibliu čítal mnohokrát. Prečo? Nie preto, aby som vytvoril peknú kázeň, ale preto, že to sám potrebujem. Pavol nás povzbudzoval odovzdať sa nielen Bohu samému, ale aj slovu jeho milosti, ktoré nás môže vybudovať. Aj na počiatku, keď Boh začal tvoriť svet, nezačal kladivom a klincami, ale svojím slovom. Lebo Božie slovo uvoľňuje jeho tvorivú moc.
Existujú rôzne koncepty, ako by mala vyzerať služba novozákonného proroka. Stretol som sa s názorom, že ak ľudia dlhodobo ignorujú Božiu milosť a nechcú činiť pokánie, je správne, aby Boží prorok privolával Boží súd. Podľa nich je potom takýto súd vlastne milosťou.
Proroci nemajú privolávať Boží súd. Oni môžu a majú varovať pred Božím súdom. Otázka súdu je veľmi široká téma a často je zle pochopená. Po prvé, Boh chce najskôr súdiť svoj dom, teda veriacich, a kedykoľvek jeho súd prichádza, tak preto, aby spôsobil očistenie. Keď Boh vidí v našom strede nejakú oblasť, ktorá nám bráni v raste, tak niekedy dopustí aj to, že prechádzame ťažkosťami alebo súženiami. Jeho zámer je však jasný – priviesť nás k rozhodnutiu posvätiť sa, nie nám ublížiť, ale posilniť nás.
Áno, Biblia v knihe Zjavenia hovorí o kalichu hnevu Božieho, ktorý sa má v budúcnosti vyliať na ľudstvo. To však už bude také obdobie, keď sa už akoby vyčerpala milosť, a teda neexistovali žiadne iné možnosti nápravy. Ale dovtedy idú súd a milosť spoločne, ruka v ruke – na jednej strane Boh dopúšťa skúšky, no zároveň pôsobí jeho milosť. Uprostred toho Boh vždy túži zjaviť svoje milosrdenstvo v čo najväčšej možnej miere.
Ako vidíš svoju službu? Vidíš samého seba ako proroka?
Lester Sumrall zvykol hovorievať, že chladnička nemusí o sebe hovoriť, že je chladnička, ani banánovník nemusí o sebe vytrubovať, že je banánovník. Vnímam na sebe prorocké pomazanie. Prorocké obdarovanie sa prejavuje v tom, že prinášam cirkvi posolstvo, ktoré spôsobí to, že ľudia sa priblížia k Bohu. Viem, že existuje aj taký typ prorockej služby, keď služobníci ľuďom prorokujú do osobných životov, a aj to je autentický dar, ak je dobre používaný. Moja služba však spočíva predovšetkým v tom, aby som Boží ľud vyzval navrátiť sa k Božiemu srdcu.
Ďakujeme, že si navštívil náš národ. Veríme, že tvoje posolstvo donesie veľa ovocia, cirkev bude očistená a o nejakých päť rokov bude naše Slovensko vyzerať inak.
Otázky kládli Peter Čuřík a Martin Hunčár
{gallery}201505_konf_viery{/gallery}
Čo povedali o konferencii:
„Na konferencii je zastúpených 17 druhov služieb, čo je asi 180 ochotných dobrovoľníkov. Na každom jednom z nás záleží, aj na tých, ktorých nie je vidieť. Na tieto stretnutia sa vždy teším, mám veľa priateľov aj v iných zboroch, a aj tentokrát tu bola veľmi domáca atmosféra.“
Sabina Bocková, koordinátorka projektov platformy Kresťania v meste
„Som nadšený z toho, že som mohol byť s vami na konferencii viery pri príležitosti vášho 20. výročia. Predovšetkým musím povedať, že za tých 20 rokov som videl úžasný progres. Veľmi dobre si pamätám svoje prvé návštevy Slovenska v 80-tych a začiatkom 90-tych rokov. Byť súčasťou takej veľkej konferencie, ktorú ste teraz zorganizovali, bolo skutočne nádherné.
Som Bohu veľmi vďačný za zdravý zbor Slova života, ktorý dokázal hostiť biblickú školu, ktorou prešlo veľa študentov. Dokonca ste vyslali niekoľkých misionárov, ktorých podporujete! Je veľkým povzbudením vidieť, ako cirkvi na takejto konferencii dokázali spolupracovať. Spoločenstvo s pastormi Bratislavy som si skutočne veľmi pochvaľoval. Jubileum je radostným ohliadnutím sa za tým, čo sme prežili v minulosti a čo Pán v našom strede vykonal. Ale som rád, že vaše výročie bolo viac než len nostalgickou spomienkou; konferencia bola plná vízie a očakávaní do budúcnosti. Sme odhodlaní spoločne vykročiť do toho, čo Pán pre nás pripravil a vysoko vztýčiť vlajku evanjelia v Európe.“
Martin Hunčár, zodpovedný za organizáciu konferencie
„S radosťou som prijal pozvanie do Bratislavy. Ďakujem nielen pastorovi Petrovi, ale aj všetkým ostatným zborom, ktoré sa na organizácii konferencie podieľali. Verím, že som pre vás dostal slovo z neba. Duch Svätý vás chce použiť, aby prišla zmena do vášho národa. Keď Duch Boží prichádza, cirkev ho musí nasledovať. Milujte Božie slovo, Ducha Svätého a misiu.“
Miro Tóth, lead pastor Kresťanského centra Nitra/Nové Zámky/Zlaté Moravce
„Konferencia bola veľmi sviežim Božím pozvaním pre cirkev na Slovensku do intímneho vzťahu s Pánom Ježišom. Spôsob, akým John Bevere prinášal zjavenie z Božieho slova a ukazoval svoju vášeň pre Božie slovo a pre Ježiša, bol pozitívne nákazlivý. Nech cirkev ostane v úzkom spojení s Pánom a nezablúdi v dňoch, ktoré sú pred nami.“
Mirka Vajdová, Slovo života