Slovo života očami jeho členov

Dovoľte nám, aby sme vám predstavili niekoľkých ľudí z nášho zboru. Niektorí sú jeho súčasťou dlhšie, iní kratšie, niektorí sú mladší, iní starší. Spája ich však viera v Syna Božieho a túžba naplniť Božie zámery nielen pre ich rodiny, ale aj pre náš národ. Všetkým sme položili tieto tri otázky:

1. Ako si uveril v Pána a ako si prišiel do Slova života?

2. Za čo si Pánovi vďačný v našom zbore?

3. Ako vidíš budúcnosť alebo čo ti leží na srdci pre ďalšie obdobie?

Martin Hunčár

Martin je druhý pastor zboru, vedúci vydavateľstva, autor viacerých kníh a CD pre deti a mládež. Vyštudoval ako stavebný inžinier a teraz stavia Božie kráľovstvo. Má diplom z pastorálnej teológie. Hrá šachy a behá maratón s časom pod tri hodiny. Spolu s Danielkou a synmi Samom a Jakubom bývajú v Rači.

1. Obrátil som sa v prvom ročníku na vysokej škole v roku 1990 a zrazu dostal môj dovtedy „šedý“ život farby. Uveril som na jednej evanjelizácii v kalvínskom kostole, odkiaľ ma ktosi pozval do Slova života. Nikdy som nič podobné nezažil, ľudia tam tlieskali, skákali a volali Pánovi na slávu. Spoznal som tam mnohých ľudí, ktorí sú dodnes moji najlepší priatelia.

Kázali sme na internátoch, na uliciach, často sa prihovárali na modlitbách. Bolo to hneď po Nežnej revolúcii, ktorá prebehla na námestiach a zároveň aj po revolúcii, ktorú Boh urobil v mojom vnútri. Zjavenie o milosti a spasení zo mňa urobilo radostného a aktívneho kresťana.

2. Som vďačný Bohu za úžasný a zrelý tím služobníkov a ďalších aktívne zapojených kresťanov, ktorí tu dávajú svoje srdce a tým vytvárajú krásnu atmosféru Božej lásky, ktorú pociťujú všetci návštevníci.

Vyučovania boli v našom hnutí vždy silnou stránkou. Som Pánovi vďačný za všetkých, ktorí ma formovali a viedli po Božích cestách. Prijali sme ducha viery, ktorý je v kombinácii s láskou tou najlepšou zbraňou proti nepriateľovi našich duší.

3. Som veľmi rád, že som za posledných dvanásť rokov mohol využiť svoje kreatívne obdarovanie pre náš zbor i Božie kráľovstvo. V spolupráci s ďalšími podobne zmýšľajúcimi ľuďmi chcem tvoriť stále niečo nové. Záleží mi na tom, aby evanjelium nebolo pre deti a mládež cudzie. Túžim po tom, aby ľudia, ktorí k nám prídu po prvýkrát, mohli cez rôzne scénky ľahšie porozumieť evanjeliu či úskaliam duchovného života.

Verím, že nás čaká plodné obdobie, že vydáme ďalšie desiatky hodnotných kníh, založíme mnoho zborov a pohneme sa vpred aj v celosvetovej misii. Túžim po veľkom a funkčnom zbore, ale prioritou je pre mňa to, aby ľudia, ktorým slúžime, boli šťastní, našli svoje obdarovania a verne slúžili Pánovi. To najdôležitejšie je, aby tí, ktorých nám Pán zo svojej milosti zveril, obstáli nielen teraz, ale aj v ťažkých časoch tesne pred príchodom Ježiša a ostali verní až do konca.

Tomáš Šimko

Tomáš vyštudoval sociálnu a pracovnú psychológiu a momentálne pracuje pre popredného výrobcu počítačov, kde je zodpovedný za vyhľadávanie a výber talentov v rámci Európy, Blízkeho východu a Afriky. V zbore je vedúcim mládeže. Je ženatý a s manželkou Lenkou majú Tomáška a Simonku. Hovorí výborne po anglicky, k jeho záľubám patrí futbal a nedá dopustiť na Skittles.

1. V Boha som vždy veril, ale nepoznal som ho osobne. Zmena prišla v roku 2001 na Floride, kde som bol na prázdninách u svojej sestry. Tam som dal život Ježišovi v zbore Calvary Chapel.

Hneď po návrate na Slovensko som dostal kontakt na Petra Čuříka, prišiel som na skupinu a potom aj na zhromaždenia. Bohoslužby Slova života už vtedy fungovali viac rokov, dá sa povedať, že som nastúpil do už dobre rozbehnutého vlaku. Veľmi prirodzene som bol po svojom obrátení obklopený mladými ľuďmi, spoločne sme zažívali Božiu prítomnosť a neskôr som sa stal vedúcim mládeže.

2. V prvom rade som rád, že tento zbor existuje, pretože to nie je samozrejmosť. Vidím, akú pozitívnu zmenu to prináša ľuďom, mnohým sme pomohli z rôznych závislostí. Vážim si obetavých ľudí, ktorí dávajú svoj čas, financie a silu a budujú tak Boží dom, ktorý všetci potrebujeme. Som tiež veľmi vďačný za svoju krásnu rozrastajúcu sa rodinku.

3. Verím, že sa budú diať ešte veľmi zaujímavé veci, a to nielen na Slovensku, ale po celej Európe. Pán zošle hlad na celú zem, a to nielen po chlebe, ale bude to ozajstný duchovný hlad, opätovný záujem ľudí poznať Boha. Som presvedčený, že náš zbor v tom bude aktívne zapojený, veľmi sa na to teším. Na vlastné oči vidím, ako v zbore vyrastá nová generácia, ktorá má veľký potenciál dobrou správou o spasení zasiahnuť nielen Bratislavu.

Gitka Belajová

Gitka je jedným z pilierov zboru od jeho začiatkov. Dnes je už na dôchodku, no stále je veľmi aktívna. Zbor sme začali na modlitbách a túžba prihovárať sa za Boží ľud jej stále leží na srdci. Rada pracuje v záhradke a trávi čas s rodinou.

1. Pánovi som odovzdala život v roku 1987 v Kalifornii, keď som si pri zemetrasení uvedomila jeho veľkosť a moc. O dva roky nato som mala možnosť spoznať znovuzrodených kresťanov v Brne. Bola som tam aj zázračne uzdravená a ich pastor ma poslal za Milanom Juríčkom do Bratislavy.

Začali sme sa stretávať na Železnej studničke, kde sme „rodili“ na modlitbách niečo, čo sa čoskoro stalo realitou. Modlievali sme sa nahlas v jazykoch, mali sme aj výklad i proroctvá. Z tohto sa potom narodilo Slovo života. Spolu s celou mojou rodinou a ďalšími asi 70-timi sme mali prvé zhromaždenia v kultúrnom stredisku železničiarov, v tzv. Valčíku.

2. Som vďačná predovšetkým za pastorov. A tiež sa rozvoj služby v posledných rokoch, keď sa Božie slovo môže šíriť cez knihy, časopis a kázne na CD. Našou biblickou školou prešli desiatky študentov, niektorí z nich boli, alebo aj teraz pôsobia, na iných kontinentoch, v Ázii a Afrike. Je to milosť Božia, že máme aj ďalšie misijné skupiny v siedmich ďalších mestách na Slovensku.

3. Vyrastá ďalšia generácia, ktorá raz preberie štafetu po nás. Musíme sa za nich modliť a som rada, že rôzni vedúci v našom zbore sa mladým venujú, vyučujú ich a vedú. Radi by sme v budúcnosti otvorili aj kresťanskú škôlku a základnú školu. Všetko sa však rodí na modlitbách. Ak sa cirkev bude ešte viac modliť, všetko je možné.

Andrej Rudolf

Andrej má krásnu veľkú rodinu (4 deti) a jeho nadšenie pre Ježiša je nákazlivé. Je vyučený ako umelecký kováč, teraz pracuje vo firme, ktorá sa venuje úprave záhrad. V zbore pomáha v nedeľnej škole, vedie modlitebné stretnutia a káže Božie slovo.

1. Pred 18-timi rokmi som sa v jeden večer vracal opitý domov. Pamätám si len na to, že keď som sa na druhý deň prebral, tak som si našiel vo vrecku pozvánku, ktorá mi kázala: Ježiš ťa vyslobodí, uzdraví, zachráni. Celý týždeň som nad tým premýšľal, nedalo mi to pokoja.

Najbližšiu nedeľu som prišiel na bohoslužbu Slova života, privítali ma tam milí ľudia, pripadalo mi to, ako keby boli z inej planéty. Fajčil som cigarety, sem-tam aj marihuanu, mal som strašnú prázdnotu v srdci, ale Ježiš ma úplne vyslobodil a dal mi nový zmysel života, nové srdce. Dal mi lásku, všetkým som odpustil. Boh akoby zaboril svoje sväté ruky do môjho života. Opustili ma temné myšlienky a zbavil som sa pocitov menejcennosti.

2. Som mu vďačný za našich pastorov, vďaka ktorým som duchovne napredoval. Neskôr mali dokonca odvahu dať mi do rúk mikrofón, nechali ma kázať a videli vo mne dary, ktoré som ja nevidel alebo som o nich pochyboval. Som veľmi rád za službu deťom a tím uctievačov, tiež za všetky praktické služby, ako sú napríklad uvádzači, kde som mnoho rokov sám pomáhal.

3. Nie je čas stáť, musíme ďalej pracovať, evanjelizovať. V misijnej službe máme prvé lastovičky, za ktoré som veľmi vďačný a zlepšiť sa môžeme aj v budovaní nových lídrov, ktorých potrebujeme pre ďalší rozvoj, napríklad pri vedení domácich skupín. Bolo by vynikajúce, keby sa nám v najbližších rokoch opäť podarilo otvoriť dennú biblickú školu.

Vlado Vrábel

Vlado je človek, na ktorého sa dá vždy spoľahnúť. Je výborný kuchár a v oblasti gastronómie aj podniká. Je tiež dobrý športovec, hrával volejbal za Púchov. Spolu s manželkou Dankou sú vedúcimi v našom zbore, Vlado káže Božie slovo a Danka vedie chvály; napísala mnoho nádherných piesní, ktoré vyvyšujú Pána.

1. Pochádzam z Púchova a k Bohu som prišiel cez jednu známu, ktorá mi v roku 1996 svedčila o Ježišovi. Cez ňu som sa dozvedel aj o cirkvi Slovo života v Bratislave. Moje prvé dojmy boli nezabudnuteľné, hoci som tam vtedy stretol len zopár ľudí.

O pár rokov nato som sa presťahoval do Bratislavy, pamätám si, ako som prišiel do DK Dúbravka a do minúty som vedel, že som tam doma. Presne ako márnotratný syn, ktorý sa vrátil k svojmu otcovi. Dnes mám šťastnú rodinku a zbor v plnosti podporujeme všetkým, čím nás Boh obdaroval.

2. Myslím, že sú to práve tie nečakané a nepríjemné životné situácie, v ktorých sme doslova cítili Božiu ruku a podporu od bratov a sestier z nášho zboru. To, ako boli mnohí pripravení sa ihneď modliť, keď sme to najviac potrebovali.

Napríklad, keď našej mladšej dcére Kike zabehol pri jedle kúsok pečiva tak nešťastne, že sme jej nevedeli pomôcť. Dusila sa a dokonca omdlela. Bývali sme hneď pri nemocnici, okamžite sme boli na pohotovosti, kde pokračoval zápas o jej prežitie. Kým sa lekárom podarilo spriechodniť dýchacie cesty a začal za ňu dýchať prístroj, prešla asi polhodina. Lekár nás pripravoval na najhoršie, no cirkev sa horlivo modlila a povolávala úplné uzdravenie. Po troch dňoch sa dcérka prebudila, bola v poriadku.

Som tiež veľmi vďačný Bohu za svoju manželku, ktorá slúži vo chválach, a aj druhú, staršiu dcéru, ktorá sa už tiež aktívne zapája do služby Pánovi.

3. Boh nás vedie krok za krokom, formuje nás a vízia Slova života je to, čo nám všetkým dáva silu a smer – vďaka tomu sa vystierame k Bohu a uskutočňujeme jeho plány tu na zemi. Najdôležitejším z nich je spasenie nových ľudí. Dnes môžeme dobre pripraviť pôdu tým, že vytvoríme kvalitné zborové zázemie a v budúcnosti očakávam evanjelizačné nasadenie, aké sme ešte nezažili.