„A porodila svojho prvorodeného syna. Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v útulku pre nich nebolo miesta” (Luk 2:7).
Obraz toho, ako sa Kristus narodil medzi zvieratami v maštali, je všeobecne známy. No nebola to len vianočná idylická scenéria, ale jedinečný a neopakovateľný okamih histórie. Odvtedy delíme náš letopočet na „pred Kristom“ a „po Kristovi“. Narodil sa Kristus Pán, Kráľ všetkých kráľov, Boh sa stal človekom a prišiel medzi nás; napriek tomu ho väčšina ľudí nespoznala.
Jozef s Máriou prichádzajú do Betlehema, aby sa zapísali, pretože cisár nariadil sčítanie ľudu. Cesta do Betlehema trvá niekoľko dní a Mária je v poslednom štádiu tehotenstva. Všetky ubytovacie kapacity sú obsadené, keďže mnohí museli vycestovať za týmto účelom. Je neskoro, Mária už dostáva pôrodné bolesti, takže Jozef sa chytá poslednej šance a klope na dvere malého miestneho hotela. Otvorí im hostinský a len zakrúti hlavou, že majú obsadené. Uvedomte si, čo sa tam odohrávalo: na dvere klope Mária, ktorá nosí pod srdcom Syna Božieho, má sa uskutočniť jedna z najväčších udalostí histórie a hostinský má pritom príležitosť otvoriť svoj dom pre narodenie Spasiteľa sveta. Hostinský však nerozpoznal čas Božieho navštívenia. Roland Seow z Austrálie správne poznamenal, že problémom nie je to, že by Boh ľudí nenavštevoval, ale to, že ľudia jeho príchod nerozpoznajú. Boh túži po každom človeku na tejto zemi. Klope na dvere našich sŕdc, chce vojsť a uzavrieť s nami večnú zmluvu priateľstva, ochrany, zaopatrenia a večného života (Zj 3:20).
Je to najväčší príbeh všetkých čias. Nikdy neprestane byť aktuálny, a to aj napriek tomu, že má už dvetisíc rokov. Kristus aj dnes môže vojsť do tvojho srdca a priniesť ti pokoj, aký márne hľadáš. Pokoj, ktorý prevyšuje ľudský rozum, pokoj, aký tento svet nemá ani len na sklade. Augustín povedal: „Stvoril si nás pre seba a naše srdce je nepokojné, až dokiaľ nespočinie v tebe“. Mohli by sme to popísať tak, že v našom srdci je prázdnota, ktorúdokáže naplniť len On, pretože len Boh môže vyplniť vákuum ľudských sŕdc a dať našim životom skutočný zmysel. Navštívil som 84-ročného otca rodiny, ktorý sa len nedávno obrátil ku Kristovi. Keď sme sa rozprávali o všetkom, čo Ježiš ponúka, mal slzy v očiach. Nikdy nezabudnem na to, čo mi povedal: „O čo lepší život som mohol žiť, keby som toto vedel skôr…“
Možno Ježiš klope na dvere tvojho života už nejaký čas. Možno si na jeho klopanie zatiaľ neodpovedal aj preto, lebo si nerozpoznal vzácnosť návštevy. Je to podobné ako v tom podobenstve o skrytom poklade na poli (Mat 13:44). Niekto ho objavil a s radosťou rozpredal všetko, čo mal, len aby to pole kúpil. Pole mohlo na prvý pohľad vyzerať fádne a nezaujímavo. Azda by sa ani nedostalo do ponuky realitných kancelárií. Všetko sa však radikálne mení vo chvíli, keď sa potvrdí, že na tom poli je poklad. Ľudí, ktorí ho našli, v zástupe ľahko rozpoznáš. Je na nich niečo, čo nevieš logicky vysvetliť. Majú radosť, o ktorej apoštol Peter napísal, že je „nevysloviteľná a oslávená“ (1Pt 1:8). Nie sú imúnni voči výzvam života, ale už ich nemusia zvládať sami. Vianočný príbeh sa pre nich stal realitou a Kristus prebýva v ich dome. Pozvi dnes v modlitbe Pána Ježiša Krista do svojho srdca, On s radosťou vojde a stane sa tvojím Spasiteľom: „Pane, verím, že Ježiš Kristus je Božím Synom. Vojdi do môjho srdca a staň sa mojím Pánom a Spasiteľom. Odpusti moje hriechy a daruj mi život večný. Amen.“